Novela zákona o pozemkových úpravách nerieši podstatnú časť rizík korupcie a klientelizmu na Slovenskom pozemkovom fonde

V stredu 9. apríla 2008 uplynul termín na zaslanie pripomienok k návrhu novely zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktorá sa zameriava na zmenu mechanizmov kontroly hospodárenia Slovenského pozemkového fondu (ďalej „fondu“). V tejto súvislosti <strong>Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) spracoval analýzu rizík korupcie a klientelizmu pri správe štátnej pôdy a nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov v pôsobnosti fondu.</strong>    <a href=

V stredu 9. apríla 2008 uplynul termín na zaslanie pripomienok k návrhu novely zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktorá sa zameriava na zmenu mechanizmov kontroly hospodárenia Slovenského pozemkového fondu (ďalej „fondu“). V tejto súvislosti Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) spracoval analýzu rizík korupcie a klientelizmu pri správe štátnej pôdy a nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov v pôsobnosti fondu.

KI konštatuje, že novela zákona nie je dostatočným riešením závažných problémov s rizikami korupcie a klientelizmu v pôsobení fondu. Ministerstvo pôdohospodárstva síce navrhuje pozitívny krok smerom k zvýšeniu verejnej kontroly prostredníctvom zverejňovania obsahu všetkých zmlúv fondu o prenájme a prevode majetku fondu, z hľadiska zvýšenia politickej kontroly však nie je ochotné presadiť vyváženosť kontroly aspoň na úroveň pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do NR SR, v dozornom orgáne fondu. Z návrhu novely totiž vyplýva, že v jedenásťčlennej rade fondu nebudú mať zastúpenie viac ako dvaja nominanti opozície.

Novela zákona však najmä nerieši najvážnejšiu príčinu vysokého rizika korupcie a klientelizmu v činnosti fondu, ktorá spočíva v súčasných pravidlách oceňovania pôd. Na základe nich sa uzatvárajú zmluvy o prenájme pôd, predaji štátnych pôd a odovzdávaní náhradných pozemkov v reštitúciách. Pravidlá oceňovania pôd sa opierajú najmä o hodnotenie produkčných charakteristík pôd, na základe ktorých vzniká úradne stanovená cena. Tá je však mnohokrát niekoľkonásobne nižšia, ako je jej trhový potenciál a jej prípadné zvýšenie závisí len od rozhodnutia vysokých úradníkov fondu. Rozdiel medzi týmito cenami môže podľa našich odhadov každoročne činiť rádovo najmenej niekoľko stoviek miliónov korún, ktoré sú stratou príjmu pre rozpočet verejných financií a strácajú sa v korupčnom reťazci.

Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť nový cenový systém, v ktorom sa cena pozemkov (a od nej odvíjaných sadzieb nájomného) bude približovať k reálnym trhovým predpokladom, prinajmenšom na úroveň cien, ktoré sa v súčasnosti používajú pre výpočet sadzieb dane z pozemkov. V prípade predaja pozemkov je potrebné vo vyššej miere uplatňovať transparentnejšie metódy súťaže.

Komplexná a systémová reforma správy štátnych pozemkov a nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov v dlhodobom časovom horizonte by mala smerovať k znižovaniu výmery štátom vlastnených pôd až na úroveň, ktorá je potrebná pre zabezpečenie potrieb v striktne vymedzenom verejnom záujme (diaľnice, ochrana prírody a pod.), k štrukturálnej reforme nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov (posúdeniu prevodu nakladania s týmito pozemkami na obce, avšak až po uskutočnení systémovej komunálnej reformy) a k zvýšeniu úsilia o identifikáciu vlastníckych práv k pozemkom neznámych vlastníkov v súlade s Ústavou SR (dokončenie registra obnovenej evidencie pozemkov, zverejňovanie a aktualizácia pôd nezistených vlastníkov, posúdenie prevodu vlastníctva pôd na iné aktíva).

KI vyjadruje zároveň vážne znepokojenie nad snahou vlády o opätovné zavedenie odvodov za trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy v novele zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, ktorá je po I. čítaní zaslaná na prerokovávanie do výborov NR SR. Tieto poplatky predstavujú nesystémové zaťaženie občanov SR. Vo svojej podstate plnia úlohu selektívnej dane, ktorá nemá zásadný význam pre ochranu pôdneho fondu, keďže táto je už dostatočne zabezpečovaná inými ustanoveniami zákona. Odvody sú diskriminačné pre obce s vyššou bonitou pôdy a ich primárnym cieľom je najmä krytie deficitu rozpočtu verejnej správy.

Radovan Kazda
analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

V Bratislave dňa 10. apríla 2008


Štúdiu Radovana Kazdu na tému Analýza rizík korupcie a klientelizmu v správe štátnych pôd nájdete vo formáte PDF tu.


Mediálne výstupy:

10. apríl 2008

SME.sk/SITA: Konzervatívny inštitút navrhuje prehodnotiť oceňovanie pôdy

11. apríl 2008

Slovenský rozhlas: Výstavba sa ešte viac predraží (formát .MP3, minutáž 08:25 až 10:30)

25. apríl 2008

blog.sme.sk: Radovan Kazda: Organizácia na reformu: Slovenský pozemkový fond

25. apríl 2008

Konzervatívne listy: Radovan Kazda: Dá sa zabrániť korupcii na pozemkovom fonde?

29. apríl 2008

Hospodárske noviny: Radovan Kazda: Ako „vyčistiť“ pozemkový fond

Navigácia