Pri pohľade na autentické rozhorčenie mnohých islamských duchovných sa nemožno ubrániť dojmu, že pápež Benedikt XVI. skutočne urazil všetkých moslimov. Čítanie niektorých komentárov v západnej tlači ten dojem iba utvrdzuje – Benedikt XVI. by sa mal všetkým moslimom ospravedlniť. Ale za čo?
Ak si nemáme myslieť, že moslimovia bežne čítajú a analyzujú filozofické a teologické texty z pera kardinála Ratzingera, dnešného pápeža Benedikta XVI., v pôvodnom jazyku, musíme prísť k záveru, že to bežne robia aspoň duchovní vodcovia zbožných moslimov – imámovia.
Ale ani to nie je pravdepodobné, bez ohľadu na ich jazykovú a filozofickú výbavu. Niekto to teda musí robiť za nich. Niekto, kto je v mene všetkých jeden a pol miliardy moslimov ostražitý, počuje každé slovo z úst neveriacich, vidí každú karikatúru a hneď signalizuje každú ďalšiu urážku islamu – aby ju premenil na globálny hnev.
Aj teraz sa pálili vlajky, podobizne, kostoly. Podľa agentúry Reuters môže zavraždenie 65-ročnej mníšky Leonelli v Somálsku, ktorú zastrelili štyria zamaskovaní muži, súvisieť práve s hnevom na pápežovu prednášku. Len dva dni predtým vyzval tamojší náboženský vodca Abubukar Hassan Malin moslimov, aby chytili pápeža a zabili ho na mieste. Al- -Káida v nadväznosti na ňu vyhlásila vojnu proti „uctievačom kríža“. Údajná urážka, ktorej sa dopustil Benedikt XVI., nebola zďaleka prvá, ktorá vyhnala moslimov do ulíc Káhiry, Islamabádu, Damasku, Teheránu, Ramalláhu…
.predchádzajúce urážky
Už v roku 1989 to bol napríklad román Satanské verše od Salmana Rushdieho, za ktorý nad ním vyniesol iránsky ajatolláh Chomejní fatwu – príkaz na jeho zabitie. Moslimovia vtedy na mnohých miestach vyšli do ulíc, kričali, hrozili päsťami, niekde aj strieľali do vzduchu či ľudí a pálili knihy. V roku 1997 zasa protestovali indickí moslimovia v Šrínagare proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Spojených štátov amerických neodstrániť sochárske zobrazenie proroka Mohameda v jeho vlastnej budove zo súsošia. To totiž zobrazovalo historických „zákonodarcov“ vrátane Mojžiša, Justiniána a Konfucia. Odstránenie žiadala koalícia moslimských skupín. V Šrínagare, na opačnom konci sveta, lietali kamene a bolo množstvo zranených.
V roku 2002 americký baptistický kazateľ Jerry Falwell povedal, že Mohamed bol terorista – násilný človek a muž vojny, ktorý dal svetu opačný príklad ako Ježiš či Mojžiš. Okrem rôznych moslimských organizácií v Amerike boli pohoršené aj ľavicové americké médiá a následne opäť aj moslimská obec v Afrike, na Strednom východe aj v Ázii. A opäť prichádzalo k násiliu. Iránsky duchovný Mojsen Mojtahed Šabestari, reprezentujúci najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Chameneího, vydal fatwu, v ktorej sa píše, že Falwell je „žoldnier a musí byť zabitý“, a povedal, že „smrť tohto muža je náboženskou povinnosťou“.
To všetko potom, ako sa vystrašený Falwell moslimom ospravedlnil. V roku 2005 sa objavila v časopise Newsweek nepravdivá historka (Newsweek sa neskôr ospravedlnil) o „spláchnutí Koránu v záchode“ na základni v Guantanámo Bay. Násilné masové výtržnosti sa rozšírili z Afganistanu cez Gazu a celý Stredný východ do moslimského sveta až po Indonéziu. Najmenej 15 ľudí zomrelo, množstvo bolo zranených.
Začiatkom roku 2006 vybuchol incident s karikatúrami zobrazujúcimi proroka Mohameda v dánskom denníku. V Damasku horeli aj ambasády a moslimskí predstavitelia žiadali ospravedlnenie od dánskej vlády, ktorá s tým nemala nič spoločné. Žiadal to aj predseda vlády Turecka, ktoré ašpiruje na členstvo v EÚ. Sú tu však aj staršie „urážky“.
Islamskí predstavitelia v Taliansku sa snažili o zničenie fresky Giovanniho da Modenu v katedrále vBologni, lebo zobrazuje proroka Mohameda v pekle. Chceli tiež zakázať v školách Danteho diela a odstrániť z nich krucifixy, lebo vraj urážajú ich cítenie.
.trest smrti pre pápeža
Hnev moslimov na Benedikta XVI. je, zdá sa, naozaj vážny. Vo Veľkej Británii označil na demonštrácii pred Westminsterským opátstvom britský islamský duchovný Al-Ghurabaa pápeža za „subjekt trestu smrti“. V Iraku sa organizácia Armáda mudžahedínov vyhrážala okrem iného aj „rozmlátením krížov v dome toho psa z Ríma“. V Kuvajte vyzvala dôležitá islamská internetová stránka na násilné potrestanie katolíkov. Jeden z vodcov al-Káidy sa zasa dal počuť, že „neverectvo a tyrania pápeža budú zastavené len veľkým útokom“.
Bokom však nezostali ani niektoré autority svetskej moci. Napríklad aj pakistanský či iracký parlament prijali uznesenie, v ktorom odsudzujú pápežove slová a žiadajú ospravedlnenie. Salih Kapusuz, podpredseda vládnej islamistickej strany v Turecku, vyhlásil, že pápež „má temnú mentalitu, ktorá prichádza z temnôt stredoveku. Je to úbožiak, ktorý nič nezískal z ducha reforiem v kresťanskom svete“ a vyvíja úsilie, „aby obnovil ducha križiackych výprav“. Ďalej povedal, že pápež sa týmto výrokom „zapisuje do histórie v tej istej kategórii ako Hitler a Mussolini“. K týmto hlasom sa pridali aj niektoré západné médiá, napríklad francúzske Le Figaro či americký denník The New York Times. V Gaze medzitým horia kresťanské kostoly. Zhodou okolností nie katolícke, ale napríklad ortodoxné.
.čo pápež povedal naozaj?
Všetky protesty sa týkajú jedinej vety, ktorá v prednáške hrá iba vedľajšiu úlohu. Na úvod pápež citoval záznam rozhovoru, ktorý údajne viedol okolo roku 1391 byzantský cisár Manuel II. Palaelogos s akýmsi učeným Peržanom o kresťanstve a islame. Inkrimino vaná veta, ktorú v tom rozhovore vyriekol byzantský cisár, znie: „Ukáž mi, čo nové priniesol Mohamed, a nájdeš iba zlé a nehumánne veci, ako napríklad to, že ti predpísal, aby si vieru, ktorú ti hlásal, šíril mečom.“ Rozhovor potom pokračuje ďalšími vetami, ktoré sú pre pápežovo uvažovanie omnoho dôležitejšie, ale tie si už protestujúci nevšímajú. Je takmer isté, že žiadny z moslimských duchovných, ktorých pápežova reč natoľko pobúrila, jej znenie vôbec nepozná. Iba tú jedinú vetu.
Mimochodom – lebo aj to je dôležité – kto bol Manuel II. Palaelogos a v akých časoch viedol ten učený dialóg? Jeho Byzantská ríša bola v tých časoch už zredukovaná na fliačiky územia v mori expandujúcej Osmanskej ríše. Islam sa ani dovtedy nešíril filozofickými debatami a dohováraním, ale mečom a jeho sily predstavovali superveľmoc tých čias. Manuel II. žiadal zúfalo o pomoc Európu a Turkov sa snažil zadržať uzmierovaním. Pomoc neprišla a ani s chlácholením Turkov sa mu nedarilo. Jeho Konštantínopol (Carihrad) dobyl nakoniec v roku 1453 osmanský sultán Mehmed II. Osmanské vojsko malo vtedy 100-tisíc vojakov a Carihrad bránilo iba päťtisíc bojovníkov.
Posledného Manuelovho následníka Konštantína XII. Turci zabili. Ich vojská pozabíjali všetkých v Chráme sv. Múdrosti (ktorý bol slávnou mešitou) vrátane detí a janičiari v meste zatiaľ znásilnili a povraždili tisíce mníšok. Tak skončila Byzantská ríša a Carihrad sa stal Istanbulom.
Benediktova prednáška však nie je o islame, ale o kresťanstve a o syntéze gréckeho chápania rozumu a kresťanskej spirituality.
A o snahe oddeliť rozum od viery a relativizovať tak silu rozumu i pravdu, ktorú nazýva „dehelenizáciou“ čiže „odgréčtením“ a považuje ju za fenomén zničujúci pre vedu i civilizáciu. Boh je pre neho bytostne spojený s Logos, gréckym Rozumom, a nemôže preto konať nerozumne, teda ani žiadať šírenie viery násilím. Ak sa teda pápež pustil do krížovej výpravy, pustil sa do nej predovšetkým na strane Rozumu, ktorý nemôže inak, ako konať Dobro a pustil sa do nej predovšetkým vo vnútri kresťanského sveta – proti kresťanstvu obratému o rozum a vede obratej o transcendentné pravdy.
S väčším právom by sa teda na pápeža mohli uraziť napríklad iné kresťanské denominácie. Alebo napríklad väčšina relativistického akademického sveta.
.má sa ospravedlniť?
Všetky tie davy volajú po násilí a páchajú násilie preto, lebo niekto o ich viere povedal, že sa šíri násilím. Zvláštny paradox. Má sa im pápež ospravedlniť? Nie je dôvod – neustále urazený islam je postmoderný fenomén. Nie je to ozvena stredovekého rinčania zbraní ani krížových výprav, je to jav modernej globalizovanej amediálnej doby. Nejde dokonca ani o spor medzi náboženstvami. Ide najmä o ideologickú a politickú agendu náboženstva, ktoré sa premenilo na politickú mytológiu.
Predstavitelia spolitizovaného islamu permanentne hľadajú zádrapku. Potrebujú kolektívny hnev v uliciach – na upevňovanie svojej moci nad masou. Kolektívny hnev v uliciach je však aj posolstvo vyplašeným elitám Západu. Je to však hnev na vypínač.
Ak na seba uvalíme vo svojom strachu z islamského hnevu autocenzúru, ktorá nám znemožní hovoriť otvorene svoje názory, prídeme o slobodu a nakoniec aj o svoju civilizáciu.
Autor je redaktor týždenníka .týždeň a spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 39/2006 dňa 25. septembra 2006.
