Finančná kríza: Zlyhanie reformy účtovníctva

Roky „neracionálnej hojnosti“, ktoré charakterizovali súčasný ekonomický cyklus, kulminovali v hlbokej kríze v bankovom systéme aj na finančných trhoch, teda v kríze, ktorá hrozí vypuknutím náhlej globálnej ekonomickej recesie. Ústrednou črtou súčasného obdobia umelej expanzie bol postupný rozklad tradičných princípov účtovníctva, ktoré boli po stáročia zaužívané tak na americkom kontinente, ako aj v Európe.

Konkrétne, prijatie Medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS, ďalej len IAS) a ich včleňovanie do právnych poriadkov v rôznych krajinách znamenalo opustenie tradičných princípov obozretnosti a ich nahradenie princípom „reálnej hodnoty“ (fair value) v oceňovaní hodnoty aktív v súvahách, najmä finančných aktív.

Kreatívne účtovníctvo

Pri tomto opustení tradičných princípov obozretnosti zohrala vplyvnú úlohu skupina burzových maklérov, analytikov, investičných bánk (našťastie dnes zanikajúcich) a všeobecne všetkých, ktorí mali záujem na nadhodnotení účtovných hodnôt, s cieľom ich priblíženia k predpokladaným „objektívnejším“ trhovým cenám, ktoré v minulosti, v čase ekonomického procesu finančnej eufórie neustále rástli.

Počas „špekulatívnej bubliny“ tento proces charakterizovala špirála, keď rastúce hodnoty na akciových trhoch sa ihneď značili do účtovných kníh a následne boli takéto účtovné záznamy považované za dôvody na ďalší umelý nárast cien aktív obchodovaných na akciových trhoch (feedback loop).

V týchto divokých pretekoch s cieľom opustiť tradičné účtovné princípy a nahradiť ich inými, ktoré sú „v súlade s trendmi“, sa bežne hodnotili spoločnosti na základe nekonvenčných hypotéz a čisto subjektívnych kritérií, ktoré v nových štandardoch nahradili jediné skutočne objektívne meradlo, a to historické náklady. Kolaps finančných trhov a rozšírená strata dôvery ekonomických subjektov v komerčné banky a ich účtovné praktiky odhalili vážnu chybu obsiahnutú v podriadení sa IAS a jej zrieknutí sa tradičných účtovných princípov, založených na obozretnosti: chybu v podriadení sa zlozvykom „kreatívneho“ účtovníctva reálnej hodnoty.

Malý krok k náprave

V tomto kontexte je potrebné posudzovať nedávne opatrenia v USA a Európskej únii, zamerané na „zjemnenie“ vplyvu účtovníctva reálnej hodnoty na finančné inštitúcie. Toto je krok správnym smerom, no je to málo a je uskutočnený z nesprávneho dôvodu.

Skutočne tí, ktorí sú zodpovední za riadenie finančných inštitúcií, sa pokúšajú „zatvoriť dvere do stodoly, keď sa kôň snaží utiecť“, to znamená, keď dramatický pád hodnoty „toxických“ alebo „nelikvidných“ aktív ohrozuje solventnosť ich inštitúcií. Napriek tomu títo ľudia boli očarení novým IAS v minulých rokoch „iracionálnej hojnosti“, keď ich súvahy zdobili rastúce a nadmerné hodnoty na akciových a finančných trhoch spolu s neuveriteľnými číslami korešpondujúcimi s ich vlastným ziskom a čistým majetkom. Tieto čísla ich však na revanš podnecovali a hnali k riskantným operáciám, prakticky bez zvažovania možných ohrození.

Procyklický vplyv

Z tohto dôvodu vidíme, že nové pravidlá pôsobia procyklicky zvyšovaním volatility a zavádzajú obchodný manažment: v časoch prosperity vytvárajú klamlivý „efekt bohatstva“, ktorý nabáda ľudí k preberaniu neprimeraného rizika, a keď na svetlo vyjdú urobené chyby, strata na hodnote aktív ihneď zníži zisk spoločností, ktoré sú povinné predať aktíva a pokúsiť sa rekapitalizovať v tom najhoršom momente. V čase, keď sú aktíva hodné najmenej a finančné trhy sú vyschnuté.

Je zrejmé, že účtovné princípy, ako tie v IAS, sa ukázali také rušivé, že sa musí od nich upustiť čo možno najskôr, a všetky doteraz vykonané účtovné reformy sa musia zvrátiť. Nie je to len preto, že tieto reformy znamenajú slepú ulicu v čase finančnej krízy a ekonomickej recesie, ale najmä preto, že je životne dôležité, aby sme sa v časoch prosperity pridŕžali princípov obozretnosti pri oceňovaní – princípu, ktorý formoval všetky účtovné systémy od dôb Lucu Pacioliho zo začiatku 15. storočia až po adoptovanie falošného idolu v podobe IAS.

V skratke povedané, najväčšou chybou účtovnej reformy, ktorá bola nedávno celosvetovo etablovaná, je, že ruší storočia účtovnej skúsenosti a obchodného manažmentu tým, že nahrádza princíp obozretnosti ako najvyššie postavený zo všetkých tradičných účtovných princípov princípom „reálnej hodnoty“, ktorý je v podstate len zavedením volatilnej, trhovej hodnoty pre celý súbor aktív, najmä finančných aktív.

Príčiny škodlivosti

Toto kopernikovské otočenie je extrémne škodlivé a ohrozuje samotnú podstatu trhovej ekonomiky z niekoľkých príčin.

Po prvé, porušiť tradičný princíp obozretnosti a vyžadovať, aby účtovné položky reflektovali trhovú hodnotu, vyvoláva – v závislosti od podmienok ekonomického cyklu – nadhodnocovanie účtovných hodnôt s nerealizovanými prebytkami, ktoré sa v mnohých prípadoch ani nezrealizujú. Umelý „efekt bohatstva“, ktorý to môže vytvoriť najmä vo fáze boomu každého ekonomického cyklu, vedie k alokácii papierových (alebo iba dočasných) ziskov, prijímaniu neprimeraného rizika a jednoducho k podporovaniu systematických podnikateľských chýb a k plytvaniu národného kapitálu na úkor zdravej produktívnej kapitálovej štruktúry a jej kapacít pre dlhodobý ekonomický rast.

Po druhé, musíme klásť dôraz na to, že zmysel účtovníctva nie je odzrkadľovať predpokladané „reálne“ hodnoty (ktoré sú subjektívne a ktoré sú určované denne na príslušných trhoch) pod zámienkou dodržania „účtovnej transparentnosti“. Zmyslom účtovníctva je dovoliť obozretné manažovanie každej spoločnosti a zamedziť spotrebe kapitálu použitím prísnych pravidiel konzervatívneho účtovníctva (založeného na princípe obozretnosti a ocenenia na základe nižšej z hodnôt historických nákladov alebo trhovej hodnoty). Pravidiel, ktoré za každých okolností zabezpečia, že rozdeliteľné zisky pochádzajú z reálnych prebytkov, ktoré možno distribuovať bez toho, aby bola akokoľvek ohrozená budúca životaschopnosť a kapitalizácia spoločnosti.

Po tretie, majme na mysli, že trhová hodnota nie je objektívnou hodnotou: na trhu nie sú rovnovážne ceny, ktoré dokáže tretia strana objektívne stanoviť. Opak je pravda, trhové hodnoty vznikajú zo subjektívnych hodnotení a prudko kolíšu. Preto ich použitie v účtovníctve vylučuje mnoho zo zrozumiteľnosti, z určitosti a informatívnosti, ktoré obsahovali súvahy v minulosti. Dnes sa účtovné výkazy stali pre ekonomické subjekty väčšinou nezrozumiteľnými a nepoužiteľnými. Okrem toho volatilita, ktorá je súčasťou trhových hodnôt, zbavuje účtovníctvo založené na „nových princípoch“ potenciálu byť návodom pri rozhodovaní manažérov spoločností a systematicky ich vedie k závažným chybným rozhodnutiam v riadení. Navyše, ak je súčasná situácia ťaživá pre finančné inštitúcie, o to viac je závažnejšia pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria až 90 percent priemyselnej sféry.

Po štvrté, pripomeňme, že už aj zrušené účtovné pravidlá ustanovovali, že v poznámkach o účtovnej závierke musia byť akcionári informovaní o trhovej hodnote významných aktív za vykazované obdobie. Toto však žiadnym spôsobom neovplyvnilo stabilitu ani tradičné princípy obozretnosti vyžadované ktorýmkoľvek účtovným ocenením položiek súvahy. Zrušené účtovné štandardy boli okrem toho obozretné a proticyklické a umožňovali tvorbu rezerv na krytie rôznych druhov výnimočných situácií, rezerv, ktoré teraz, žiaľ, chýbajú.

Záver

Rovnako ako je „vojna príliš závažná, aby bola ponechaná iba generálom“, účtovníctvo je príliš dôležité pre ekonomiku a financie na to, aby bolo ponechané na expertov, nech sú to vizionárski profesori, audítori snažiaci sa o posilnenie svojich pozícií, analytici, (ex)investiční bankári či početné medzinárodné komisie. Všetci boli arogantní v obrane svojej falošnej vedy rovnako, ako boli ignorantskí k svojej úlohe čoby obyčajní čarodejnícki učni, hrajúci sa s ohňom, ktorý bol na pokraji vyvolania najťažšej finančnej krízy, ktorá postihla svet od roku 1929.

Autor je profesor ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride.

Na pozvanie KI vystúpi v Bratislave dňa 28. septembra 2009 s prednáškou v rámci cyklu CEQLS. Viac o prednáške na tému Finančná kríza a ekonomická recesia nájdete tu.

Článok bol pôvodne publikovaný v Mises Daily dňa 4. februára 2009.

V slovenskom preklade uverejnené v týždenníku TREND dňa 17. septembra 2009. Medzititulky TREND.

Navigácia