Slovenská vodná obamiáda

Ivete Radičovej nemožno uprieť záujem o životné prostredie, ale aj ak by sme jej environmentálne aktivity preklepávali ako viedenskú šnicľu, pravicová šťava z nej veru nevykvapne.

Doménou pravice totiž nezvykne byť environmentálny populizmus. Pravica máva obvykle prísnejší postoj k plytvaniu výdavkami. Šetrenie, to je pre vznešených otepľovačov, verejnozáujmistov a hlásateľov globálnej kataklizmy príliš prízemná téma.

Stačí sa pozrieť do susedného Česka. Tam získala pravicová ODS envirorezort a ich minister sa rozhodol, že prestane pod nálepkou ochrany prírody vyhadzovať peniaze na nezmysly typu „nechajme Šumavu zožrať lykožrútom“. Zdá sa, že je zatiaľ úspešný, lebo to podnietilo prezidenta Klausa, aby po štrnástich rokoch navštívil ministerstvo a pána ministra za šetrenie verejne pochválil.

Naša pani premiérka má však na celú vec zjavne iný názor a niet pochybností, že jej inšpiráciou je súčasný americký prezident. Barack Obama napríklad prekonal svetový rekord vo vymenovávaní nových splnomocnencov pre nové témy. Úlohou splnomocnencov je poberať plat a nezavadzať úradníkom v práci, čím vytvárajú dojem, že pán prezident je múdry a o problém sa zaujíma. Jedným z týchto šťastlivcov bol nedávno aj istý pán Van Jones, splnomocnenec pre Obamovu agendu zelených pracovných miest (green jobs czar). Ten si však svoje teplé miesto dlho neužil, nakoľko sa ukázalo, že disponuje vskutku originálnymi názormi a okrem toho, že blahorečí komunizmus a africký nacionalizmus, stihol i obviniť americkú vládu zo zosnovania teroristických útokov z 9/11.

Iveta Radičová sa ku agende green jobs verejne prihlásila na decembrovej konferencii Voda pre ozdravenie klímy. Tú zorganizoval splnomocnenec vlády Martin Kováč, ktorý sa má zaoberať najmä otázkou povodní. Na konferencii vystúpil samozrejme aj Michal Kravčík, blízky spolupracovník pána splnomocnenca v tejto oblasti a priateľ Ivety Radičovej.

Michal Kravčík je známy environmentálny aktivista, ktorý, podobne ako Van Jones, vyniká „originálnymi“ názormi. Napríklad popiera názory vedcov na príčiny globálneho otepľovania, teda oboch táborov, alarmistov i skeptikov. Kravčík má vlastnú teóriu, v rámci ktorej stvoril novú terminológiu a prezentuje svoj výklad fyzikálnych javov.

Za globálne otepľovanie vraj môže človek, avšak nie produkciou skleníkových plynov, ale tým, že nezadržuje vodu v pôde. Tým vraj spôsobuje i povodne a preto navrhuje viacero spôsobov, akými vodu v krajine na nejaký čas zadržať. Práve tieto opatrenia sú podstatou návrhu manažmentu povodí, ktorý predložil premiérkin splnomocnenec a nedávno ho schválila vláda.

Vládny dokument nešetrí číslami a len v otázke vytvorenia green jobs (rozumej: fiktívnych pracovných miest, ktoré vláda vytvorí tým, že zamlčí počet miest, ktoré v tom dôsledku inde nebudú vytvorené či zaniknú) strieľa až k sume 30 tisíc. Celý program by mal perspektívne stroviť až jednu miliardu eur.

Kravčíkove návrhy protipovodňových opatrení sú našťastie menej originálne. Ich problém je v tom, že v praxi sa veľmi nepresadili. Ich protipovodňový účinok je dosť nestabilný a na jednotku investície rizikovo drahý, napríklad i preto, že zaberá poľnohospodársku pôdu.

Výsledkom lomozu tak bude len taká malá slovenská obamiáda: málo dobrej muziky za veľa peňazí.

Autor je analytik KI.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 12/2010.

Navigácia