Konzervativizmus.SK  
O INŠTITÚTE O KONZERVATIVIZME O M.R.ŠTEFÁNIKOVI
ČLÁNKY

Tlač
Štátom organizovaný turizmus
[09.02.2012, Dušan Sloboda, ČLÁNKY]

Podnet pre zvyšovanie miestnej dane za ubytovanie. Nové zbytočné výdavky z rozpočtu čoraz viac zadlženého štátu. Zrastanie miestnych podnikateľov a miestnej samosprávy do štruktúr, ktoré by inak zväčša nevznikli. Aj to sú dôsledky schválenia zákona o podpore cestovného ruchu.

Zákonu, schváleného ešte za Fica, strany Radičovej vládnej koalície najprv na jeseň 2010 nepriamou novelou posunuli účinnosť na 1. decembra 2011, pričom na jeseň 2011 prešiel ešte novelou podľa vládneho návrhu. Podľa tohto zákona na Slovensku aktuálne horúčkovito vzniká sieť oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré spoločne zakladajú samosprávy a podnikatelia v cestovnom ruchu, pričom sa očakáva, že tie sa následne začlenia do krajských organizácií cestovného ruchu. Obe úrovne organizovaného turizmu budú po registrácii na svoju činnosť dostávať dotácie zo štátneho rozpočtu.

Viac daní, viac dotácií

Maximálna výška štátnej dotácie oblastnej organizácii by nemala byť vyššia, než je súhrn zaplatených príspevkov členov danej organizácie, pričom dotácia zároveň nemôže byť vyššia, než 90% súhrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie vo všetkých členských obciach oblastnej organizácie. Toto ustanovenie zákona vyprovokovalo v decembri 2011 samosprávy z rôznych viac i menej destinačne zaujímavých kútov krajiny k nebývalej vlne zvyšovania dane za ubytovanie, ktorej základom je počet prenocovaní.

Napríklad v Bardejove mestskí poslanci rozhodli o zvýšení dane za ubytovanie o sto percent. Prenocovanie turistov v slobodnom kráľovskom meste zapísanom do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO doposiaľ zdaňovali päťdesiatimi centami, odteraz to bude jedno euro. Mesto dúfa, že mu do kasy vďaka tejto dani pribudne ročne nie päťdesiat, ako dosiaľ, ale stotisíc eur. Zároveň sa mesto netají, že motiváciou pre zvýšenie dane je práve snaha získať vyššiu dotáciu od štátu. Mesto tiež chlácholí Bardejovčanov, že toto zvýšenie budú znášať ubytovaní hostia a nie občania mesta. Budúcnosť však ukáže, ako dokážu ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia navršované aj cez nárast miestnych daní znášať malí a strední podnikatelia, a to nielen v Bardejove.

Daň sa zvyšovala napríklad i v Modre, Žiline, Liptovskom Mikuláši, Michalovciach a v ďalších mestách. Špecifické sú prípady Malaciek a Trenčína. Tieto mestá daň za ubytovanie dosiaľ nevyrubovali vôbec. Trenčín, ktorý vybočoval z radu samospráv tým, že pred rokmi zrušil viacero daní a poplatkov, tak definitívne opustil značku „daňového raja“. Ako otvorene priznáva i primátor spod hradu Matúša Čáka, daň za ubytovanie zaviedli preto, aby získali peniaze od štátu cez zákonom zavádzanú dotačnú schému na podporu turizmu.

V prípade tejto dane nejde len o to, že ju prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia musí zohľadniť v cene za ním ponúkanú službu. Prevádzkovateľovi kvôli tejto dani vzniká nemálo ďalšej byrokracie. Je povinný písomne oznámiť správcovi dane vznik a zánik činnosti ubytovacieho zariadenia, viesť knihu ubytovaných hostí, vystaviť daňovníkovi účtovný doklad o zaplatení dane za ubytovanie, predložiť samospráve ako správcovi dane výkaz o vybranej dani a samozrejme vybranú daň samospráve i zaplatiť.

Poštátnený destinačný manažment

Figeľove superministerstvo začiatkom januára 2012 hlásilo, že štyri organizácie destinačného manažmentu (Región Banská Štiavnica, Bratislava Tourist Board, Rajecká dolina a Klaster Orava) sú už zaregistrované a ďalších šesť (Vysoké Tatry, Liptov, Pieniny, Malá Fatra, Novohrad a Horná Nitra) na registráciu čaká. Podľa ministerstva by bolo ideálne vytvoriť približne 20 takýchto štátom dotovaných oblastných organizácií cestovného ruchu. Letmý prieskum po pár týždňoch účinnosti zákona však napovedá, že záujem samospráv o založenie organizácií na strovenie štátnych dotácií prevýši dve desiatky.

Združenie cestovného ruchu pod názvom Klaster Liptov bolo v roku 2008 prvou organizáciou tzv. destinačného manažmentu na Slovensku. Združuje najvýznamnejšie podnikateľské subjekty v cestovnom ruchu spolu s mestami a obcami na Liptove, pričom subjekty sa dohodli na financovaní združenia na základe poplatku za návštevníka. Klaster bol tak u nás v danej oblasti pionierom a ním daná schéma postavená na rakúskych skúsenostiach sa odzrkadlila i v zákonom danej úprave. Na otázku, načo je nám potom vlastne ten zákon, je odpoveď jasná – prináša dotácie od štátu. A v prípade Klastra Liptov zákon priniesol ešte jednu pozoruhodnosť – je ňou zánik tohto fungujúceho združenia. Nahradí ho totiž nová organizácia, keďže pôvodný klaster sa vraj nedal transformovať na združenie dotované v zmysle zákona.

Koncepcia mieni, zákon mení

Nemenej zaujímavý je i fakt, že v oblasti Vysokých Tatier, teda jednej z našich turistických dominánt, organizácia destinačného manažmentu vznikla až koncom minulého roka vplyvom vidiny štátnych dotácií. Zakladajúcimi členmi sa stali mestá Vysoké Tatry a Poprad, obec Štrba, Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry a podnikateľské subjekty Tatry Mountain Resorts (TMR) a Aquapark Poprad. Pokiaľ ide o počet prenocovaní, v roku 2010 na území mesta Vysoké Tatry zaznamenali 478 883 prenocovaní, v obci Štrba 178 002 a v meste Poprad 116 485 prenocovaní. V prípade, že by sa nezvýšil počet prenocovaní a ani daň za ubytovanie by na území týchto troch samospráv nestúpla, len toto jedno združenie zinkasuje na svoju činnosť ročne od štátu dotáciu vo výške 650 tisíc eur. S maximálnou možnou sumou od štátu členovia počítajú, keďže svoje príspevky do združenia zaokrúhlili na sumu 720 tisíc eur a s rezervou tak splnili podmienky na plný záber.

Už teraz je jasné, že fragmentácii sa ministerská schéma nevyhne, keďže podľa zákona na založenie oblastnej organizácie zmluvou s podnikateľskými subjektmi stačí päť obcí, ak je súhrn počtu prenocovaných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach ich území v predchádzajúcom roku aspoň 50-tisíc prenocovaní, resp. dokonca aj menej ako päť obcí, ak je súhrnný počet prenocovaní aspoň 150-tisíc. Napríklad v Tatranskom regióne, ktorý podľa vládnej koncepcie regionalizácie cestovného ruchu zaberá okresy Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa, vzniknú okrem spomínaných Vysokých Tatier zrejme minimálne dve ďalšie. Podhorské tatranské obce od Veľkej Lomnice až po pieninský Červený Kláštor, o ktoré Vysokotatranci nemali záujem, založia vlastné združenie. Rovnako vlastné združenie s názvom Severný Spiš – Pieniny založili Ľubovňania a Zamagurci. Nuž, niet nad potrebnosť štátnych plánovaní – je jedno, čo koncepcia mieni, zákon podmienky mení.

Ďalšia dotačná nádielka vlekárom

Nie je tajomstvom, že prvé husle v cestovnom ruchu v oblasti Vysokých Tatier, Liptova a Nízkych Tatier hrajú subjekty vo vlastníctve finančnej skupiny J&T, či už ide o hotely, lyžiarske strediská alebo aquapark. Tie sú najmä prostredníctvom TMR prítomné nielen v Klastri Liptov, ale i vo vznikajúcej organizácii destinačného manažmentu pre Vysoké Tatry. Veľkí hráči, ktorí dokázali byť v poslednom období úspešní i v ryžovaní eurofondov, tak získajú od štátu ďalšie dotácie na rozvoj a propagáciu svojho biznisu. Môžeme len zopakovať, že podnikanie v oblasti cestovného ruchu je len jednou z mnohých podôb podnikania a nie je dôvod zo strany štátu podporovať subjekty, ktoré sa dobrovoľne rozhodli podnikať v tejto oblasti tak, ako nie je dôvod, aby štát selektívne podporoval podnikateľov v iných oblastiach.

Bohužiaľ, realita je iná. Po dlhých rokoch investičného stimulovania vzniku a umelého udržiavania pracovných miest najmä pre firmy zahraničných investorov, tak „konečne“ dôjde i na tých našich podnikateľov. Súčasná dlhová kríza a trvalé deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu síce navráva, že by sme nemali schvaľovať a uplatňovať žiadne nové dotačné schémy, politici však naďalej radi rozdávajú vybraným skupinám z našej spoločnej rastúcej dlhovej bubliny. „Kde je cesta, tam je ruch,“ znie slogan ministra Figeľa. No, rušno ešte len bude, keď na tej trvalo neudržateľnej dlhovo-dotačnej ceste narazíme. A bublina s treskom spľasne.

Autor je analytik KI.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2012.

    RSS Slovak | English

ÚVODNÁ STRÁNKA

ENGLISH

HĽADAJTE

KONTAKTUJTE NÁS

PODPORTE NÁS

OBJEDNAJTE SI

KNIŽNICA KI

AUDIO/VIDEO KI

BLOGY

FOTOGALÉRIA

NAŠI PARTNERI

ĽUDSKÉ PRÁVA

EUROÚSTAVA - ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ

REFORMA VZDELÁVANIA

Darujte nám online:
Ďakujeme!

KPKI

Reformná vláda

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Templeton Freedom Award 2009

Akadémia Klasickej Ekonómie

Nové Školstvo - portál

Monitoring fondov EÚ

SFP

ECEG

ECEG

Táto webstránka bola vytvorená i vďaka finančnej podpore poskytnutej prostredníctvom Trustu pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe.

Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.

KI @ Fecebook

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Bajkalská 29F
821 05  Bratislava

Tel.:  02 / 58 100 188
E-mail:  conservative@institute.sk
Web:  http://www.konzervativizmus.sk