Rodová rovnosť – kľúč k demokracii? (Glosa)

Listujúc v Súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2008, ktorú v apríli schválila vláda SR, zisťujem, že toho o demokracii stále neviem dosť. V trvale udržateľnom sociálnom štáte, smerujúcom k vidine lepších zajtrajškov, sa totiž demokracia buduje celkom inak, ako to učili nás, zadubených tradicionalistov. Už to nie je len o volebnom práve, slobodnom rozhodovaní a poctivom platení daní. Kľúč k demokracii na večné časy leží celkom inde. Kde? Nuž, v nohaviciach a nohavičkách.

Nie na schopnostiach, vzdelaní, či talente dnes záleží, ale na rode. Teda na rodovej vyváženosti, čiže rovnosti: „Rodová rovnosť je základným atribútom právnej a sociálne spravodlivej demokratickej spoločnosti a jej dosiahnutý stupeň je ukazovateľom uplatňovania demokratických princípov“. No, to je vážne. Porozmýšľajme, priateľky a priatelia, nad sebou – uvedomujeme si priority súčasnosti? Leží nám na srdci spravodlivé rozdelenie práce, pláce, starostí i radostí medzi mužmi a ženami? A vychovávame v tomto duchu i svoje deti, budúce uvedomelé, rodovo vyvážené odliatky pokrokovej formy európskej demokracie?

Najmä vy, čo máte synov – ste si isté a istí, že ste vo výchove nepochybili? Viedli ste svojich potomkov k nebojácnosti a vytrvalosti? K tvrdým výkonom? Hnali ste ich po ihrisku za loptou, do telocvične svaly rysovať? Výdrž a hrubú silu ste u nich chválili? Chyba! Tým ste ich len predurčili k smutnému životu v nevoľníctve rodových stereotypov. Že to bola príprava na vysnívanú kariéru? Iste, muži stále obsadzujú vrcholové posty, no podľa správy „výrazne dominujú aj v remeselníckych a robotníckych profesiách, pri obsluhe strojov a zariadení“, čo znamená, že väčšina z nich i tak pracuje ťažšie ako ženy, ktoré preferujú prácu v administratíve, službách a obchode. Muži tak vedú v aj číslach o pracovných úrazoch.

No nielen v pracovnom procese sú muži ohrození viac ako ženy. Počas aktívneho života sú vystavovaní „osobitným zdravotným rizikám, chorobám a problémom v dôsledku nielen biologických rozdielov, ale aj v dôsledku rodovo podmieneného životného štýlu, vnímaniu rizika, prežívania stresu a záťažových situácií“. Muži sú otrokmi vlastných vášní – vražedné pracovné tempo, výbuchy hnevu, zlá životospráva a potláčanie emocionality, to všetko sú najmä mužské dominantné charakteristiky. Dôsledkom bývajú choroby a priskorá smrť, dokonca i významne vyšší počet samovrážd. Tú skvelú kariéru, ktorú si vraj budujú na úkor žien, si vlastne ani nestihnú užiť.

Nuž, je načase s tým dačo urobiť. Pravdu majú autorky a autori správy, keď tvrdia, že rodové rozdiely nie sú fér. My, čo máme synov, by sme sa k nim mali pridať. Dosť bolo rodovej nerovnosti, v dôsledku ktorej hrozia našim ratolestiam úrazy, kolaps a predčasné úmrtia. Za bagristku nech ide radšej susedovie Kata, nie náš Janko. Dievčatám treba rozdať montérky a krompáče, nech sa tie riziká rodovo pekne vyvažujú. Tak. A keď k nám príde nabudúce na kávu Ilona, ktorá je zanietenou bojovníčkou za práva žien, už sa na ňu nebudem mračiť, že chce nasilu potláčať prirodzené rozdiely. Táto správa mi otvorila oči – v záujme svojich synov budem jej aktivity podporovať, ešte i cukor navyše do kávy jej prihodím. Má tri dcéry.

Autorka je analytička KI a členka Rady pre prirodzenú rôznorodosť. Má dvoch synov, žiadnu dcéru.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 05/2009.

Navigácia