Eurofondy na scéne

Potrebuje Slovensko regionálnu politiku EÚ?

S ohlasovaným príchodom referenda téma eurofondov gradovala. Fondy a projekty dnes skloňujú v každom páde ľudia, ktorí evidentne ani sami netušia, o čom je reč. Do toho nenápadne múti vodu Európska komisia (EK), ktorá však „emisiami“ vyhlásení o nepripravenosti Slovenska len drží svoju líniu.

Zverejnením finančného rámca na obdobie 2004-2006 sa za pomoci médií strhla debata o tom, či a v ktorých rokoch budeme čistými platcami, a či nám vstup prinesie aspoň to, čo nám ponúkali predvstupové nástroje (PHARE, SAPARD, ISPA). Často s spomína i jedno „ale“. Je ním kvalita a zásobník projektov. V pozadí čaká ďalšie „ale“ v podobe problémov so spolufinancovaním a dostupnosťou úverov. Diskusia o budúcej podobe prijímanej európskej štrukturálnej politiky nie je ani len v úzadí.

Štíhla moletka?
EK vo svojich správach už tradične dvíha varovný prst a upozorňuje na nedostatočné administratívne kapacity. Po preklade z eurospeaku to nie je nič iné než výzva k tomu, aby na ministerstvách vznikali nové sekcie prijímajúce desiatky nových úradníkov. Tento proces sa už realizuje prostredníctvom výberových konaní za asistencie Úradu pre štátnu službu. V úsilí zamedziť odchodu schopných ľudí zo štátnej sféry do súkromnej, vláda prijala návrh na okamžité zvýšenie mzdového ohodnotenia „euroúradnikov“. Napriek nespornej potrebe prijímania kvalifikovaných a jazykovo zdatných ľudí do štátnej služby je tento proces v ostrom kontraste s kedysi proklamovanou štíhlou vládou. A tak tu teda máme na jej mieste moletku.

Cieľom štrukturálnej politiky EÚ je podpora zaostávajúcich regiónov. Ako každá štátna podpora – v tomto prípade kombinovaná s nadštátnou – je svojou povahou ľavicová. Poteší azda len to, že regionálne subvencie nie sú viazané na hektáre pôdy či počty hospodárskych zvierat, ako v prípade Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). Daňou za to však je, že celý proces je administratívne náročný a pre laikov dokonale neprehľadný. Po prekonaní prvotných problémov čaká adeptov povinnosť preukázať schopnosť spolufinancovania z verejných (lokálnych, regionálnych, štátnych) či súkromných zdrojov. Napriek existencii umelo vytvorených ôsmich samosprávnych krajov tieto zatiaľ túto prekážku zdolať nevedia. Ešte stále je pred nimi totiž vodná priekopa, v ktorej sa topí daňová decentralizácia.

Čas na názor
Dôležitým medzníkom vo vývoji regionálnej politiky na Slovensku bola celospoločenská zmena, ktorá nastala po novembri 1989. V období „reálneho socializmu“ existovala direktívne riadená politika centrálneho plánovania, v rámci ktorej boli určované ciele hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja jednotlivých regiónov. Regionálna politika po roku 1990 sa orientovala skôr na monitorovanie narastajúcich regionálnych disparít a prijímanie nesystémových krokov, ako zastaviť rastúce regionálne rozdiely. Prevládali problémy s nadmerným prerozdeľovaním finančných prostriedkov cez štátny rozpočet, ako i nedostatkom projektových manažérov v oblasti predvstupových fondov. Neskôr došlo k istému obratu. Uskutočňujúca sa reforma verejnej správy v SR má ambície prispieť k zvýšeniu výkonnosti ekonomiky SR a jej regiónov cestou decentralizácie rozhodovacích procesov, vrátane tých, ktoré súvisia s regionálnym rozvojom.

V súčasnosti dochádza k inštitucionálnej, programovej, legislatívnej a inej príprave na implementáciu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktoré patria medzi hlavné nástroje regionálnej politiky EÚ. Obce a regióny by z nich mohli čerpať podporu už od roku 2004. Celkom však chýba odborná diskusia o tom, či potrebujeme regionálnu politiku, a ak áno, aká má byť jej koncepcia a previazanosť na štrukturálnu politiku EÚ.

Čas na diskusiu o charaktere regionálnej politiky akosi neostal. Ministerstvo zahraničných vecí SR však aspoň pripravilo Návrh pozície SR k hlavným otázkam prerokovávaných Konventom o budúcnosti Európy. Okrem iného obsahuje i požiadavku na zachovanie práva veta v oblasti ekonomickej a sociálnej súdržnosti – čiže regionálnej (štrukturálnej) politiky. Ak sa týmto krokom začína formovanie názoru Slovenska, ktoré bude nátojiť na spolurozhodovaní na úrovni národných štátov, tak je len dobre. Oblasť regionálnej politiky ešte vždy nie je pozväzovaná všeobjímajúcimi smernicami a nariadeniami natoľko, ako mnohé iné politiky.

Ak nechceme, aby náš vstup do EÚ znamenal zavedenie socializmu do regionálnej politiky, treba regionálnu politiku EÚ zreformovať od základov. Veľká Británia už s návrhmi prišla. Aký postoj zaujme Slovensko?

Dušan Sloboda
Autor je regionálny geograf, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol uverejnený v týždenníku Domino fórum 25/2003 dňa 18.6.2003.

Navigácia