Odkaz Miltona Friedmana pre Slovensko

Profesor Friedman nám zanechal odkaz, ktorý sčasti našiel naplnenie v niektorých krokoch slovenských reforiem. Prv než prejdeme k analýze odkazu tohto veľkého človeka, malo by byť spomenuté, že smrťou Miltona Friedmana nezaniká jeho odkaz. Odkaz sa mení na výzvu, na niečo živé, čo by malo naďalej motivovať k zlepšovaniu života v našej krajine riešeniami, ktoré nepochybne za svoj plodný život priniesol tento veľký človek. Je na nás, na ľuďoch tejto krajiny, či si z jeho posolstva dokážeme niečo vziať, uplatniť to a hlavne dostatočne včas pochopiť odkaz.

Prvou vecou, ktorá nás všetkých napadne v súvislosti so Slovenskom je rovná daň. Robí systém prehľadnejším, podnikatelia si nemusia najímať toľko daňových poradcov a študenti ekonómie si nemusia trhať vlasy pred skúškovým obdobím a učiť sa výnimky, ktoré budú činnosťou vlády a legislatívnym procesom zase pozmenené, čo úplne marí ich úsilie študovať pre praktický život! Rovná daň znamená slobodu, keďže výnimkami a spravodlivosťou nerobí podnikateľom na čele až také veľké vrásky, pretože všetko je jednoduchšie, každý má väčšiu chuť podnikať a ľudia sa nemusia toľko trápiť pri platení daní.

Rovná daň znamená zrušenie pôvodného progresívneho daňového systému, v ktorom pri vyšších mierach inflácie dochádza k tzv. „bracket creep“, teda k presunu do pásiem vyššieho zdanenia prostredníctvom inflácie, demotívácii pracovať a iným neduhom.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že rovná daň by mohla byť prvým naplnením odkazu pre Slovensko. Postoje Miltona Friedmana sú voči fiškálnej politike oveľa komplexnejšie a preto si nesmieme dovoliť redukovať ich iba na rovnú daň.

Milton Friedman bol zástancom slobody a omnoho viac ho zaujímalo znižovanie daní, podiel daní na HDP, celková miera prerozdeľovania, čo najlepšie vyjadrujú nasledovné slová:

„Vôbec ma nezaujíma deficit rozpočtu. Zaujíma ma výška rozpočtu. Radšej by som videl rozpočet o veľkosti jedného triliónu dolárov s deficitom jeden trilión než rozpočet dva trilióny, ktorý je úplne vyrovnaný daňami“. 1

Tieto slová sú prvou výzvou profesora Friedmana pre Slovensko. Rovná daň bola úspešnou koncepciou, ale treba podčiarknuť, že celkové prerozdelenie zdrojov v ekonomike výrazne nekleslo. Je preto potrebné bojovať proti byrokracii, zredukovať štátnu aj verejnú správu na minimum a odseknúť mnohé ďalšie neproduktívne výdavky, aby sa vytvoril priestor pre znižovanie daní a skutočnú fiškálnu reformu, na ktorú Slovensko stále len čaká. Slovensko a jeho občania sa budú musieť vo vnútri spoločnosti popasovať so záujmovými skupinami, ktoré plytvajú zdrojmi vo svoj prospech a okrádajú tak ostatných o hodnoty, ktoré vytvárajú.

Ďalším veľmi zaujímavým príspevkom obzvlášť pre Slovensko sú myšlienky profesora Friedmana zamerané na sociálny systém, ktorého bol autorom.

Sociálnym systémom založeným na „negatívnej dôchodkovej dani“ sa nechal inšpirovať aj známy slovenský reformátor Richard Sulík. Friedmanovský sociálny systém je založený na tom, že sociálne dávky sa znižujú pomalšie ako rastie príjem z toho, že ľudia viacej pracujú. Podpora je vyplácaná nízko-príjmovým skupinám, tak, že aj ľudia, ktorí pracujú za málo peňazí tiež dostávajú dávky. Stiera sa bariéra medzi pracovaním a nepracovaním, pričom je tento systém nastavený tak, že sa postupne (nie naraz) dávky znižujú2. Podobné myšlienky už roky fungujú v Spojených štátoch, čo má za následok relatívne vysokú pružnosť trhov práce ak si to porovnáme s relatívne rigidnými trhmi práce v EU. Takýto systém je veľmi potrebný nie len na Slovensku, ale aj v eurozóne ako takej. Pružnosť miezd je totižto veľmi dôležitá pre vykonávanie účinnej monetárnej politiky, ktorej bude musieť ECB v budúcnosti čeliť.

Súčasný sociálny systém a vysoké odvody predražujú prácu3. To sťažuje prístup na trhy práce aj osobám dlhodobo nezamestnaným, s nízkou kvalifikáciou, ktorí tvoria prevažnú časť chudobných ľudí, ktorí majú značne obmedzené šance uplatniť sa na trhu práce. Slovensko má príležitosť zredukovať nezamestnanosť aj takýmto spôsobom, ktorý by bol prehľadnejší a menej nákladný.

K nezamestnanosti patria aj odbory, za ktorých zrušenie Milton Friedman nepochybne bol. Rovnako vehementne bojoval proti existencii minimálnej mzdy, keďže si uvedomoval, že predraženie práce sa bytostne dotýka práve najchudobnejších vrstiev s nízkou kvalifikáciou a vedel, že je lepšie, keď ľudia pracujú, ako keby mali sedieť doma a žiť z daní niekoho druhého. Niekomu by sa to mohlo javiť kruté, nesolidárne, ale M. Friedman ponúkol riešenie v podobe pokrokovejšieho a viac motivujúcejšieho sociálneho systému, ktorý zďaleka nie je taký radikálny, práve naopak, obsahuje aj prvky solidarity.

Odkaz sa mení na výzvu pre Slovensko.

Predpokladám, že sa všetci zhodneme na tom, že vzdelaní ľudia a ľudský kapitál sú hnacím motorom každej modernej a vyspelej ekonomiky. Kľúčovou by mala byť pre Slovensko rovnako aj reforma školstva. Vzdelanostné poukazy by mohli byť riešením najmä pre stredné a základné školy. A mohli by sme pokračovať…

Odstránením štátneho monopolu zo vzdelávania by sa odstránili všetky formy strnulosti a skostnatenosti súčasného systému. Málo tried, veľa žiakov, dvojaký meter pri známkovaní na rôznych školách. Štátom predpísané štandardy, no žiadne zmeny, či pokrok. Súčasnú situáciu aj v Slovenskom školstve vystihuje vyjadrenie k tomuto problému a aj k problému dvojakého metra nasledovne:

“S úctou k platom učiteľov… Zlí učitelia sú značne preplácaní a dobrí učitelia sú značne nedoplácaní. Platové tabuľky majú sklon zjednocovať a riadiť sa viac vekom.” 4

Zrušenie monopolu vo vzdelávaní a zohľadnenie dopytu v školstve by vytvorilo efekt, kde by sa zdroje presúvali do škôl, o ktoré je záujem a teda do tých, čo za to stoja. Zdroje by sa presúvali na trhovom princípe tam, kde získavajú najlepšie zhodnotenie a kde dochádza k najefektívnejšej tvorbe ľudského kapitálu. To by pomohlo tak riešeniu ekonomických problémov súčasného školstva, ako aj garantovalo zvyšovanie kvality.

Aký odkaz zanechal Milton Friedman mladým ľuďom žijúcim na Slovensku?

Odkazom a vzorom pre mladých ľudí žijúcich na Slovensku by malo byť, v duchu dobrých tradičných konzervatívnych hodnôt, že aj budúci nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu si privyrábal na štúdium umývaním riadov. Aj osobnosti Friedmanovho formátu sa museli vypracovať a často krát začínali v nie jednoduchých podmienkach. Odkazom pre mladých ľudí môže byť aj odkaz pracovitosti, že svoje sny musia začať budovať oni sami, brať zodpovednosť do vlastných rúk, lebo nakoniec to nikto nedokáže lepšie ako oni sami.

A už vôbec nie vláda a to sa veľmi striktne dotýka aj ich budúcich dôchodkov. Z mikroúrovne sme sa preniesli na makroúroveň. Podľa profesora Friedmana by dôchodkový systém mal byť sprivatizovaný. Osobne s tým silno súhlasím, keďže Milton Friedman argumentuje v duchu pozitívnej ekonómie a na základe argumentov časovej hodnoty peňazí.

V štátnych dôchodkových systémoch nedochádza ku kumulácii kapitálu a budúca hodnota súčasne splácaných zdrojov sa nezachováva. Štát jednoducho nezhodnocuje, neinvestuje, bondy sú emitované na krátkodobé použitie a dlhodobú „istotu“ a „zadné vrátka“ tvoria budúce peniaze daňových poplatníkov. Celý systém štátneho poistenia je podľa profesora Friedmana podvodom na ľuďoch.5 Celý tento systém je neudržateľný a dlhodobo nepraktikovateĺný. Prioritou vlády na Slovensku by preto mala byť tranzícia nie smerom k paternalistickej hospodárskej politike znehodnocovania zdrojov pracujúcich, ale naopak prechod k zdravým trhovým princípom a zodpovednému hospodáreniu na účtoch sporiteľov. Neexistuje žiadna iná alternatíva. Solidarita pre ľudí, ktorí si nedokážu nájsť prácu zabezpečí už spomínaný sociálny systém. Riešenia sú komplexné a v duchu aplikovateľnosti a praktickosti myšlienok v diele profesora Friedmana Essays in Positive Economics.

Vo svojom diele „Theory of the Consumption Function” (1957) vyvracia keynesiánsky postoj k spotrebe. Spotreba závisí od permanentného dôchodku, ktorý spotrebovávajú ekonomickí agenti v čase. Toto dielo podnietilo iskierku, ktorá zmenila ekonomickú filozofiu a inšpirovala mnoho neokonzervatívnych ekonómov roky ďaleko po jeho napísaní. Z toho neskôr vyplynulo, že pri zdaňovaní je nutné dávať pozor, aby dane čo najmenej narúšali ekonomické rozhodnutia ľudí do budúcnosti. Toto protirečí keynesiánskej vízii zásahov, ktorých konečným výsledkom bol väčšinou tzv. vytláčací efekt a utlmenie podnikateľskej aktivity.

Friedman bol v dobrom zmysle slova pragmatikom, ktorý pozitívne pristupoval k riešeniu hospodárskych problémov. Vedecké a pragmatické pristupovanie k ekonomickým problémom je východiskovým bodom, pre hľadanie pravdy a tvorbu čo najlepších alebo čo najoptimálnejších hospodársko-politických opatrení. Pozitívna ekonómia vo friedmanovskom štýle nepripúšťa existenciu ani perzistovanie demagógie a proti mýtom a dohadom bojuje faktami a silnými argumentmi.

Mám jedno prianie. Prajem si, aby to takto vyzeralo v našej spoločnosti, v politických aj ekonomických debatách. Aby namiesto dohadov a mýtov, či populárnych fráz, prevládala pravda a pokus o hľadanie pravdy, nie politických konsenzov, ktoré sa rozplývajú a následne dialekticky splývajú na predvolebných sľuboch. Naplnenie Friedmanovho odkazu pre Slovensko bude vyžadovať oveľa viac ako schválenie nejakých zákonov, ale aj zmenu myslenia ľudí a voličských segmentov.

Naplnenie Friedmanovho odkazu by neodvratne znamenalo, v istom zmysle zmenu mentality a myslenia ľudí na Slovensku. Signifikantnú úlohu pri týchto neformálnych inštitúciách zohráva miera a postoj k osobnej zodpovednosti a štýlu myslenia „from cradle to the grave“, teda od kolísky po hrob, ktoré tu zanechali dekády prežité v socializme.

„Pretože, je stále príťažlivé robiť dobro na účet niekoho iného. Toto je skutočný problém našej vlády“. 6

Milton Friedman bol klasickým liberálom, ktorý zanechal svoje intelektuálne dedičstvo, nie len vede, ale aj filozofii. Svojou filozofiou slobody, osobnej zodpovednosti, presadzovaním slobody tak ekonomickej ako aj politickej, argumentoval a obhajoval tieto hodnoty prakticky do posledných dní svojho života.

Je potrebné pripomenúť, že človek sa ešte nestáva morálnou bytosťou keď koná podľa nejakého normatívneho rámca. Etické konanie je iba nevyhnutnou, nie postačujúcou podmienkou. Podmienkou, ktorá zaručí morálnosť ľudskej bytosti a jej dôstojnosť je jedine sloboda. Až keď si človek slobodne vyberie morálnu voľbu, až vtedy sa stáva morálnym človekom. Spoločenské systémy, ktoré neumožňujú ľudským bytostiam voľbu, automaticky vylučujú možnosť slobody a tým pádom aj možnosť morálnosti, keďže upierajú človeku právo stať sa morálnym a len stroho usmerňujú jeho konanie. Domnievam sa, že všetky totalitárne systémy a ich deriváty založené na neslobode a útlaku musia nútene viesť k úpadku morálky. Tak pracovnej ako i ľudskej. Mnohí si pamätajú „efektívne“ využívanie pracovnej sily a pracovnú morálku za socializmu, keď pracovali dvaja ľudia a ostatných desať sa dívalo.

Milton nám ale zanechal oveľa viac. Obzvlášť v týchto ťažkých časoch, Slovensko by sa malo postaviť na odpor istým druhom politík EU a hľadať cesty ako čo najúčinnejšie bojovať proti daňovej harmonizácii, ktorá by nutne znamenala zníženie možností daňovej konkurencie, vyššie dane a rovnako centralistickú intervenciu v prospech fiškálnej harmonizácie a takémuto škodlivému intervencionizmu a zhoršeniu konkurencieschopnosti.

Milton Friedman komentoval daňovú konkurenciu slovami: „konkurencia medzi národnými vládami vo verejných službách, ktoré poskytujú a v daniach, ktoré uvaľujú, je v každej časti tak produktívna ako konkurencia medzi podnikmi a ich produktmi a službami, ktoré ponúkajú na predaj a ceny, za ktoré ich ponúkajú“ 7

Spomenutý odkaz pre Slovensko je výzvou. Nesmieme sa nechať zastrašiť hemegemonickou prevahou krajín schvaľujúcich harmonizáciu. Slovenská diplomacia a ostatní reprezentanti by mali hľadať cesty ako sa vzoprieť takýmto mocenským tendenciám, vytvárať dohody a rokovať s ostatnými krajinami, ktoré majú podobné záujmy ako my, aby nám neboli naše daňovo-konkurenčné výhody upreté.

Odkaz Miltona Friedmana Slovensku má čo povedať práve v dnešných časoch. Je iba na nás, aby sme napredovali a naplno ho využili. Touto esejou som sa snažil načrtnúť aspoň niektoré cesty, ktorými by mohlo Slovensko napredovať k prosperite a slobode. Na to, aby sa tak stalo je ale potrebné, aby bol odkaz Miltona Friedmana pochopený včas a Slovensko nepremrhalo šance, ktoré má.

Autor je študent Ekonomickej fakulty Technickej Univerzity v Košiciach.

Esej sa umiestnila na 3. mieste v rámci súťaže Študentská esej 2006.

Použitá literatúra

[1] http://libinst.cz/clanky.php?id=696&highlight=bojovník EURO, 26. 11. 2006

[2] Paul A. Samuelson, William D. Nordhaus, Ekonómia, ELITA s.r.o. , Bratislava 2000 preklad 16. americké vydanie , ISBN 80-8044-059-X , strany 374-375

[3] www.sulik.sk

[4] http://www.petergonda.sk/article.php?77

[5] http://www.hoover.org/publications/uk/3411496.html a tiež http://www.hoover.org/publications/uk/3391401.html

[6] http://www.hoover.org/publications/uk/3411496.html

[7] Dan Mitchell, TAX COMPETITION AND PRO-GROWTH TAX POLICY, Heritage Foundation, in Letter to Center for Freedom and Prosperity) 2004 http://www.cato.ru/docs/mitchell_eng.doc (v tomto dokumente strana 9)

Navigácia