Nedávno som si opäť raz namiesto normálneho čítania zvolil webstránku sústreďujúcu materiály z rokovania vlády. Zaujal ma návrh zákona o investičných stimuloch z dielne ministra hospodárstva – jedného z mojich obľúbených protagonistov nášho vládneho cirkusu, kočujúceho v sezóne 2006-2010 výjazdovo našou krajinou.
V predkladacej správe sa dočítame i toto: „Vláda SR si vo svojom Programovom vyhlásení predsavzala vytvoriť lepšie podmienky pre podporu investícií … a schválenie nového zákona o investičnej pomoci (investičných stimuloch), ktorý zabezpečí … transparentnosť procesu poskytovania štátnej pomoci. Kľúčovú zásadu transparentných pravidiel tvorí motivácia investícií do zaostalejších regiónov a do projektov s vysokou pridanou hodnotou.“
Samozrejme, nič viac než stokrát opočúvaný repertoár, v rámci ktorého sme kontinuálne bombardovaní prázdnymi slohami o „predsavzatiach“, pričom v refréne nesmie chýbať ani zastretým hlasom citlivo podaná zmienka o „zaostalejších regiónoch“.
Až tragikomicky vyznieva dôvodová správa, ktorá i za pomoci grafov ukazuje, ako si „zaostalejšie regióny“ odhryzli z koláča stimulov napečeného vládou a podávaného od začiatku roka 2002 do začiatku roka 2007. Za ten čas vláda SR podporila (teda rozumej my, daňovníci) investičnými stimulmi 69 projektov v sume takmer 30 miliárd korún, pričom tak bolo novovytvorených takmer 30 tisíc priamych pracovných miest. Nechajme bokom matematiku a radšej ani neprepočítavajme, koľko nás v priemere stálo jedno takto „vytvorené“ pracovné miesto. Avšak, hoci na Slovensku máme 8 krajov, v grafoch ilustrujúcich smerovanie investičných stimulov nachádzame len 7 z nich. Prešovský kraj, jeden z troch s najvyššou mierou nezamestnanosti, považovaných i preto za „zaostalejšie“, tam chýba. Pousmejete sa, chybička sa stala, úradníkom pri tvorbe grafu vypadol, je tam toho! Pravda je však taká, že Prešovský kraj tam absentuje, lebo by pri ňom svietila iba jedna veľká nula a v grafoch len z koláča diera (viď graf č. 2, 3 a 4 tu). Za celých päť rokov totiž nebol na vládnu hostinu rozdávania stimulov vôbec pozvaný. Tieto „neprávosti“ nenapáchali len predchádzajúce vlády. Viac „solidarity a sociálneho cítenia“ neprejavila ani tá dnešná, chváliac sa, že stimulmi podporila doteraz najviac projektov.
Nie, nejde tu o loby za viac stimulov pre Prešovský kraj. Skôr o poukázanie na to, ako sú politici schopní „hrať nám na city“ a na pozadí falošných tónov tohto evergreenu ťahajú z našich vreciek peniaze, ktoré míňajú ako príde. Áno, najspravodlivejším riešením je zrušenie poskytovania stimulov (to by bol ten najlepší a najkratší návrh zákona o stimuloch), ale kým sa tak nedeje, zrejme by minimálne v Prešovskom kraji stálo za to pouvažovať nad vyhlásením občianskej neposlušnosti a prestať platiť dane štátu, ktoré on potom posúva na stimuly do iných krajov. A robí si tak z obyvateľov horného Spiša, Šariša a horného Zemplína akýchsi „zaostalejších“ bláznov.
Autor je analytik KI. Pochádza z Prešova.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 10/2007.
