Ilúzia o regionálnom rozvoji

„Na podporu svojho celkového harmonického vývoja únia rozvíja a uskutočňuje činnosti vedúce k posilňovaniu svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Únia sa najmä zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov.“ Tak znie jeden z vágne formulovaných utopických cieľov EÚ, ktorý si našiel svoje miesto i v euroústave, ktorú podpísali hlavy členských štátov EÚ 29.10. v Ríme.

Ide o cieľ politický, ľavicovo podfarbený, zároveň ťažko realizovateľný v prostredí slobodnej spoločnosti a nemysliteľný bez zásahov do voľného trhu. Obavy európskych politikov z toho, že užšia ekonomická integrácia a vznik vnútorného trhu sprevádzaný odbúravaním bariér medzi členskými krajinami spôsobí rýchlejší rast jadrových regiónov EÚ na úkor periférnych, viedli k zavedeniu princípu „ekonomickej a sociálnej súdržnosti“ do únijnej legislatívy.

Za účelom dosiahnutia zmieneného cieľa EÚ realizuje regionálnu politiku, v rámci ktorej prostredníctvom štrukturálnych fondov prerozdeľuje finančné zdroje najmä pre zaostávajúce regióny. Čiže pre tie, ktorých úroveň HDP na obyvateľa neprekračuje 75 percent priemeru EÚ v parite kúpnej sily – podpora zahŕňa teda aj všetky naše kraje, okrem Bratislavského. Pod pláštikom znižovania regionálnych rozdielov sa do takto chápanej regionálnej politiky zapája aktívne i Slovensko. Sprievodným javom týchto procesov je aj nárast centrálneho prerozdeľovania zdrojov prostredníctvom všakovakých grantových schém vyhlasovaných našimi ministerstvami.

Analýzu geografickej lokalizácie rozdelenia finančných prostriedkov jednej z grantových schém Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR) určených na podporu regionálneho rozvoja nedávno medializoval pán Kravčík, predseda občianskeho združenia Ľudia a voda. Ministerstvo prostredníctvom danej schémy prerozdelilo za pomoci hodnotiacej komisie granty z eurofondov pre projekty neziskových organizácií a samosprávy v celkovej výške 4,5 milióna eur. Z 94 projektov, ktoré boli hodnotiacou komisiou schválené a sú v súčasnosti podporované, je podľa neho až 73 takých, ktoré sa realizujú „v krajoch južného Slovenska“, pričom tam putuje 3,4 milióna eur (75%). Podpora zvyšným 21 projektom v celkovej výške 1,1 milióna eur (25%) smeruje do „krajov severného Slovenska“.

Na fakt, že došlo k uvedenej koncentrácii zdrojov do vybraných regiónov, v prílohe HN Európa dňa 20.10. reagoval Július Slovák, generálny riaditeľ Agentúry na podporu regionálneho rozvoja (MVRR SR) tak, že problém „je v kvalite projektov“ a cieľom zmienenej grantovej schémy „nie je znižovanie regionálnych rozdielov“. Podobný názor prezentoval 17.10. v jednej z televíznych diskusných relácii i jeho kolega z SMK, vicepremiér Pál Csáky: „O rok sa budeme zaoberať vo vláde aj s možnými realokáciami.“ Projektov je totiž podľa vicepremiéra viac, ako dokážu zdroje z únie pokryť, a preto vláda v snahe naplno ich vyčerpať bude preferovať kvalitné projekty, bez ohľadu na ich lokalizáciu či koncentráciu v území.

Odhliadnuc od vážnych podozrení, že prostriedky z eurofondov sa na Slovensku nevyužívajú transparentne a topia sa v jame klientelizmu, korupcie, skupinových záujmov a zneužívania politickej moci, vyplýva z uvedeného iný zaujímavý fakt. A to totiž ten, že vytrvalá snaha vlády a EÚ o medializáciu eurofondov ako všelieku na stieranie regionálnych rozdielov je len prázdnou propagandou. Výsledky rozdelenia finančných prostriedkov nielen tejto grantovej schémy, a tiež vyjadrenia citovaných pánov nasvedčujú, že pôsobenie eurofondov na Slovensku nebude (a ani nemôže) slúžiť deklarovanému cieľu EÚ. Naopak, subjektívne hodnotenie kvality projektov výberovými komisiami a následná umelo vyvolaná koncentrácia prostriedkov do istých regiónov môže dopomôcť k prehlbovaniu regionálnych rozdielov. Vytváraná ilúzia o rozvoji za pomoci prerozdeľovania verejných financií prostredníctvom rôznych fondov je tak len optickým klamom.

Dušan Sloboda
Autor je regionálnym geografom a analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 9. 11. 2004.

Navigácia