Vitajme v sedemročnici!

Regionálna politika EÚ sa vykonáva najmä prostredníctvom už i na Slovensku mediálne známych eurofondov. Táto politika je zahalená do istých vzájomne previazaných princípov. Čo sa však za nimi skrýva?

Dosiahnutie hlavného cieľa regionálnej politiky EÚ, ktorým je podľa Amsterdamskej zmluvy „najmä znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch”, sa v členských krajinách uskutočňuje formou programových dokumentov, čiže podľa princípu programovania. Na jeho základe členská krajina na centrálnej úrovni pripraví plán rozvoja regiónov na vopred stanovené obdobie, v súčasnosti na roky 2000 až 2006. Takýto plán je plný cieľov, priorít a opatrení, ako to dosiahnuť. Strategickým cieľom Slovenska podľa Národného rozvojového plánu je do roku 2006 dosiahnuť úroveň 54 percent priemeru HDP na obyvateľa v krajinách EÚ.

EÚ nad Bodrogom
Magická možnosť čerpať prostriedky z tzv. eurofondov príde až po schválení daného plánu Európskou komisou. V súlade s ďalším vyprázdneným pojmom – princípom subsidiarity – sa plánovanie rozmáha i na nižších hierarchických úrovniach: v regiónoch a obciach. Tak sa stretneme aj s takými „halucináciami“ ako výstavba prístavu na Bodrogu, ktorý sa objavil v programe rozvoja Košického kraja. Tamojší autorský tím si v kontexte plánovania celkom prirodzene spomenul na päťročnice z nedávnych čias. Výsledok zhora určovanej regionálnej politiky môže byť len jeden: neefektívnosť, regióny, ktoré natŕčajú ruky do Bruselu, a pritom strácajú schopnosť sústrediť sa na prirodzený rast, aby využili svoj vnútorný potenciál. Zvyšovať efektívnosť regionálnej politiky EÚ by mal takisto princíp koncentrácie. Podľa neho sa má zúžiť počet rozvojových cieľov a finančné zdroje sa majú koncentrovať do najmenej rozvinutých regiónov či hospodárskych odvetví. Svojsky, i keď v súlade s princípom, chcelo Slovensko pôvodne „koncentrovať“ v rokoch 2004 až 2006 takmer tretinu (250 miliónov eur) celkových financií zo štrukturálnych fondov do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. To by znamenalo pre poľnohospodárov až 27,6 percent z objemu štrukturálnych fondov, pričom najviac pre poľnohospodárov z členských krajín vyčleňujú Fíni (20,8 percent) a z kandidátskych Maďari (17,5 percent). Vláda napokon ubrala poľnohospodárom v prospech infraštruktúry, no korporativisti v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore protestujú a pýtajú viac. Tu však už cítiť závan ďalšieho z europrincípov.

Svätá trojka
Tento princíp princípov sa nazýva partnerstvo. Navonok sa javí dosť neškodne a po rokoch mečiarizmu ho privítali najmä mimovládne organizácie. Ide o spoluprácu Komisie a členskej krajiny, štátnych orgánov so samosprávou, tretím sektorom, a najmä hospodárskymi a sociálnymi partnermi v rámci celého procesu – od prípravy plánov rozvoja a ich financovania až po monitorovanie a hodnotenie poskytovanej pomoci. Máte na výber – buď do realizácie projektu zapojíte vhodných partnerov, alebo váš projekt bude odsúdený na neúspech. Partneri by, samozrejme, nemali zabúdať na všadeprítomný princíp rovnosti príležitostí a zabezpečiť vyváženú účasť mužov a žien. To, či sa plánovanie a rozvoj regiónov SR uberá správnym smerom, budú hodnotiť členovia monitorovacích výborov, ktoré existujú pre každý programový dokument a operačný program (spolu 7 výborov). Svätú trojicu partnerov zastúpených vo všetkých výboroch tvoria reprezentanti Konfederácie odborových zväzov, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Ak sa partneri (teda i tí, ktorých občania nikdy nevolili ako svojich zástupcov) dohodnú, je v ich silách zmeniť kritériá pre výber činností financovaných z eurofondov. Nad všetkým principiálne drží stráž Komisia.

Sekera
Regionálna politika EÚ pohltí ročne 28 miliárd eur, čo predstavuje celú tretinu rozpočtu Únie. Aby sme sa dopracovali k vytúženým prostriedkom pre projekty, musí Slovensko do pokladnice EÚ prispieť v rokoch 2004 až 2006 sumou 1,1 miliardy eur. Veľká časť tejto sumy putuje na Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP) a regionálnu politiku, ktoré spolu strovia približne 80 percent celkového rozpočtu EÚ. Brusel sa nám na oplátku v spomínanom časovom horizonte odvďačí tak, že k nám naspäť pošle 1,5 miliardy eur, ktoré si však musíme zaslúžiť prípravou kvalitných projektov. Touto sumou bude EÚ doplnkovo spolufinancovať naše projekty na úrovni 25 až 80 percent v závislosti od cieľa, pretože ako vraví ďalší z princípov – princíp doplnkovosti – prostriedky eurofondov nesmú nahrádzať tradičné výdavky členskej krajiny v rámci verejných rozpočtov. Keďže naše regióny a obce sú v stave „platobnej neschopnosti“, je jasné, že veľká časť národného spolufinancovania projektov narobí v štátnom rozpočte riadnu sekeru.

Bruselské prerozdeľovanie zdrojov, tak typické pre socialistické vlády, vyjde našu tzv. stredopravicovú dosť draho. V doterajšej mediálnej hystérii okolo eurofondov sa ešte vždy plače nad nesprávnym hrobom. Takáto regionálna politika je totiž krokom späť. Na radosť z europrincípov nie je dôvod.

Dušan Sloboda
Autor je regionálny geograf, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol uverejnený v týždenníku Domino fórum 44/2003 dňa 29.10.2003.

Navigácia