Mnohí euroskeptici sa domnievajú, že Európsky parlament (EP) je zbytočná inštitúcia. Veď čo už je to za parlament, keď má 732 poslancov pochádzajúcich z viac ako stovky strán a dorozumievajúcich sa 20 jazykmi, ale nemá právo navrhovať legislatívu? A ktorá iná inštitúcia funguje spôsobom, že sa celá, aj so stovkami poslancov, úradníkov a tonami dokumentov mesiac čo mesiac presťahuje z Bruselu do Štrasburgu a po týždni rokovania zasa na zvyšok mesiaca naspäť? Čo rozumné už môže vzísť z takejto konštelácie?
A predsa! Občas aj v útrobách europarlamentu vzklíči pozoruhodný nápad, ktorý aj toho najväčšieho euroskeptika prinúti zamyslieť sa nad vlastným skepticizmom a pouvažovať, či toľko kritizovaný EP predsa len nemá nejaký zmysel. V máji sa takýmto nápadom blysol francúzsky pravostredový europoslanec Alain Lamassoure, ktorý prišiel s návrhom zdaňovať SMS-ky a e-maily.
Lamassoure argumentuje, že v čase globalizácie je pre štáty stále ťažšie zdaňovať príjem ľudí a firiem, či spotrebu, preto je potrebné hľadať nové spôsoby napĺňania štátnej – a samozrejme aj európskej – kasy. Pán poslanec ako správny pravičiar, pochopiteľne uprednostňuje nízke dane, a teda navrhuje aj zdanenie SMS-iek a e-mailov na veľmi nízkej úrovni. Daň z SMS by podľa jeho návrhu mala byť (v prepočte) cca. 57 halierov, daň z e-mailu dokonca iba 0,038 haliera. Hrôza pomyslieť, ako by to vyzeralo, keby s nápadom prišiel nejaký ľavičiar a navrhol dane na podstatne vyššej úrovni!
Genialita Lamassourevho návrhu spočíva v tom, že zdanenie je pre jednotlivca také nízke, že si ho ani nevšimne (viete si 0,038 haliera čo i len predstaviť?), ale pri miliardách e-mailov a SMS-iek, ktoré sa denne preženú európskymi počítačmi a mobilmi, to už dohromady môže predstavovať celkom slušný balík. Lamassoureov návrh je navyše aj spravodlivý a pomáha únii zabezpečiť finančnú stabilitu a nezávislosť od tzv. národných štátov: Navrhuje, aby vnútroštátne správy boli príjmom štátov a výnos zo zdanenia komunikácie prekračujúcej hranice štátov plynul priamo do pokladne EÚ. Skrátka jednoduché ako facka a pritom geniálne. Zrejme nebude celkom náhoda, že autor tejto skvelej idey pochádza z krajiny, ktorá zachránila Európu pred euroústavou. Raz darmo, francúzska pravica je francúzska pravica.
Návrh by sa dal určite ešte vylepšiť. Každý užívateľ internetu napríklad už zrejme dostal do svojej emailovej schránky email s odporúčaním preposlať správu čo najväčšiemu množstvu ďalších adresátov a zhruba takýmto zdôvodnením: „Za každú osobu, ktorá tento mail pošle, Microsoft platí 245 EUR. Za každú osobu, ktorej ste ho poslali a ktorá ho pošle ďalej, Vám Microsoft platí 243 EUR, za tretiu osobu, ktorá ho obdrží, dostanete 241 EUR. Po 2 Vám týždňoch Microsoft pošle list, v ktorom bude prosiť o potvrdenie Vašej poštovej adresy a pošle Vám šek.“ Mnohí sa už takýmto rozposielaním e-mailov nehorázne nabalili a takýto bezpracný príjem si iste zaslúži aj primerané zdanenie. Rovná daň sem, rovná daň tam – za každý takýto e-mail by mal aj ten najtvrdší pravičiar pýtať pre štátnu kasu aspoň 0,38 haliera, teda desaťnásobok toho čo za bežný e-mail!
Americký prezident Ronald Reagan kedysi zhrnul obvyklý prístup vlád k hospodárstvu do troch viet: „Ak sa to pohne, zdaň to. Ak sa to stále hýbe, reguluj to. Ak sa to prestane hýbať, dotuj to.“ Návrh zdaňovať SMS-ky a e-maily dáva tomuto (nielen vo Francúzsku, ale v celej Európe rozšírenému a obľúbenému) prístupu novú podobu, hodnú 21. storočia.
Autor je riaditeľ KI a koordinátor Iniciatívy proti európskej ústave.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 05/2006.
