Cena Dominika Tatarku za rok 2007

Cenu Dominika Tatarku za rok 2007 dostali druhý raz dvaja autori. Po historičke Katalin Vadkerty a prozaikovi Jánovi Johanidesovi, nositeľoch ceny za rok 2002, ju tentoraz dostali historik Jozef Jablonický za knihu Samizdat o disente (Bratislava, Kalligram 2007), ktorá uzatvára trojicu autorových kníh o odboji a samizdate, a divadelník, herec, bavič a publicista Milan Lasica za knihu fejtónov Bodka (Bratislava, Forza Music, 2007), ktorá nadväzuje na knihy fejtónov Zoči-voči (spolu s Tomášom Janovicom) a Spoza dverí.

Kombinácia historika a spisovateľa nie je náhodná. Ocenenie historika Jozefa Jablonického vypovedá o tom, že v tomto časepseudohistorizovania je dôležité, že pred nás predstupuje autor s pravdivým a poctivým pohľadom na Slovenské národné povstanie ako kľúčové obdobie moderných slovenských dejín, o ktorých sa musítrvalo aj vytrvalo diskutovať, z perspektívy človeka, ktorý sa práve kvôli poctivej historickej práci dostal za normalizácie do konfliktu s režimom a do pozornosti ŠtB.

Ocenenie humoristu a „iba komika“ Milana Lasicu vypovedá o tom, že zase žijeme v časoch, keď sa smiech stáva uvoľňujúcim prejavom ľudskej slobody. Lasica spopod prižmúrených viečok a s ľahkou iróniou komentuje všetko to kocúrkovské hmýrenie, ktoré charakterizuje náš demokratický život (a možno najmä naše demokratické živobytie) po roku 1989, ktoré nás tak hlboko zaskočilo, lebo sme nečítali či zle prečítali Demokratov Janka Jesenského či divadelné hry Ivana Stodolu, alebo sme si jednoducho mysleli, že nám sa to nemôže stať.

Spojenie historickej vážnosti s každodennou nevážnosťou – to sú dve polohy a podoby, v ktorých sa k nám dostáva to, čo je alebo sa nám javí na našej dobe závažné. Je alebo sa nám javí. Lebo naša doba vydáva často zdanie závažnosti za závažnosť, čím sa závažnosť mení na zdanie. To je hádam podstatná súvislosť diela oboch ináč natoľko odlišných autorov, že odlišnejších si už nemožno predstaviť.

Cena Dominika Tatarku za rok 2007 je v dobrých rukách. Je poctou celoživotnému dielu historika, ktorý sa od svojej prvej knižnej publikácie až po tú ocenenú venoval jednej, ale za to kľúčovej téme dejín Slovenska. Je poctou autorovi, ktorý nás spolu s Júliusom Satinským oblažoval desaťročia kaskádami humoru, od divadelných hier cez herectvo až po esejistické a publicistické texty a piesne, z ktorých Bolo nás jedenásť by mohla byť pokojne neoficiálnou slovenskou hymnou.

Autor je predseda Poroty Ceny Dominika Tatarku.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2008.

Viac o Cene Dominika Tatarku za rok 2007 sa dozviete tu.

Navigácia