Sloboda ako nutné zlo v sociálnom štáte

Bezprostredným motívom k založeniu občianskeho združenia Priatelia slobodných informácií (PSI) bola snaha upozorniť na niektoré absurdné aspekty zákona o štátnom jazyku. Sám život a snaživé ministerské úradníčky však dokážu odkryť nezmyselný charakter tohto zákona lepšie ako akékoľvek vopred naplánované aktivity kritikov zákona.

K obhajobe slobodného šírenia informácií sme skôr intuitívne pridali aj ochranu slobodného prístupu k informáciám. A ten dnes začína byť ohrozovaný nielen z hľadiska jeho viac či menej častého nerešpektovania jednotlivými úradmi, ale priam vo svojej podstate a pod kuratelou Najvyššieho súdu SR.

Problémy v oblasti slobodného šírenia informácií a slobodného prístupu k informáciám ukazujú možno výstižnejšie ako čokoľvek iné, že súčasná vládna garnitúra vníma slobodnú spoločnosť ako problém. Ako nutné zlo, ktoré musí do istej miery vzhľadom na vonkajšie okolnosti trpieť a rešpektovať, ale nie ako prirodzený a želateľný stav sveta.

Sociálny štát a národnoštátne záujmy

Problémy informačných slobôd sa dotýkajú dvoch podstatných problémov fungovania súčasnej vládnej zostavy. SMER–SD ústami Roberta Fica ako svoje priority deklaruje silný sociálny štát a obhajobu národnoštátnych záujmov. V skutočnosti sa za nimi skrýva niečo iné.

Sociálny štát je maskou, pod ktorou sa skrýva nielen nechuť k potrebným reformám a neschopnosť ich realizovať, odpor k rozširovaniu priestoru ľudskej slobody a snaha o čo najrozsiahlejší a najmocnejší štát, ale predovšetkým obrovská korupcia a klientelizmus. Pod maskou národnoštátnych záujmov sa zasa skrýva neobvyklá vulgarizácia politickej kultúry, od ktorej sme si už v postmečiarovskom období začali pomaly odvykať, a predovšetkým vyostrovanie národnostných vášní a hranie maďarskou kartou.

Skorumpovaný sociálny štát potrebuje obmedzovať prístup k informáciám, aby aspoň čiastočne mohol kryť svoje zlodejiny. A nacionalizmus vydávajúci sa za obhajobu národnoštátnych záujmov zasa potrebuje obmedzovanie slobodného šírenia informácií ako palivo pod kotol s národnostným napätím.

Informácia nie je informácia

Prvým rozhodnutím Ficovej vlády hneď po jej vymenovaní začiatkom júla 2006 bolo odvolanie štátnych tajomníkov predchádzajúcej Dzurindovej vlády, pri ktorom bol možno porušený zákon. Zo zdanlivo banálnej chyby sa stala kauza zvukového záznamu z rokovania vlády, ktorá sa naťahovala takmer štyri roky a ešte stále definitívne neskončila.

Predbežnú bodku za ňou dal v apríli 2010 Najvyšší súd SR, ktorý odmietol možnosť sprístupnenia zvukového záznamu z rokovania vlády a zároveň spochybnil, že zvukový záznam, ale aj rôzne dokumenty a zmluvy sú vlastne informácie. Takýto názor je síce v rozpore s inými rozhodnutiami súdov, vrátane najvyššieho, no neexistuje ani najmenšia záruka, že sa takéto zúžené chápanie pojmu „informácia“ na Harabinovom súde nepresadí a nestane určujúcim aj pre rozhodovanie ostatných súdov. Niet najmenších pochýb, že úrady a politici by sa novej situácii ani v najmenšom nevzpierali a rozsah sprístupňovaných informácií by zúžili, ako by sa len dalo. Zložitejšia verejná kontrola totiž znamená jednoduchšie kradnutie, či iné obchádzanie zákonov.

Jazyková polícia zasahuje

PSI na absurdné stránky jazykového zákona upozornili prostredníctvom jednoduchého verejného nápisu v angličtine priamo pred ministerstvom kultúry, či príležitostnou tlačovinou k divadelnej hre ministra kultúry, ktorá bola celá v španielčine. Na úmyselné a oznámené porušenie zákona o štátnom jazyku priamo pod svojim nosom ministerstvo dosiaľ nereagovalo. Zato licenčná rada musela riešiť podozrenie z porušenia zákona odvysielaním „The End“ na konci filmu a bude musieť rozhodnúť, ako sa vyrovná s odvysielaním pár nepreložených anglických viet, ktoré neplánovane odzneli v diskusnej relácii Lampa.

Skutočným vrcholom novej jazykovej politiky však bola kontrola nedostatočne dvojjazyčných letákov maďarského ochotníckeho divadla z obce Klasov. Úradníčky z ministerstva kultúry síce s úsmevom ubezpečovali, že nikomu neprišli zakázať hranie v maďarčine, ale ak letáky nebudú preložené kompletne aj do slovenčiny, ochotníci z Klasova budú mať problém. Prečo by v normálnej slobodnej spoločnosti mal štát zasahovať do toho, v akom jazyku si ochotníci za vlastné peniaze vydávajú nejaké tlačoviny?

Koniec žartov

Tu sa však ukazuje nebezpečnejšia stránka zákona o štátnom jazyku. Tento zákon totiž nie je iba studnicou absurdných situácií, ale predovšetkým nástrojom na buzeráciu príslušníkov maďarskej menšiny. Anglický nápis na verejnosti nevadí, ani keď je priamo pred ministerstvom, maďarský v Dunajskej Strede vadiť bude. Španielske letáky k Maďaričovej hre ostávajú zatiaľ bez odozvy, kvôli maďarským ochotníckym vycestuje do Klasova ministerská úderka. Tu už prestávajú žarty.

Robert Fico si podľa Miloša Zemana myslí, že sloboda nie je pre ľudí dôležitá. Ako pre koho. Pre ľudí, ktorí si neželajú žiť v skorumpovanom sociálnom štáte a ktorí nevidia vo svojich spoluobčanoch nepriateľov len z toho dôvodu, že majú iný materinský jazyk, sloboda určite dôležitá je.

Autor je predseda občianskeho združenia Priatelia slobodných informácií (PSI).

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 04/2010.

Navigácia