November ´89 vyrástol z presvedčenia, že slobodná a prospievajúca spoločnosť môže existovať len vtedy, ak zaručí ochranu základných ľudských práv, slobodu názoru, vierovyznania, bude garantovať ochranu vlastníctva a súťaživosti, dá ľuďom možnosť podieľať sa na verejnom živote a tvorbe občianskej spoločnosti, vytvorí podmienky pre kvalitné vzdelanie, slobodné rozvíjanie kultúry a bádania, zaručí práva na rozvoj menšín a zaradí našu krajinu do spoločenstva slobodných, demokratických a prosperujúcich štátov.
Počas osemnástich rokov od Novembra ´89 sa až pričasto zabúdalo na to, že výkon moci je v prvom službou verejnosti a nie čírym zápasom o moc. Súčasná vládna moc posolstvo Novembra ´89 zamlčuje, neguje alebo priamo popiera. Stáva sa opäť panstvom strany a vlády. Podomieľa základy právneho štátu, ktorý sa stáva rukojemníkom straníckych a lobistických záujmov a ohrozuje nedotknuteľnosť vlastníctva. Šíri inštinktívnu nenávisť k slobodnej trhovej súťaži. Diskriminuje občanov pri výkone práva.
Arogantným spôsobom napáda médiá a s nimi slobodu vyjadrovania. Robí všetko pre to, aby ohrozila slobodný prístup k informáciám. Kaličí základné funkcie verejnoprávnych médií. Namiesto podpory modernému vzdelaniu pripravuje jeho kozmetické úpravy. Správa sa nekultúrne a necitlivo k ľudskému utrpeniu bez ohľadu na to, či ide o Slovákov, Maďarov, alebo iné skupiny. Podporuje vulgárny nacionalizmus namiesto pestovania vzdelaného a kultúrneho vlastenectva. Spochybňuje našu lojalitu voči spojencom a radikálne zhoršuje naše medzinárodné postavenie v politických, ekonomických a bezpečnostných štruktúrach, ktorých je Slovenská republika členom.
November ´89 mal dva rozmery. Prvý spočíval vo vedomí, že ak nemá ostať naša spoločnosť na smetisku dejín, musí sa zásadne zmeniť jej politický, ekonomický a sociálny systém. Ten druhý, podstatný, spočíval v túžbe vytvoriť slobodnejšiu, spravodlivejšiu a slušnejšiu spoločnosť. Práve v ňom spočíva jadro étosu Novembra ´89, o ktorý treba zvádzať každodenný zápas, a to nielen v časoch pohody, ale najmä vtedy, keď sa zdá, že prestal platiť. Toto berieme ako svoj trvalý záväzok a povinnosť.
V Bratislave dňa 16. novembra 2007
Fedor Gál
Péter Hunčík
László Szigeti
Peter Zajac
Peter Bálik
Miroslav Cipár
Peter Gonda
Ondrej Dostál
Ján Grexa
Štefan Hríb
Tomáš Janovic
Ivan Kamenec
Radovan Kazda
Eugen Korda
Branislav Králik
Jakub Kratochvíl
Ľuboš Kubín
Pavel Lizoň
Mária Ničová
Juraj Petrovič
Eva Polakovičová
Ondrej Porubec
Šarlota Pufflerová
Miloš Randák
Eva Randáková
Viera Satinská
Dušan Sloboda
Boris Strečanský
Martin Szilágyi
Jana Šípošová
Ján Štrasser
Blaho Uhlár
Alta Vášová
Rudolf Vitkovič
Marián Vlasatý
Pavel Vlček
Helena Woleková
Tomáš Zálešák
