Fiškálna decentralizácia a obce

Na presun kompetencií na obce a kraje, ktorý prebiehal v rámci reformy verejnej správy intenzívne najmä počas uplynulých troch rokov, nadviazal realizáciou fiškálnej decentralizácie, platnej od 1. januára 2005, i presun financií, čím sa do značnej miery zavŕšila delegácia zodpovednosti za správu a rozvoj územia na miestnu a regionálnu úroveň samosprávy.

Fiškálna decentralizácia priniesla zásadnú zmenu. Kým doteraz závisela časť príjmov samosprávy od toho, aký podiel daní jej každoročne prisúdili poslanci parlamentu v rámci štátneho rozpočtu, od roku 2005 to bude inak. Nový systém financovania je postavený na pevne daných kritériách, podľa ktorých sa daň z príjmu fyzických osôb prerozdeľuje medzi jednotlivé obce a mestá a stáva sa tak ich príjmom. Ďalšiu významnú časť príjmov získajú samosprávy z miestnych daní, o výške ktorých majú plnú právomoc rozhodovať.

Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu a Jozef Čavojec, redaktor denníka SME, pripravili pre Konzervatívny inštitút štúdiu Fiškálna decentralizácia a obce. Ambíciou autorov je predložiť v nej sumár legislatívneho rámca fiškálnej decentralizácie, porovnanie doterajšieho a nastávajúceho (už aktuálneho) spôsobu financovania výkonu samosprávnej pôsobnosti na úrovni obcí na Slovensku, pokus o náhľad na dopad tejto reformy na vybrané obce, ako i potenciálny vplyv fiškálnej decentralizácie na charakter sídelnej štruktúry krajiny.

Štúdiu si v elektronickej podobe môžete vo formáte pdf (3,7 MB) stiahnuť tu.

Navigácia