“Hra” s dôchodkami

<strong>Po pokusoch o „nápravu” dôchodkovej reformy presunom časti odvodov zo súkromného (druhého) do verejného (prvého) piliera odštartovala vláda „hru” s dôchodkami naostro. Dvojzáprah Fico – Tomanová zašiel ďalej. Viac ako k priblíženiu sa k riešeniu problému časovanej finančnej bomby deficitného prvého priebežného piliera však zašiel napríklad za hranice elementárnej slušnosti, právnej istoty a ekonomických zákonitostí.</strong>       Mali sme tú „česť“ si napríklad od premiéra Fica vypočuť nepodložené a absurdné prirovnanie súkromných dôchodkových správcovských spoločností (DSS) k nebankovým subjektom. S neznalosťou fungovania DSS, kde je ich majetok oddelený od majetku sporiteľov, postrašil ľudí, že „ak by mali dnes vyplatiť tieto DSS ľuďom peniaze, ktoré tam vložili, jednoducho na to nemajú“. Svoje tvrdenie so „sociálnym citom“ okorenil pokútne získanými informáciami o odmenách manažérov DSS. Takéto neslušné spochybňovanie súkromných spoločností a ich predstaviteľov môže v kontexte vládou schválenej legislatívnej zmeny zákona o sociálnom poistení priniesť negatívne ekonomické dôsledky, ktoré pocítia nielen sporitelia v dôchodkovom systéme.     <strong>Útok na druhý pilier</strong>    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nakoniec odstúpilo od najväčšej absurdity: vyplatenia uhradených príspevkov do druhého piliera tým, ktorí sa rozhodnú prejsť do prvého piliera. Možnosť do pol roka od účinnosti zákona vystúpiť zo súkromného dôchodkového sporenia však ostala. Popri tom, predĺžením minimálnej doby dôchodkového poistenia z 10 na 15 rokov ministerstvo motivuje k presunu do štátom riadeného piliera sporiteľov vo veku od 47 do 52 rokov. To spolu s verbálnymi útokmi politikov na súkromné DSS môže v prípade prijatia zákona znamenať presun významnej časti sporiteľov zo súkromného do verejného piliera. DSS sa na taký presun musia vopred pripraviť a držať viac likvidných prostriedkov, ktoré by inak mohli investovať inde. Nepriaznivo to ovplyvňuje mieru zhodnotenia úspor 1,5 milióna sporiteľov už v súčasnosti.     Ministerka Tomanová predkladá v aktuálnom návrhu zákona aj niekoľko ďalších ustanovení, ktoré iba krátko po spustení reformovaného systému významne menia pravidlá hry. Patrí medzi ne napríklad zákaz súbehu predčasného dôchodku a zárobkovej činnosti, zrušenie platieb štátu do druhého piliera za vybrané okruhy poistencov (napríklad rodičov na materskej dovolenke) a osobitne zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie (okrem nemocenského a garančného poistenia) a starobné dôchodkové sporenie z trojnásobku na štvornásobok priemernej mzdy v ekonomike.     <strong>Vyššie odvody? </strong>    Zvýšenie stropu pre vymeriavacie základy sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia bude mať nepriaznivé ekonomické dosahy, aj keď nie v takom rozsahu ako by to bolo po presadení ministerstvom navrhovaného zrušenia tohto stropu. Ministerstvo práce sa nádeja, že toto opatrenie so zachovaním obmedzení na určenie sumy dávok sociálneho poistenia posilní nielen sociálnu solidaritu vyššie príjmových osôb, ale Sociálnej poisťovni (SP) prinesie dodatočné príjmy. Toto opatrenie však zvýši odvodové zaťaženie ľudí so stredne vyššími príjmami a zvýši náklady práce zamestnávateľov. Tým sa zhoršia podmienky na trhu práce pre udržanie súčasných a tvorbu nových pracovných miest. Dôsledkom môže byť menej zdrojov aj pre odvody do SP a zvýšené nároky na financovanie dávok podpory v nezamestnanosti.     Vládne návrhy v zákone o sociálnom poistení sú viac účelové ako systémovo zamerané riešenia kľúčových problémov. Obdobne ako predchádzajúca ani súčasná vláda nezvyšuje váhu dobrovoľnosti. Alibisticky však vnáša dočasnú dobrovoľnosť, ktorej cieľom je prispievateľmi posilniť verejný priebežný pilier dôchodkového systému, aby financovali jeho deficit. Vytvára ilúziou, že táto štátom ovládaná finančná pyramídová hra im zabezpečí vyššie dôchodky ako by si našetrili sami.     Vláda návrhmi v dôchodkoch vnáša do systému neistotu, nedôveru v súkromné sporenie a zvyšuje odvodovú záťaž niektorých skupín občanov. Zároveň koncepčne nerieši systémové problémy a veľkú finančnú záťaž zadlženého priebežného systému v SP, ktorá sa po vyčerpaní zdrojov z privatizácie v roku 2009 začne prehlbovať na úroveň niekoľkých desiatok miliárd korún ročne.     <strong>Koncepčné riešenie</strong>    Koncepčné riešenie finančného krytia dlhu SP je možné aj bez zvyšovania odvodového zaťaženia. Predpokladá však výrazné úspory verejných financií škrtmi verejných výdavkov (napríklad nedorovnávaním priamych platieb poľnohospodárom, znížením prílišnej spotreby verejných inštitúcií a neposkytovaním vianočného príspevku dôchodcom), reformu sociálnych odvodov a v budúcnosti aj ďalšie zdroje z privatizácie (niektorej z nasledujúcich vlád). Riešenie kľúčových problémov dôchodkového systému tiež vyžaduje zásadné zmeny v priebežnom pilieri, smerované cez znižovanie miery náhrady v ňom cieľovo na úroveň adresne garantovaného existenčného minima, financovaného z daní. V rámci žiaduceho stavu by v budúcnosti okrem toho malo byť starobné dôchodkové sporenie iba predmetom osobnej zodpovednosti, dobrovoľnosti a súkromného financovania. To by už ale nebola hra politikov s našimi dôchodkami, ale naša starosť o finančné zabezpečenie seba a svojich blízkych.    <i>Autor je ekonóm KI.    Článok bol publikovaný v <a href=Po pokusoch o „nápravu” dôchodkovej reformy presunom časti odvodov zo súkromného (druhého) do verejného (prvého) piliera odštartovala vláda „hru” s dôchodkami naostro. Dvojzáprah Fico – Tomanová zašiel ďalej. Viac ako k priblíženiu sa k riešeniu problému časovanej finančnej bomby deficitného prvého priebežného piliera však zašiel napríklad za hranice elementárnej slušnosti, právnej istoty a ekonomických zákonitostí.

Mali sme tú „česť“ si napríklad od premiéra Fica vypočuť nepodložené a absurdné prirovnanie súkromných dôchodkových správcovských spoločností (DSS) k nebankovým subjektom. S neznalosťou fungovania DSS, kde je ich majetok oddelený od majetku sporiteľov, postrašil ľudí, že „ak by mali dnes vyplatiť tieto DSS ľuďom peniaze, ktoré tam vložili, jednoducho na to nemajú“. Svoje tvrdenie so „sociálnym citom“ okorenil pokútne získanými informáciami o odmenách manažérov DSS. Takéto neslušné spochybňovanie súkromných spoločností a ich predstaviteľov môže v kontexte vládou schválenej legislatívnej zmeny zákona o sociálnom poistení priniesť negatívne ekonomické dôsledky, ktoré pocítia nielen sporitelia v dôchodkovom systéme.

Útok na druhý pilier

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nakoniec odstúpilo od najväčšej absurdity: vyplatenia uhradených príspevkov do druhého piliera tým, ktorí sa rozhodnú prejsť do prvého piliera. Možnosť do pol roka od účinnosti zákona vystúpiť zo súkromného dôchodkového sporenia však ostala. Popri tom, predĺžením minimálnej doby dôchodkového poistenia z 10 na 15 rokov ministerstvo motivuje k presunu do štátom riadeného piliera sporiteľov vo veku od 47 do 52 rokov. To spolu s verbálnymi útokmi politikov na súkromné DSS môže v prípade prijatia zákona znamenať presun významnej časti sporiteľov zo súkromného do verejného piliera. DSS sa na taký presun musia vopred pripraviť a držať viac likvidných prostriedkov, ktoré by inak mohli investovať inde. Nepriaznivo to ovplyvňuje mieru zhodnotenia úspor 1,5 milióna sporiteľov už v súčasnosti.

Ministerka Tomanová predkladá v aktuálnom návrhu zákona aj niekoľko ďalších ustanovení, ktoré iba krátko po spustení reformovaného systému významne menia pravidlá hry. Patrí medzi ne napríklad zákaz súbehu predčasného dôchodku a zárobkovej činnosti, zrušenie platieb štátu do druhého piliera za vybrané okruhy poistencov (napríklad rodičov na materskej dovolenke) a osobitne zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie (okrem nemocenského a garančného poistenia) a starobné dôchodkové sporenie z trojnásobku na štvornásobok priemernej mzdy v ekonomike.

Vyššie odvody?

Zvýšenie stropu pre vymeriavacie základy sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia bude mať nepriaznivé ekonomické dosahy, aj keď nie v takom rozsahu ako by to bolo po presadení ministerstvom navrhovaného zrušenia tohto stropu. Ministerstvo práce sa nádeja, že toto opatrenie so zachovaním obmedzení na určenie sumy dávok sociálneho poistenia posilní nielen sociálnu solidaritu vyššie príjmových osôb, ale Sociálnej poisťovni (SP) prinesie dodatočné príjmy. Toto opatrenie však zvýši odvodové zaťaženie ľudí so stredne vyššími príjmami a zvýši náklady práce zamestnávateľov. Tým sa zhoršia podmienky na trhu práce pre udržanie súčasných a tvorbu nových pracovných miest. Dôsledkom môže byť menej zdrojov aj pre odvody do SP a zvýšené nároky na financovanie dávok podpory v nezamestnanosti.

Vládne návrhy v zákone o sociálnom poistení sú viac účelové ako systémovo zamerané riešenia kľúčových problémov. Obdobne ako predchádzajúca ani súčasná vláda nezvyšuje váhu dobrovoľnosti. Alibisticky však vnáša dočasnú dobrovoľnosť, ktorej cieľom je prispievateľmi posilniť verejný priebežný pilier dôchodkového systému, aby financovali jeho deficit. Vytvára ilúziou, že táto štátom ovládaná finančná pyramídová hra im zabezpečí vyššie dôchodky ako by si našetrili sami.

Vláda návrhmi v dôchodkoch vnáša do systému neistotu, nedôveru v súkromné sporenie a zvyšuje odvodovú záťaž niektorých skupín občanov. Zároveň koncepčne nerieši systémové problémy a veľkú finančnú záťaž zadlženého priebežného systému v SP, ktorá sa po vyčerpaní zdrojov z privatizácie v roku 2009 začne prehlbovať na úroveň niekoľkých desiatok miliárd korún ročne.

Koncepčné riešenie

Koncepčné riešenie finančného krytia dlhu SP je možné aj bez zvyšovania odvodového zaťaženia. Predpokladá však výrazné úspory verejných financií škrtmi verejných výdavkov (napríklad nedorovnávaním priamych platieb poľnohospodárom, znížením prílišnej spotreby verejných inštitúcií a neposkytovaním vianočného príspevku dôchodcom), reformu sociálnych odvodov a v budúcnosti aj ďalšie zdroje z privatizácie (niektorej z nasledujúcich vlád). Riešenie kľúčových problémov dôchodkového systému tiež vyžaduje zásadné zmeny v priebežnom pilieri, smerované cez znižovanie miery náhrady v ňom cieľovo na úroveň adresne garantovaného existenčného minima, financovaného z daní. V rámci žiaduceho stavu by v budúcnosti okrem toho malo byť starobné dôchodkové sporenie iba predmetom osobnej zodpovednosti, dobrovoľnosti a súkromného financovania. To by už ale nebola hra politikov s našimi dôchodkami, ale naša starosť o finančné zabezpečenie seba a svojich blízkych.

Autor je ekonóm KI.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 8/2007.

8/2007.

Navigácia