Smer v šľapajach SDKÚ

Ficov kabinet schválil návrh ministerstva financií, ktorým sa mení nariadenie vlády o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Ide o nariadenie, ktoré stanovuje kritéria, na základe ktorých sa od roku 2005 realizuje fiškálna decentralizácia a prerozdeľujú dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí. Jedným z čiastkových kritérií je i koeficient nadmorskej výšky stredu obce, a práve to je objektom zmien, ktoré vláda s účinnosťou k 1. januáru 2007 schválila.

Kuriózne je, že Ficova vláda týmto krokom zrealizovala agendu, s ktorou prišla SDKÚ. Na situáciu, keď sa začiatkom roka 2006 po vytrvalom snežení prepadávali pod váhou neodprataného snehu strechy budov a obce nezvládali zabezpečiť prejazdnosť cestných komunikácií, vtedy reagoval sám premiér Mikuláš Dzurinda. Starostom na Kysuciach sľúbil, že pri rozdeľovaní výnosu dane bude vláda viac zohľadňovať nadmorskú výšku. Následne na rokovanie vlády predložil minister financií Ivan Mikloš materiál, v ktorom sľuby SDKÚ mienil i uskutočniť. Kvôli nevôli SMK však k zmene nariadenia nakoniec nedošlo. Až v auguste sa vláde, avšak už bez účasti SDKÚ, podarilo ten istý materiál schváliť.

O čo teda ide? Na základe stanoveného koeficientu tie obce, ktorých nadmorská výška stredu presahuje 281 metrov (doteraz to bolo 373 metrov), získajú z výnosu dane vyšší podiel na úkor nižšie položených obcí. Ide o takmer 1300 obcí, ktoré sú sústredené v súvislom priestore pokrývajúcom podhorské a horské oblasti Kysúc, Oravy ako i stredne a vysoko položené kotliny a pohoria Fatransko-tatranskej oblasti. O to, že časť prostriedkov sa medzi obce prerozdeľuje i na základe koeficientu nadmorskej výšky stredu obce, sa ešte v roku 2004 postaralo svojím nátlakom Združenie miest a obcí Slovenska. Jeho zástupcovia vtedy dôvodili tým, že by sa tak mala reflektovať “rozdielna energetickú náročnosť škôl a školských zariadení v samosprávnej pôsobnosti obcí”.

Z hľadiska “energetickej náročnosti” sa však ako vhodnejšie javí posudzovať lokálne odlišnosti podnebia komplexne, berúc do úvahy viacero podnebných prvkov (dlhodobý priemer teploty ovzdušia, úhrnu zrážok, rýchlosti vetra). Nadmorská výška totiž síce vplýva na chod podnebných prvkov, ale len nepriamo cez charakter reliéfu – hory a doliny. Stred obce sa zväčša pritom nachádza v centrálnej časti obce (často je ním miestny kostol) vedľa rieky, ktorá logicky územím preteká tam, kde je nadmorská výška najnižšia. Problémom je teda i to, že nadmorská výška stredu obce nám nič nehovorí o tom, či na ostatnom území obce máme rovinu alebo vrchovinu. Navyše, vplyvom vyššej kontinentality podnebia sú v obciach na východe krajiny tuhšie zimy než v rovnako vysoko položených obciach na západe. A taktiež, vplyvom inverzných situácií, keď sa vytvára hmla a studený vzduch “steká” z hôr, sú zas obce v kotlinách často vystavené väčším mrazom, než vyššie položené obce.

Ako príklad spravodlivejšej formy rozlišovania energetickej náročnosti možno uviesť časť prevádzkového normatívu pre školy a školské zariadenia, kde sa “príspevok na teplo” rozpočítava na základe tzv. koeficientu tepelnej náročnosti, pričom školy a školské zariadenia sú rozdelené do kategórií podľa dĺžky vykurovacieho obdobia. Rozdiel v dĺžke vykurovacieho obdobia v približne rovnako výškovo položených nížinných obciach v oblasti západu a východu Slovenska je pritom úplne evidentný. Viaceré obce by si teda vzhľadom na miestne podnebie zaslúžili vyšsí výnos z dane, než im vláda dnes prisudzuje.

Smer a SDKÚ sú v zhode, keďže slová Roberta Fica o tom, že „všade tam, kde sú zhoršené klimatické podmienky, budú mať tieto samosprávy vyšší podiel na dani ako to je v prípade samospráv, kde takéto podmienky splnené nie sú,“ sa od vyjadrení expremiéra nijako nelíšia. No napriek tejto vzácnej zhode, koeficient nadmorskej výšky stredu obce musíme považovať za silne zjednodušený, nevhodný a nespravodlivý.

Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 19. augusta 2006.

Navigácia