Súboj s realitou

Keď premiér Fico nedávno nečakane vyhlásil, že Slovensko podporí Ahtisaariho plán na riešenie otázky Kosova, prejavil tým chvályhodný zmysel pre diktát reality, čím trochu vyvážil svoj chýbajúci rešpekt k ťažko vybojovaným rozhodnutiam slovenského parlamentu.    Súboj s realitou Keď premiér Fico nedávno nečakane vyhlásil, že Slovensko podporí Ahtisaariho plán na riešenie otázky Kosova, prejavil tým chvályhodný zmysel pre diktát reality, čím trochu vyvážil svoj chýbajúci rešpekt k ťažko vybojovaným rozhodnutiam slovenského parlamentu.    Slovenský parlament zase pred niekoľkými mesiacmi prijal svoje ťažko vybojované uznesenie k riešeniu otázky Kosova, čím prejavil chvályhodný zmysel pre mocný cit slovanskej vzájomnosti, a trochu tak vyvážil svoj chýbajúci rešpekt k diktátu reality. A najnovšie sa najmocnejšie štáty sveta na summite G8 dohodli, že hlasovanie o riešení otázky Kosova v OSN odložia, zatiaľ na neurčito, čím prejavili chvályhodné porozumenie pre city ruského prezidenta Putina, a vyvážili tak svoj chýbajúci rešpekt k dráme, v ktorej sa rodia zahraničnopolitické postoje Ficovho Slovenska.     Hoci ani v jednom z dejstiev tohto príbehu nehrali skutočné osudy kosovských Albáncov či Srbov nijakú úlohu, môže si slovenský parlament chvíľu navrávať, že si od neho štáty G8 dali múdro poradiť. Na Slovensku ide v skutočnosti o trochu komickú zrážku sebavedomia (slovenského) a reality (medzinárodnej).    Keď premiér Fico nedávno vyhlásil, že on by veru na Slovensku so žiadnym americkým radarom nesúhlasil, opäť išlo o zrážku sebavedomia (Ficovho) s realitou, v ktorej sa na to premiéra nikto nepýtal a  na Slovensku ani nikto nič podobné neplánoval. Svet fascinovane a s rastúcou úzkosťou už mesiace počúval hrozivé reči Vladimíra Putina a jeho rôznych úradníkov o ruských odvetných opatreniach proti plánovanej americkej protiraketovej obrane. Nevedno, či si ten pán všimol aj statočný postoj Róberta Fica. Na summite G8 však Putin náhle nepokračoval v rečiach o ruských raketách namierených na radar v Česku, ale navrhol stavbu radara v Azerbajdžane, ktorý na juhu susedí s Iránom. Najmä o hrozbu rakiet s nukleárnymi hlavicami, ktoré by mohli byť odpálené z Iránu a okolia, totiž pri tej americkej protiraketovej obrane ide. Azerbajdžanský prezident podľa Putina s radarom vo svojej krajine vopred súhlasil, čím prejavil zmysel pre realitu, i keď nie vzdorovité sebavedomie, porovnateľné so sebavedomím premiéra Fica.    O zrážkach sebavedomia s realitou budeme v slovenskej zahraničnej politike asi počuť častejšie. Pomohlo by, keby výrokom predchádzala úvaha, keby sa do uvažovania o zahraničnej politike vrátili hodnoty a keby sme si opäť uvedomili, kto sú naši spojenci. Len nevedno, či je to v možnostiach Ficovho Slovenska.      <i>Autor je redaktor týždenníka .týždeň a spolupracovník KI.     Článok bol publikovaný v týždenníku <a href=

Keď premiér Fico nedávno nečakane vyhlásil, že Slovensko podporí Ahtisaariho plán na riešenie otázky Kosova, prejavil tým chvályhodný zmysel pre diktát reality, čím trochu vyvážil svoj chýbajúci rešpekt k ťažko vybojovaným rozhodnutiam slovenského parlamentu.

Súboj s realitou Keď premiér Fico nedávno nečakane vyhlásil, že Slovensko podporí Ahtisaariho plán na riešenie otázky Kosova, prejavil tým chvályhodný zmysel pre diktát reality, čím trochu vyvážil svoj chýbajúci rešpekt k ťažko vybojovaným rozhodnutiam slovenského parlamentu.

Slovenský parlament zase pred niekoľkými mesiacmi prijal svoje ťažko vybojované uznesenie k riešeniu otázky Kosova, čím prejavil chvályhodný zmysel pre mocný cit slovanskej vzájomnosti, a trochu tak vyvážil svoj chýbajúci rešpekt k diktátu reality. A najnovšie sa najmocnejšie štáty sveta na summite G8 dohodli, že hlasovanie o riešení otázky Kosova v OSN odložia, zatiaľ na neurčito, čím prejavili chvályhodné porozumenie pre city ruského prezidenta Putina, a vyvážili tak svoj chýbajúci rešpekt k dráme, v ktorej sa rodia zahraničnopolitické postoje Ficovho Slovenska.

Hoci ani v jednom z dejstiev tohto príbehu nehrali skutočné osudy kosovských Albáncov či Srbov nijakú úlohu, môže si slovenský parlament chvíľu navrávať, že si od neho štáty G8 dali múdro poradiť. Na Slovensku ide v skutočnosti o trochu komickú zrážku sebavedomia (slovenského) a reality (medzinárodnej).

Keď premiér Fico nedávno vyhlásil, že on by veru na Slovensku so žiadnym americkým radarom nesúhlasil, opäť išlo o zrážku sebavedomia (Ficovho) s realitou, v ktorej sa na to premiéra nikto nepýtal a na Slovensku ani nikto nič podobné neplánoval. Svet fascinovane a s rastúcou úzkosťou už mesiace počúval hrozivé reči Vladimíra Putina a jeho rôznych úradníkov o ruských odvetných opatreniach proti plánovanej americkej protiraketovej obrane. Nevedno, či si ten pán všimol aj statočný postoj Roberta Fica. Na summite G8 však Putin náhle nepokračoval v rečiach o ruských raketách namierených na radar v Česku, ale navrhol stavbu radara v Azerbajdžane, ktorý na juhu susedí s Iránom. Najmä o hrozbu rakiet s nukleárnymi hlavicami, ktoré by mohli byť odpálené z Iránu a okolia, totiž pri tej americkej protiraketovej obrane ide. Azerbajdžanský prezident podľa Putina s radarom vo svojej krajine vopred súhlasil, čím prejavil zmysel pre realitu, i keď nie vzdorovité sebavedomie, porovnateľné so sebavedomím premiéra Fica.

O zrážkach sebavedomia s realitou budeme v slovenskej zahraničnej politike asi počuť častejšie. Pomohlo by, keby výrokom predchádzala úvaha, keby sa do uvažovania o zahraničnej politike vrátili hodnoty a keby sme si opäť uvedomili, kto sú naši spojenci. Len nevedno, či je to v možnostiach Ficovho Slovenska.

Autor je redaktor týždenníka .týždeň a spolupracovník KI.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 24/2007 dňa 11. júna 2007.

Navigácia