Nevedomosť skrytá za ústretovosť

<strong>Minister školstva zvolal odborný seminár s učiteľmi základných škôl na tému slovného hodnotenia žiakov. Jediným výsledkom je, že sa s nimi dohodol, že sa dohodnú.</strong>    V utorok 3. marca diskutoval minister školstva Ján Mikolaj na odbornom seminári o hodnotení žiakov s učiteľmi základných škôl a so zástupcami Metodicko-pedagogického centra a Štátnej školskej inšpekcie. Impulzom na zorganizovanie seminára bol nesúhlas učiteľov prvého stupňa základných škôl s novými metodickými pokynmi rezortu školstva, ktoré ich nútia nahradiť slovné hodnotenie štvorstupňovou klasifikáciou a ešte aj prváčikov známkovať (príklad slovného hodnotenia <a href=

Minister školstva zvolal odborný seminár s učiteľmi základných škôl na tému slovného hodnotenia žiakov. Jediným výsledkom je, že sa s nimi dohodol, že sa dohodnú.

V utorok 3. marca diskutoval minister školstva Ján Mikolaj na odbornom seminári o hodnotení žiakov s učiteľmi základných škôl a so zástupcami Metodicko-pedagogického centra a Štátnej školskej inšpekcie. Impulzom na zorganizovanie seminára bol nesúhlas učiteľov prvého stupňa základných škôl s novými metodickými pokynmi rezortu školstva, ktoré ich nútia nahradiť slovné hodnotenie štvorstupňovou klasifikáciou a ešte aj prváčikov známkovať (príklad slovného hodnotenia tu).

Na seminár merali cestu učitelia z celého Slovenska. Prišli v dobrej viere, že sa im podarí ministra presvedčiť o pozitívach slovného hodnotenia. Domov však odchádzali opäť sklamaní. Namiesto pochopenia ich situácie minister iba opätovne potvrdil hlbokú neznalosť problematiky. Vrcholom jeho povrchných argumentov bolo, keď ako jeden z dôvodov okresania zaužívaného slovného hodnotenia uviedol obavu, že zle zvolené slovo môže dieťaťu ublížiť. To môže predsa aj známka, najmä tá „nespravodlivá”. Pointou slovného hodnotenia je práve opačná snaha – poskytnúť deťom hodnotenie motivačné, nie trestajúce.

Pán minister osobne

Hlavným argumentom zástancov slovného hodnotenia je snaha „zmäkčiť” školskú atmosféru, nastavenú na výkon a pozitívnym prístupom viesť deti k sebazdokonaľovaniu. Slovný komentár k polročnému či celoročnému úsiliu žiaka má vypichnúť najmä to, v čom sa mu darí, a nasmerovať ho k náprave prípadných zlyhaní. Z tohto pohľadu má kritika slovného hodnotenia zo strany zástancov klasickej známky, teda metódy „cukru a biča”, vecnejší základ ako naivný postoj šéfa rezortu školstva. Do takto odborne ladených polemík sa však na odbornom seminári takmer nikto nepustil. Keďže seminár viedol sám pán minister osobne, celá diskusia sa niesla v podobnom duchu ako jeho argumenty.

Na záver minister vyzval učiteľov, aby mu pomohli vytvoriť novú formu vysvedčení, ktorá by spĺňala potrebné kritériá aj na slovné hodnotenie. Pritom práve on by mal najlepšie vedieť, v akej podobe sa slovné hodnotenie v praxi používa, keďže sa na jeho stole zbiehajú výstupy zo všetkých inovatívnych projektov v školách. Učitelia overujú slovné hodnotenie v praxi už niekoľko rokov v takzvanom experimentálnom overovaní pod prísnym dohľadom Štátneho pedagogického ústavu. Táto rozpočtová organizácia ministrovi priamo podlieha a je povinná dávať mu pravidelne odpočet zo svojej činnosti, do ktorej patrí aj vyhodnocovanie overovania inovácií v školách.

Buď – alebo

To, že minister školstva vydal k polročnému hodnoteniu žiakov metodický pokyn v rozpore s dobrými výsledkami škôl, overujúcich slovné hodnotenie v praxi, môže znamenať len dve veci – buď platíme z našich daní štátny pedagogický dozor zbytočne, keďže inštitúcia na to určená neposkytuje ministrovi potrebné podklady, alebo mu ich poskytuje a minister ich ignoruje a reformu si robí „po svojom”. Jedno i druhé je v tomto štáte možné, dokonca i kombinácia oboch zlých scenárov.

Možný je však aj tretí scenár, ten najhorší – minister Mikolaj vôbec nevie, čo robí. Reforma základných škôl je pre neho iba hrou na zviditeľnenie. Jednotlivé reformné kroky nemá vôbec premyslené a hrací plán tvorí „za pochodu”. Len tak sa dá vysvetliť, že v závere seminára vyzval odborníkov na vytvorenie vhodných evalvačných nástrojov až s polročným oneskorením, že na „zalepenie očí” ponúkol sklamaným učiteľom vysvedčenia s prázdnym miestom, do ktorého si vraj môžu k známkam pripísať, čo len chcú a že na ich konkrétne otázky týkajúce sa nesúladu polročných vysvedčení s ostatnou pedagogickou dokumentáciou vôbec neodpovedal.

Jediným výsledkom odborného seminára bolo, že sa minister s učiteľmi ústretovo dohodol, že sa s nimi na kritériách hodnotenia žiakov dohodne. Dosť málo na to, že v septembri spustil reformu, vďaka ktorej sa už vraj „učí po novom”. Ak nemá rezort školstva jasno v tom, ako nový vzdelávací obsah hodnotiť na výstupe, je možno načase znova sa pýtať, nakoľko kvalitne bola reforma pripravená na vstupe, teda či bol aspoň jej štart dobre premyslený. Odpoveď sa ponúka sama.

Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 10. marca 2009.

Navigácia