Konzervativizmus.SK  
O INŠTITÚTE O KONZERVATIVIZME O M.R.ŠTEFÁNIKOVI
PREDNÁŠKY A PREZENTÁCIE

Tlač
Základná línia vzdelávacej politiky na Slovensku a jej reflexia vo verejnej diskusii
[30.12.2011, Zuzana Zimenová, PREDNÁŠKY A PREZENTÁCIE]

Tento príspevok je uvažovaním o zmysluplnosti aktuálneho reformného procesu v prostredí slovenských základných a stredných škôl a o jeho dôsledkoch, či už zamýšľaných a zrejmých na prvý pohľad, alebo skrytých v rôznych kontextuálnych rovinách. Zhrnutie doterajších reformných snáh a ich dopadov v slovenskom školskom systéme je pokusom o načrtnutie základnej línie štátnej politiky v oblasti vzdelávania, ktorá je ďalej reflektovaná v odbornej i širšej verejnej diskusii.

Príspevok ponúka sumár viacerých vetiev odbornej a verejnej diskusie, ktoré sa dotýkajú nielen identifikácie kľúčových problémov, na ktoré reforma školstva neustále naráža a ktoré zatiaľ nie sú dostatočne riešené, ale aj tých, ktoré paradoxne netvoria súčasť reformných zámerov, hoci bez ich riešení rezignuje samotný reformný koncept na potrebnú komplexnosť. Uvažovanie nad tým, nakoľko boli reformné opatrenia v školskej praxi účinné a nakoľko úspešná je samotná prebiehajúca reforma je rovnako zaujímavé a potrebné, ak nie dokonca potrebnejšie, ako kontinuálne cizelovanie pôvodných reformných zámerov, čomu sa momentálne na Slovensku venuje najväčšia pozornosť.

Zhrnutie doterajšieho reformného procesu

Pri pokuse o zhodnotenie úspešnosti reformného procesu a súčasne o identifikáciu kľúčových problémov, ktoré v systéme regionálneho školstva napriek prebiehajúcej reforme i naďalej pretrvávajú, možno s odstupom štyroch rokov konštatovať, že reforma školstva zatiaľ svoj účel nesplnila. Priniesla so sebou mnoho nových problémov, ktoré sa postupne nabalili na tie, ktoré mala práve reforma odstrániť.

Časová tieseň a nezvládnuté riadenie reformy na úrovni rezortu školstva sa podpísali na viacerých pochybeniach vo všetkých fázach realizácie reformného procesu. V prvej fáze sa odzrkadlili najmä v nízkej kvalite dôležitých koncepčných materiálov 1. Rovnako priebeh a výstupy následnej fázy, v ktorej sa ministerstvo školstva sústredilo na prípravu záväzných reformných dokumentov (nový školský zákon, zadefinovanie nových vzdelávacích štandardov v štátnych vzdelávacích programoch), hodnotí podstatná časť odbornej verejnosti s odstupom času skôr kriticky ako pozitívne. Na tretej reformnej fáze, v ktorej školy začali samostatne tvoriť vlastné školské vzdelávacie programy, sa nedostatočná pripravenosť reformnej stratégie podpísala pravdepodobne najviac. Učitelia boli nútení projektovať školské vzdelávacie programy počas letných prázdnin, bez potrebných znalostí, bez podporného metodického servisu a pochopiteľne i bez adekvátneho finančného ohodnotenia. Tomu dnes zodpovedá i kvalita mnohých školských vzdelávacích programov.

Jednotlivé záujmové skupiny (ministerstvo školstva, učitelia, zriaďovatelia škôl, rodičia, budúci zamestnávatelia absolventov, politici, aktivisti mimovládneho sektora, a pod.) hodnotia vo verejnej diskusii naplnenie svojich reformných očakávaní rôzne. Pestrosť je daná nielen rôznorodými formami, akými svoju spokojnosť či nespokojnosť s reformou školstva reflektujú (tlačové vyhlásenia, blogy, články v médiách, diskusie, hromadné pripomienky k pripravovaným novelám zákonov, petície, štrajky, a pod.) ale najmä rôznorodosťou priorít, ktoré jednotlivci a skupiny stavajú vo verejnej diskusii o školstve do popredia ako nosné reformné ciele. Napriek tejto rôznorodosti, resp. vďaka nej, možno v širokej diskusii identifikovať kľúčové problémy, na ktoré reforma školstva stále naráža, keďže sa tieto objavujú ako leitmotív vo vyjadreniach kritickej väčšiny nespokojných hlasov.

Identifikácia kľúčových problémov zo systémového hľadiska

Na štátnej úrovni sa nepodarilo účelne zadefinovať nové vzdelávacie nové obsahové a výkonové vzdelávacie štandardy, ktoré by školám pomohli jasne definovať, čo a ako majú svojich žiakov učiť, resp. čomu všetkému, na akej úrovni a v akých súvislostiach majú ich absolventi porozumieť a vedieť to i použiť v praxi.

V oblasti experimentálneho overovania inovácií panuje v školskom systéme neprehľadná situácia. Školský zákon upravuje postup ukončovania experimentálneho projektu príliš vágne a ani ministerstvo školstva nemá vypracovaný žiadny transparentný mechanizmus na implementáciu úspešne overených projektov do bežnej školskej praxe.

Kontrolu štátu nad úrovňou pedagogického riadenia škôl a nad úrovňou implementácie štátnych vzdelávacích programov do školských vzdelávacích programov zabezpečuje Štátna školská inšpekcia. Štátni inšpektori však dostatočne nesledujú a nevyhodnocujú úroveň konkrétnych pedagogických procesov, väčšinou sa zameriavajú iba na plnenie formálnych požiadaviek kladených na školy a na kontrolu pedagogickej dokumentácie. Štátna školská inšpekcia nedopĺňa svoju kontrolnú činnosť ani o metodickú pomoc, preto školy vnímajú jej pôsobenie ako príliš formálne a nedostatočné.

Vážnym problémom nášho školského systému je koncepčná neujasnenosť v oblasti pedagogických meraní. Nie je v nich vypracovaný prehľadný kontrolný mechanizmus, v ktorom by sa mohli adekvátne využívať rozmanité druhy pedagogických meraní na rôzne účely. V školskom systéme je silná tendencia používať jeden typ testu na rôzne účely (napr. Testovanie 9 je všeobecne vnímané nielen ako celoplošný ukazovateľ úrovne vzdelania populačného ročníka, ale zároveň aj ako istá výpoveď o „kvalite“ školy, ktorú testovaní žiaci navštevujú a aj ako nástroj selektívneho výberu, keďže výstupy z neho majú slúžiť aj ako vstupenka na strednú školu). Glorifikácia významu celoplošného testovania a neprimeranosť požiadaviek, ktoré má napĺňať, predznamenáva i ďalšie smerovanie meraní reformných výstupov v budúcnosti.

Časová tieseň pri zavádzaní reformy a nesprávne interpretovaná autonómia škôl sa odrazili aj v stanovení neprimeraných nárokov na učiteľov. Prakticky zo dňa na deň sa im pripísali také kvalifikačné predpoklady, ktoré sa za normálnych okolností dajú získať iba dlhodobou špecializovanou prípravou.

V školskom systéme absentuje ponuka rôznorodých inšpiratívnych didaktických modelov, na nové požiadavky reagujúce učebnice a učebné materiály, kvalitná metodická pomoc a programy ďalšieho vzdelávania, ale aj materiálne a finančné zabezpečenie, zodpovedajúce reálnym potrebám škôl v jednotlivých fázach transformačného procesu.

Reformné požiadavky nespĺňa ani súčasná podoba vysokoškolského vzdelávania učiteľov. Učitelia nie sú dostatočne pripravovaní na úlohu samostatných, flexibilných tvorcov a realizátorov školského kurikula, schopných priebežne integrovať prebiehajúce systémové zmeny do svojej každodennej práce, keďže stále nie je definitívne zodpovedaná otázka optimálneho vyváženia ich praktickej pedagogickej činnosti a činnosti koncepčného charakteru. V pregraduálnej príprave učiteľov je však bez ohľadu na tieto otázniky poddimenzovaná práve jej didaktická a praktická zložka, ktorá je pre rozvoj učiteľského majstrovstva rozhodujúca.

Systém odmeňovania učiteľov nie je nastavený tak, aby zohľadňoval ich reálny výkon a prínos pre konkrétnych žiakov. Základným východiskom pri určení platu učiteľa sú stále fixné platové tabuľky a počet kreditov, ktoré sa mu podarí nazbierať v kontinuálnom vzdelávaní. V školstve teda nie sú učitelia hodnotení podľa reálneho výkonu v rámci transparentne nastavených pravidiel hodnotenia, ale podľa centrálne zadefinovaných platových tried, čo je napriek snahám ministerstva motivovať ich k aktívnemu vstupu do inovatívnych činností a do ďalšieho vzdelávania v konečnom dôsledku demotivujúce.

Stručný prehľad navrhovaných riešení, vygenerovaných v širokej verejnej diskusii 2

1. Rozšírenie línie štátnych a školských vzdelávacích programov o tzv. Národný program vzdelávania

Tvorba štátnych vzdelávacích programov na úrovni štátu by viac nemala prebiehať živelne ako doteraz, ale by mala vychádzať z transparentne pomenovaných spoločensko-politických rámcov, v súlade s ktorými by mal štát definovať svoje vzdelávacie priority.

Konkrétna podoba štátnych vzdelávacích programov by sa mala opierať o zrozumiteľne zadefinované reformné zámery, ktoré by mali byť vopred predstavené, prediskutované a záväzne prijaté v podobe zásadného koncepčného dokumentu. Tento koncepčný dokument by mal byť vypracúvaný na centrálnej úrovni, a to pravidelne, v zákonom danej periodicite presahujúcej jedno volebné obdobie (napr. každých sedem rokov) a jeho prijatiu na úrovni vlády SR by mala predchádzať široká verejná diskusia.

2. Revízia štátnych vzdelávacích programov

Zmyslom záväzných vzdelávacích štandardov je poskytnúť všeobecne platný referenčný rámec žiaducich vedomostí, zručností a spôsobilostí, ktoré sú na celospoločenskej úrovni konsenzuálne vnímané ako nevyhnutný predpoklad rozvoja jednotlivca, jeho aktívneho zapojenia do zložitých štruktúr spoločenského života a úspešného zaradenia do pracovného procesu. Zadefinovanie nových, moderných záväzných vzdelávacích štandardov a ich následná implementácia do školského prostredia je kľúčom k rozvoju vzdelávania v školách.

Školský systém, postavený na zrozumiteľne zadefinovaných vzdelávacích štandardoch, môže ponúknuť vyššie šance na skĺbenie dvoch na prvý pohľad antagonistických princípov modernej reformy školstva – na jasné formulovanie očakávaní v oblasti vzdelávania zo strany spoločnosti na jednej strane a na podporu rôznorodosti vzdelávacích ciest a prispôsobovanie vzdelávacieho systému individuálnym potrebám jednotlivcov na strane druhej. Optimálne zostavené záväzné kurikulum nesie v sebe potenciál zjednotiť obe tendencie – centralizačnú i decentralizačnú – pretože umožňuje rovnovážne nastavenie vzdelávacieho systému v oblasti rozdelenia kompetencií a zodpovednosti v konkrétnych procesoch zabezpečovania, realizácie a hodnotenia úrovne vzdelávania.

3. Vytvorenie databanky rôznorodých didaktických modelov

Súčasný dvojúrovňový model projektovania štátnych a školských vzdelávacích programov je potrebné obohatiť aj o tzv. projekty strednej úrovne, ktoré by učiteľom ponúkli pestrú paletu už hotových inovatívnych didaktických modelov, zacielených na jednotlivé témy, predmety, či vzdelávacie oblasti. Zabezpečením voľne dostupnej databanky rôznorodých didaktických modelov, ktoré by učiteľom pri tvorbe školského kurikula pomohli nielen inšpiratívne, ale najmä prakticky, by sa školám významne uľahčil proces tvorby školských vzdelávacích programov. Zmyslom vytvorenia takejto databanky je umožniť učiteľom „vyskladať“ školský vzdelávací program z odborne kvalifikovaných a v praxi overených didaktických modelov.

4. Podrobnejšia štruktúra školských vzdelávacích programov

Revízia štátnych vzdelávacích programov by mala naštartovať prepracovanie štruktúry a obsahu školských vzdelávacích programov so zámerom posilniť ich význam pri odstraňovaní informačnej nerovnosti žiakov základných a stredných škôl a ich zákonných zástupcov a vytvoriť pre nich jasne čitateľnú a informačne bohatú vzdelávaciu ponuku. Zrozumiteľné, prehľadné a transparentné školské vzdelávacie programy umožnia lepšiu orientáciu v konkrétnych vzdelávacích ponukách všetkým aktérom vzdelávania, vrátane externých hodnotiteľov výstupov vzdelávania či už na centrálnej alebo lokálnej úrovni.

Súlad štátnych a školských vzdelávacích programov by v budúcnosti nemala posudzovať centrálna inštitúcia, ale sieť nezávislých, štátom licencovaných vzdelávacích expertov. Títo experti by mali zároveň vedieť poskytovať školám aj metodický servis, čím by sa rozšírili možnosti kvalitnej odbornej pomoci učiteľom.

5. Otvorenie trhu s učebnicami, učebnými materiálmi a metodikami

Učebnice, učebné materiály a metodiky sú dôležitou súčasťou balíka podporných materiálov, ktoré pomáhajú učiteľom a žiakom úspešne absolvovať proces výučby. V súčasnosti je potrebné vnímať tieto materiály oveľa komplexnejšie – nie sú to len učebné texty klasického typu, ale celé komplexy titulov, pokrývajúce potreby učiteľov a žiakov v celom spektre variantných foriem kurikula. Ide o klasické učebnice, metodiky pre učiteľa, pracovné zošity, CD, DVD, prípadne iné doplnkové materiály, vrátane online podpory na internete. Súbežné zabezpečovanie pestrej ponuky kvalitných učebníc, učebných materiálov a vyššie spomenutých didaktických modelov tzv. strednej úrovne je dôležitým predpokladom implementácie reformných zámerov do každodenného života škôl.

6. Zrušenie experimentálneho overovania inovácií

V optimálne nastavenom a dobre fungujúcom modeli štátnych a školských vzdelávacích programov, v ktorom sú záväzné vzdelávacie štandardy definované na úrovni štátu a zodpovednosť za školské kurikulum nesie škola, stráca experimentálny systém overovania inovácií opodstatnenie. Pomerne vysoká miera autonómnosti škôl a zároveň ich priama zodpovednosť za úroveň osvojenia záväzných vzdelávacích štandardov žiakmi, by mali byť dostatočným hnacím motorom inovačných prístupov vo vzdelávaní vo vnútri školského prostredia, ako aj zárukou adekvátnej miery „experimentovania“ s týmito inováciami, keďže každá jedna škola by mala zodpovedne odučiť základné učivo v záväznom rozsahu a hĺbke.

7. Zavedenie komplexného hodnotenia výstupov vzdelávania

V procese prípravy nového záväzného kurikula je potrebné zaoberať sa i prípravou nového mechanizmu kontroly a hodnotenia výstupov vzdelávania ako na centrálnej úrovni, tak aj na úrovni škôl.

Záväzné vzdelávacie štandardy by mali určiť potrebné limity pri realizácii externého certifikačného merania vo vybraných uzlových bodoch vzdelávacej cesty, teda obsah týchto testov a pravidlá na ich vyhodnocovanie. Aby plnili tieto merania účel, pre ktorý majú byť v systéme používané, je nevyhnutné prikročiť k zmene filozofie, ktorá dnes určuje podobu Testovania 9. Merania vo výstupných bodoch vzdelávacieho systému by mali byť koncipované širšie ako len z dvoch predmetov a zároveň by mal byť ich záber užší ako je tomu dnes, pretože by mali dokázať zhodnotiť úroveň zvládnutia základného učiva naprieč jednotlivými ročníkmi daného vzdelávacieho stupňa. Centrálna úroveň by mala byť schopná po ich vyhodnotení poskytnúť spätnú väzbu na úrovni konkrétnych žiakov.

Pri zvýšenom dôraze na autonómnosť školy je však nevyhnutné podporovať aj transparentné systémy internej evaluácie škôl. Uvoľnenie prísneho dohľadu štátu nad procesom poskytovaného vzdelávania v školách má zmysel iba vtedy, ak budú školy vykonávať sebahodnotenie systematicky a transparentne. V autoevaluačných modeloch zohrávajú kľúčovú úlohu zriaďovatelia škôl, rady školy, rodičia a širšia školská komunita, teda všetci tí, ktorých povinnosťou je požadovať vysokú úroveň poskytovaného vzdelávania v konkrétnych školách. Na splnenie tejto dôležitej úlohy potrebujú mať k dispozícii pestrú paletu kontrolných a hodnotiacich nástrojov.

8. Zmeny v príprave učiteľov a v systéme kontinuálneho vzdelávania

Zmysel učiteľského povolania a dôležitosť jeho významu pre spoločnosť je potrebné začať reflektovať už počas pregraduálnej prípravy, ktorá by mala reagovať na aktuálne potreby a koncepčné zámery v oblasti vzdelávania. V prostredí vysokých škôl je potrebné zanalyzovať a vyhodnotiť súčasný stav štruktúrovaného učiteľského vzdelávania, spracovať zdôvodnenú koncepciu prípravy učiteľov, odrážajúcu nové potreby školy a prijať opatrenia na jej implementáciu do vysokoškolskej praxe. Na základe novej koncepcie by mali byť inovované opisy učiteľských študijných odborov v sústave študijných odborov, podľa ktorých sa akreditujú učiteľské študijné programy všetkých vysokých škôl.

Predpokladom optimálneho nastavenia systému kontinuálneho vzdelávania učiteľov je výrazné spestrenie ponuky vzdelávacích programov, sprísnenie procesu ich akreditácie a zabezpečenie rovnakých podmienok financovania ďalšieho vzdelávania učiteľov pre všetkých poskytovateľov vzdelávania. Dôležitou zmenou v systéme ďalšieho vzdelávania by malo byť umožnenie presunu finančných prostriedkov, určených na úhradu vzdelávacích programov, priamo do školského prostredia.

Záverečné zhrnutie

Reforma školstva bola na Slovensku naštartovaná v roku 2007. Za štyri roky sa v školskom systéme zrealizovalo množstvo rôznych opatrení, ktorými reagovali či už centrálna úroveň alebo školy samotné na nové právne predpisy, ktorými sa vytýčili základné rámce reformy školského systému. Uvažovanie nad tým, nakoľko boli tieto opatrenia účinné a nakoľko úspešná je samotná prebiehajúca reforma je rovnako zaujímavé a potrebné, ak nie dokonca potrebnejšie, ako kontinuálne cizelovanie pôvodných reformných zámerov, čomu sa momentálne na Slovensku venuje najväčšia pozornosť.

Kritický pohľad na prebiehajúci reformný proces môže preveriť opodstatnenosť ozývajúcich sa hlasov, ktoré v rámci odbornej i laickej diskusie čoraz častejšie volajú po potrebných korekciách reformného konceptu. Poodstúpenie od reformného imperatívu, ktorý dnes limituje politickú a verejnú diskusiu o zmysle a cieľoch školského vzdelávania, dáva istú mieru voľnosti ale aj objektívnosti pri hľadaní odpovedí na otázky, ktoré si v reformnom závode s časom aktéri vzdelávacej politiky kladú iba zriedka, ktoré sú však pre optimálne nastavenie a fungovanie školského prostredia kľúčové. Dnes je totiž oveľa dôležitejšie vedieť odpovedať na otázku čo sa reformou školstva vlastne sleduje, ako sledovať kto a ako razantne reformu presadzuje a realizuje.

Poznámky:

[1] Rezortné koncepcie, schválené vládou SR, ktorými ministerstvo školstva zadefinovalo strategické zámery rozvoja jednotlivých oblastí regionálneho školstva v dlhodobom časovom horizonte: Koncepcia špeciálnopedagogického poradenstva (UV č. 282/2007), platná do roku 2015.
Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenského systému a jeho implementácie do praxe (UV č. 283/2007) platná do roku 2015.
Koncepcia dvojúrovňového modelu vzdelávacích programov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike (UV č. 489/2007), platná do roku 2013.
Koncepcia vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách (UV č. 767/2007) platná do roku 2016.
Koncepcia výchovy a vzdelávania národnostných menšín (UV č. 100/2007) platná do roku 2013. V nadväznosti na túto koncepciu bolo prijaté aj uznesenie vlády č. 196/2010 k návrhu programu na zvýšenie kvality vyučovania štátneho jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín.
Koncepcia výchovy a vzdelávania rómskych detí a žiakov vrátane rozvoja stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania (UV č. 206/2008) platná do roku 2013. Predmetná koncepcia je platná v rámci Dekády začleňovania rómskej populácie na roky 2005 – 2015.

[2] Otvorený list členkám a členom vlády, dostupný na webovej stránke Nadácie otvorenej spoločnosti na adrese: http://www.osf.sk/novinky/otvoreny_list_clenkam_a_clenom_vlady_sr/


Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Publikovaný príspevok bol pôvodne prezentovaný na medzinárodnej konferencii Škola - statický element v sociálnej dynamike, ktorá sa konala v dňoch 10.-12. októbra 2011 v Jasnej.

    RSS Slovak | English

ÚVODNÁ STRÁNKA

ENGLISH

HĽADAJTE

KONTAKTUJTE NÁS

PODPORTE NÁS

OBJEDNAJTE SI

KNIŽNICA KI

AUDIO/VIDEO KI

BLOGY

FOTOGALÉRIA

NAŠI PARTNERI

ĽUDSKÉ PRÁVA

EUROÚSTAVA - ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ

REFORMA VZDELÁVANIA

Darujte nám online:
Ďakujeme!

KPKI

Reformná vláda

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Templeton Freedom Award 2009

Akadémia Klasickej Ekonómie

Nové Školstvo - portál

Monitoring fondov EÚ

SFP

ECEG

ECEG

Táto webstránka bola vytvorená i vďaka finančnej podpore poskytnutej prostredníctvom Trustu pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe.

Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.

KI @ Fecebook

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Bajkalská 29F
821 05  Bratislava

Tel.:  02 / 58 100 188
E-mail:  conservative@institute.sk
Web:  http://www.konzervativizmus.sk