Dá sa zabrániť korupcii na pozemkovom fonde?

<strong>Slovensko má dlhoročný, neriešený a veľmi vážny problém s rizikami korupcie a klientelizmu pri správe poľnohospodárskych pôd vo vlastníctve štátu (približne 6 % z poľnohospodárskych pôd v SR) a nakladaní s pôdami, ktorých vlastník nie je známy (približne 18 %). Tieto úlohy má už od svojho založenia v roku 1991 v kompetencii Slovenský pozemkový fond (ďalej „fond“), ktorého spôsob rozhodovania sa odvtedy výrazne nezmenil. Dlhé roky bol fond považovaný za akúsi „prirodzenú“ politickú korisť víťazov volieb, avšak tabu o mechanizmoch rozhodovania na fonde bolo v ostatných mesiacoch porušené a stalo sa predmetom politického zápasu. O čo však v prípade fondu ide naozaj?</strong>    V prvej polovici apríla uplynul termín na zaslanie pripomienok k návrhu novely zákona o pozemkovom fonde, ktorá sa zameriava na zmenu mechanizmov kontroly hospodárenia fondu. V návrhu ministerstvo pôdohospodárstva síce uskutočňuje významný pozitívny krok smerom k zvýšeniu verejnej kontroly, tým, že prikazuje zverejňovať obsah všetkých zmlúv fondu o prenájme a prevode majetku fondu, z hľadiska zvýšenia politickej kontroly však nie je ochotné presadiť vyváženosť kontroly fondu aspoň na úroveň pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do NR SR, v dozornom orgáne fondu. Z návrhu novely totiž vyplýva, že v jedenásťčlennej rade fondu nebudú mať zastúpenie viac ako dvaja nominanti opozície (šesť členov rady navrhuje vláda a piatich volí pomerným zastúpením síl národná rada).    Novela zákona však najmä nerieši najvážnejšiu príčinu vysokého rizika korupcie a klientelizmu v činnosti fondu, ktorá spočíva v súčasných pravidlách oceňovania pôd. Na základe nich sa uzatvárajú zmluvy o prenájme pôd, predaji štátnych pôd a odovzdávaní náhradných pozemkov v reštitúciách. Pravidlá oceňovania pôd sa opierajú najmä o hodnotenie produkčných charakteristík pôd podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ), na základe ktorých vzniká úradne stanovená cena. Tá je však mnohokrát niekoľkonásobne nižšia, ako je trhová cena a jej prípadné zvýšenie závisí len od rozhodnutia vysokých úradníkov fondu. Rozdiel medzi týmito cenami môže podľa našich odhadov každoročne činiť rádovo najmenej niekoľko stoviek miliónov korún, ktoré sú stratou príjmu pre rozpočet verejných financií a veľká časť z nich sa môže strácať v korupčnom reťazci.    Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť nový cenový systém, v ktorom sa cena pozemkov a od nej odvíjaných sadzieb nájomného bude približovať k reálnym trhovým predpokladom, prinajmenšom na úroveň cien, ktoré sa v súčasnosti používajú pre výpočet sadzieb dane z pozemkov (tie sú taktiež „tabuľkové“, ale v priemere oveľa vyššie než podľa BPEJ, keďže zohľadňujú i polohovú rentu). V prípade predaja pozemkov je taktiež potrebné vo vyššej miere uplatňovať transparentnejšie metódy súťaže.    Komplexná a systémová reforma správy štátnych pozemkov a nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov v dlhodobom časovom horizonte by preto mala smerovať k znižovaniu výmery štátom vlastnených pôd na úroveň, ktorá je potrebná pre zabezpečenie potrieb v striktne vymedzenom verejnom záujme, k štrukturálnej reforme nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov (posúdeniu prevodu nakladania s týmito pozemkami na obce, avšak až po uskutočnení systémovej komunálnej reformy) a k zvýšeniu úsilia o identifikáciu vlastníckych práv k pozemkom neznámych vlastníkov v súlade s Ústavou SR (dokončenie registra obnovenej evidencie pozemkov, zverejňovanie a aktualizácia pôd nezistených vlastníkov, posúdenie prevodu vlastníctva pôd na iné aktíva).    <i>Autor je analytik KI.     Štúdiu Radovana Kazdu Analýza rizík korupcie a klientelizmu v správe štátnych pôd nájdete <a href=

Slovensko má dlhoročný, neriešený a veľmi vážny problém s rizikami korupcie a klientelizmu pri správe poľnohospodárskych pôd vo vlastníctve štátu (približne 6 % z poľnohospodárskych pôd v SR) a nakladaní s pôdami, ktorých vlastník nie je známy (približne 18 %). Tieto úlohy má už od svojho založenia v roku 1991 v kompetencii Slovenský pozemkový fond (ďalej „fond“), ktorého spôsob rozhodovania sa odvtedy výrazne nezmenil. Dlhé roky bol fond považovaný za akúsi „prirodzenú“ politickú korisť víťazov volieb, avšak tabu o mechanizmoch rozhodovania na fonde bolo v ostatných mesiacoch porušené a stalo sa predmetom politického zápasu. O čo však v prípade fondu ide naozaj?

V prvej polovici apríla uplynul termín na zaslanie pripomienok k návrhu novely zákona o pozemkovom fonde, ktorá sa zameriava na zmenu mechanizmov kontroly hospodárenia fondu. V návrhu ministerstvo pôdohospodárstva síce uskutočňuje významný pozitívny krok smerom k zvýšeniu verejnej kontroly, tým, že prikazuje zverejňovať obsah všetkých zmlúv fondu o prenájme a prevode majetku fondu, z hľadiska zvýšenia politickej kontroly však nie je ochotné presadiť vyváženosť kontroly fondu aspoň na úroveň pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do NR SR, v dozornom orgáne fondu. Z návrhu novely totiž vyplýva, že v jedenásťčlennej rade fondu nebudú mať zastúpenie viac ako dvaja nominanti opozície (šesť členov rady navrhuje vláda a piatich volí pomerným zastúpením síl národná rada).

Novela zákona však najmä nerieši najvážnejšiu príčinu vysokého rizika korupcie a klientelizmu v činnosti fondu, ktorá spočíva v súčasných pravidlách oceňovania pôd. Na základe nich sa uzatvárajú zmluvy o prenájme pôd, predaji štátnych pôd a odovzdávaní náhradných pozemkov v reštitúciách. Pravidlá oceňovania pôd sa opierajú najmä o hodnotenie produkčných charakteristík pôd podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ), na základe ktorých vzniká úradne stanovená cena. Tá je však mnohokrát niekoľkonásobne nižšia, ako je trhová cena a jej prípadné zvýšenie závisí len od rozhodnutia vysokých úradníkov fondu. Rozdiel medzi týmito cenami môže podľa našich odhadov každoročne činiť rádovo najmenej niekoľko stoviek miliónov korún, ktoré sú stratou príjmu pre rozpočet verejných financií a veľká časť z nich sa môže strácať v korupčnom reťazci.

Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť nový cenový systém, v ktorom sa cena pozemkov a od nej odvíjaných sadzieb nájomného bude približovať k reálnym trhovým predpokladom, prinajmenšom na úroveň cien, ktoré sa v súčasnosti používajú pre výpočet sadzieb dane z pozemkov (tie sú taktiež „tabuľkové“, ale v priemere oveľa vyššie než podľa BPEJ, keďže zohľadňujú i polohovú rentu). V prípade predaja pozemkov je taktiež potrebné vo vyššej miere uplatňovať transparentnejšie metódy súťaže.

Komplexná a systémová reforma správy štátnych pozemkov a nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov v dlhodobom časovom horizonte by preto mala smerovať k znižovaniu výmery štátom vlastnených pôd na úroveň, ktorá je potrebná pre zabezpečenie potrieb v striktne vymedzenom verejnom záujme, k štrukturálnej reforme nakladania s pozemkami neznámych vlastníkov (posúdeniu prevodu nakladania s týmito pozemkami na obce, avšak až po uskutočnení systémovej komunálnej reformy) a k zvýšeniu úsilia o identifikáciu vlastníckych práv k pozemkom neznámych vlastníkov v súlade s Ústavou SR (dokončenie registra obnovenej evidencie pozemkov, zverejňovanie a aktualizácia pôd nezistených vlastníkov, posúdenie prevodu vlastníctva pôd na iné aktíva).

Autor je analytik KI.

Štúdiu Radovana Kazdu Analýza rizík korupcie a klientelizmu v správe štátnych pôd nájdete tu.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 04/2008.

Navigácia