Dosiahne Recyklačný fond prvenstvo v znásilnení zákona?

Celá vec sa udiala tak rýchlo, že ašpiruje na prekonanie slovenského rekordu v rýchlosti uzákonenia závažného pozmeňovacieho návrhu k novej norme: bez riadneho pripomienkového konania, bez akejkoľvek snahy konzultovať návrh s odbornou verejnosťou, v úplnom protismere k princípom pluralitnej slobodnej spoločnosti. Štátom založenému Recyklačnému fondu (RF) dlhodobo klesajú príjmy a možno práve preto sa rozhodol presadiť si nové povinné platby do svojej pokladnice. A nie malé – odhadom ide o niekoľko desiatok miliónov EUR ročne.

Iba minulý týždeň v piatok sa objavila na verejnosti informácia, že Recyklačný fond spolu so Združením miest a obcí Slovenska plánuje na rokovaní NR SR o novele zákona o odpadoch predložiť svoj vlastný pozmeňovací návrh zásadného dopadu, podľa ktorého sa novými povinnými platcami do Recyklačného fondu stanú výrobcovia a dovozcovia obalov, výrobcovia svetelných zdrojov a výrobcovia elektrozariadení, z ktorých odpad bude elektroodpadom z domácností. Podľa posledných správ by dnes, teda po štyroch pracovných dňoch od prvého zverejnenia návrhu, mal byť návrh definitívne odsúhlasený Národnou radou SR.

RF ako dôsledok zlyhania vlády

Recyklačný fond vznikol v roku 2002 ako výsledok snahy vlády podporiť rozbehnutie trhu zhodnocovania odpadov, čo vyplývalo i z povinností Slovenska ako adepta na vstup do Európskej únie. Ministerstvo životného prostredia však vtedy uskutočnilo veľmi nešťastné riešenie: namiesto prevzatia osvedčených modelov sa vybralo vlastnou, „slovenskou“ cestou, ktorá v celkovom riešení nemá vo svete obdobu. Podobne ako v iných krajinách síce umožnilo súkromným spoločnostiam plniť recyklačné limity prostredníctvom vlastných „fondov“, ktoré si samy založili (tzv. kolektívnych systémov), avšak tie sa vzťahovali len na niektoré druhy odpadov. Najmä však založilo paralelný Recyklačný fond, ktorý mal sústreďovať povinné platby od výrobcov alebo dovozcov niektorých druhov odpadov (resp. výrobkov, z ktorých po použití vzniká odpad – napríklad pneumatík, opotrebovaných olejov, batérií a akumulátorov) a platby od tých výrobcov a dovozcov, ktorí nemali záujem zabezpečovať svoje recyklačné limity prostredníctvom kolektívnych systémov.

RF deformuje konkurenčné prostredie

Paradoxom Recyklačného fondu je, že nenesie a ani nikdy neniesol žiadnu zodpovednosť za plnenie limitov zhodnotenia odpadov, takže platcovia do fondu tým nie sú zodpovednosti za mieru zhodnotenia odpadov zbavení. RF má totiž zber, zhodnotenie a spracovanie odpadov len podporovať. Takže fond namiesto toho, aby z vybratých prostriedkov dôsledne podporoval materiálový tok ku konečnému spracovaniu – tým, že by dotáciami dorovnával cenu k prvotným surovinám – sústredil sa najmä na rozdávanie stámiliónových dotácií pre súkromné firmy, ktoré podnikali v spracovateľskom priemysle. O deštrukcii zdravého konkurenčného prostredia, ktoré tým fond spôsobil, by sme mohli diskutovať mnoho hodín. Zopár čísiel však môže naznačiť podstatu problému. Z údajov RF o dotáciách za celé doterajšie obdobie vyplýva, že podnes o dotáciu žiadalo viac ako 440 fyzických a právnických osôb, podpora bola uznaná len viac ako 280 z nich. Z tohto počtu podporených firiem však len 20 firiem s najvýraznejšou podporou z fondu získalo viac ako polovicu (!) všetkých rozdelených prostriedkov, teda viac ako 53 mil. EUR (1,6 mld. Sk). Napríklad v sektore starých vozidiel získal spracovateľ, ktorý má tretinový podiel na trhu, až 57% zo všetkých dotácií pridelených spracovateľom vozidiel.

Pre podrobnejšie zhodnotenie účelnosti vynaložených dotácií z fondu by bolo potrebné podrobne zhodnotiť obsah každej zmluvy, ale to nie je z hľadiska hodnotenia súčasného návrhu Recyklačného fondu vôbec dôležité. Fond sa do budovania spracovateľských kapacít cez priamu podporu podnikateľov nemal nikdy púšťať, pretože trh zdeformoval a podporou dominantných hráčov na trhu zhodnocovanie odpadu predražil. Spracovateľské kapacity by vyrástli i bez priamej podpory fondu (navyše lacnejšie a vo väčšom počte), ak by boli ponechané do kompetencií obcí, resp. výrobcov a dovozcov tovarov a materiálov, z ktorých vznikajú odpady.

RF a hľadanie renty

V súčasnosti nemá zmysel podporovať spracovateľské kapacity na Slovensku, pretože tie sú už dobre rozvinuté. Podľa nového znenia zákona o odpadoch by síce mal vzrásť podiel podpory z RF v prospech obcí, tá však naďalej bude predstavovať iba štvrtinu z celkového objemu výdavkov fondu. Z ostatných príjmov bude fond naďalej podporovať rozvoj kapacít, ktoré pre plnenie limitov vôbec nepotrebujeme. Dôsledkom toho bude, že z poplatkov, ktoré odvedú firmy na Slovensku (a nepriamo slovenskí spotrebitelia), sa nebude podporovať plnenie limitov, ale vznik firiem, ktoré budú dovážať na spracovanie odpad zo zahraničia.

Návrh Recyklačného fondu by podľa odhadov dotknutých platcov mal navýšiť jeho ročný rozpočet rámcovo až o 49 mil. EUR (takmer 1,5 mld. Sk, viac tutu). Pôjde o celkom nezmyselný a zbytočný povinný výdavok pre veľkú časť slovenských podnikateľov a nemožno si robiť ani najmenšie ilúzie o tom, že sa táto regulácia nepremietne v cene tovarov alebo v úsporných opatreniach postinutých firiem, ktoré povedú k znižovaniu počtu pracovných miest.

A to už nevravíme o etickej rovine návrhu Recyklačného fondu. V tomto prípade sme svedkami toho, že štátom založená organizácia nemá najmenší problém obchádzať pripomienkové konanie s návrhom, ktorý má pre ňu vymôcť od vybranej skupiny novú, veľmi vysokú a celkom zbytočnú daň. Zdá sa, že objavujeme ďalšiu podobu arogantnosti moci.

Autor je analytik KI.

Článok bol pôvodne uverejnený dňa 18. júna 2009 na blogu KIosk a nájdete ho tu.

Navigácia