Avizovaná Deklarácia o daňovej suverenite voči EÚ, ktorú ide do parlamentu predložiť KDH, je s odstupom to najlepšie, čo naša politická scéna v posledných mesiacoch vyprodukovala. Časť recenzií však bola napriek tomu kombináciou nepochopenia a zapierania reality. Podľa podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, inak ľavicového národniara, je návrh „nezmyselný“, pretože EÚ o priamych daniach nerozhoduje, Milanovi Urbánimu z HZDS sa návrh javí ako „predčasný“, a komentátor SME iniciatíve vyčítal, že „suverenitu v priamych daniach má Slovensko zabezpečenú a žiadne ostentatívne deklarácie nepotrebuje“, pretože hlavnou daňovou hrozbou nie je Brusel, ale Ficova vláda...

A teraz fakty. Európska komisia už dávnejšie ohlásila, že v roku 2008 príde s legislatívnym návrhom, v ktorom určí zharmonizovaný základ dane pre všetky firmy vnútri EÚ. To je však precedens, aký EÚ dosiaľ nepoznala – zglajchšaltované rôznymi spodnými sadzbami sú zatiaľ „iba“ DPH a spotrebné dane. Toto by bol prvý podstatný prienik do oblasti priamych daní. Ivan Mikloš, ešte ako minister financií, to v apríli pre nemecký Die Welt vyjadril presne: „Navrhovaná harmonizácia vymeriavacích základov je prvý krok k harmonizácii daňových sadzieb.“ Fakt, že dnes sa ešte nájde odhadom štyri či päť krajín, ktoré oponujú zámerom Komisie, vyžadujúcim jednohlasný súhlas, uberá z intenzity hrozby len málo. Vezmime si ako príklad Slovensko: za premiéra Dzurindu patrilo medzi najhlasnejších odporcov, no programové vyhlásenie súčasnej vlády zrazu hovorí iba to, že „sa uplatní opatrný prístup“.

Kto staví na Roberta Fica, že o dva roky povie dôrazné „nie“? Pritom aj celkom iné kalibre hlavnému centralizačnému prúdu v Únii neodolali – v roku 2000 Tony Blair odprisahával, že nebude súhlasiť s Chartou základných práv ako záväzným dokumentom, aby o pár rokov bola pre tlak Nemcov a Francúzov tá istá Charta súčasťou euroústavy...

Podobne to môže byť teraz s daňami.

Francúzi a Nemci prišli pred dvomi rokmi s plánom harmonizovať nielen daňový základ, ale aj minimálnu sadzbu podnikových daní – čo nie je nič iné než krycí názov pre program zvyšovania daní v krajinách, ako je Slovensko. Črtá sa teda z dejín EÚ dobre známy „kompromis“: Nemci ustúpia od svojho návrhu minimálnej sadzby a zopár štátov na druhej strane barikády ustúpi od svojho „nie“ akejkoľvek daňovej harmonizácii. A výsledkom bude dohoda na aktuálnom návrhu Komisie. Je to hypotéza, ale nebezpečne reálna. To všetko je dôvodom, pre ktorý by schválenie deklarácie, ktorá zaviaže každú budúcu vládu nesúhlasiť s akýmkoľvek „kompromisom“ v tejto veci, bolo tým najlepším možným krokom slovenského parlamentu na obranu záujmov tejto krajiny.

Autor je redaktor týždenníka .týždeň a spolupracovník KI.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 34/2006 dňa 21. augusta 2006.