Darcovia zverejnení i utajení

Ani akokoľvek lepší zákon nepomôže v krajine, kde sa nedodržiavajú či zámerne ignorujú platné zákonné ustanovenia a kľučkuje sa medzi paragrafmi. Ani akokoľvek lepší zákon nepomôže, ak sa sankcie nevymáhajú a na spravodlivosti a zákone sa až tak nebazíruje.

TIS, INEKO a SGI dňa 1. februára 2012 napísali list predstaviteľom vybraných politických strán so žiadosťou o verejný záväzok ohľadom ich ochoty predložiť v parlamente, ktorého zloženie vzíde z predčasných marcových volieb, návrhy na sprísnenie kontroly financovania politických strán. Ako však strany pred voľbami dodržiavajú vybrané platné ustanovenia o financovaní podľa zákona o politických stranách a politických hnutiach?

§ 23 o daroch

Strana môže prijať dar alebo iné bezodplatné plnenie len na základe písomnej darovacej zmluvy, pričom podpis darcu musí byť osvedčený v deň podpisu zmluvy alebo najneskôr v deň poskytnutia daru. Zároveň počnúc rokom 2009 platí, že „zoznam darcov je strana povinná zverejňovať na svojej internetovej stránke štvrťročne, najneskôr do 30 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka. V zozname darcov strana uvedie meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu darcu, ak ide o fyzickú osobu, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa aj obchodné meno, ak ide o právnickú osobu názov alebo obchodné meno a adresu sídla a hodnotu peňažného daru.“

A ako toto zákonné ustanovenie dodržiavajú politické strany, ktoré podľa prieskumov verejnej mienky majú šancu prekročiť päťpercentné kvórum pre vstup do parlamentu?

SMER-SD na svojom webe v súlade so zákonom uvádza, že v roku 2011 „neprijala dar a ani neúčtovala o prijatom dare,“ pričom tento typ informácie sa uvádza opakovane po každom zo štvrťrokov. Podobne prázdne sú správy za minulé roky – v roku 2010 žiadne dary a v roku 2009 jeden dar vo výške 1 660 eur (pričom však chýba informácia za posledný štvrťrok 2009). Oficiálnych darov má klan červenej kravaty ako šafranu, ale veď niet divu, stačí sa započúvať, čo hovorí hlas podobný Ficovi. Dominantným oficiálnym príjmom priaznivcov sociálneho štátu je štát. Napríklad v roku 2010 (informácie za predošlý rok sú zverejňované vo výročných správach na webe NR SR najneskôr v júli) daňovníci financovali SMER-SD sumou prevyšujúcou 6,8 milióna eur. Členovia strany prispeli členským vo výške 168 000 eur.

„Líder“ pravice KDH na svojom webe uvádza, že v roku 2011 malo jediný dar, a to vo výške 70,50 eur. Zopár darcov „biely tím“ vykázal vo volebnom roku 2010 (štyri peňažné dary v súhrnnej výške 37 420 eur a jeden nepeňažný dar vo výške 800 eur). Hoci zákon ukladá povinnosť zverejňovať informácie o darcoch i za rok 2009, KDH žiadne info za daný rok neponúka. Hlavným príjmom KDH v roku 2010 bol štátny rozpočet v sume 1,7 milióna eur, druhým najvýznamnejším – hoci oproti prvému zanedbateľným – bol príjem z členského v sume 69 077 eur.

SDKÚ-DS po kauzách s fiktívnymi darcami, 22-miliónovým dlhom či schránkovými firmami zverejňuje dary dokonca nad rámec zákona – i spätne za roky 2006 až 2008 a dokonca priebežne i za rok 2012. V roku 2009 deklaruje 23 darov v súhrnnej výške 82 069,42 eur, v roku 2010 14 darov sumárne za 86 736,10 eur a v roku 2011 3 dary spolu v sume 5 100 eur. V roku 2010 SDKÚ-DS prijala od členov príspevky v sume 100 209 eur a príspevok od štátu v sume presahujúcej 3,2 milióna eur.

SAS uvádza za rok 2011 jeden dar vo výške 1 000 eur, za volebný rok 2010 13 darov súhrnne vo výške 226 358,54 eur a štyri dary v súhrnnej výške 226 394 eur v roku 2009. V roku 2010 SAS prijala ďalších 73 995 eur z členského a štátny príspevok presahujúci 2 milióny eur.

Najviac darov, ako i najvyššiu sumu z nich, deklaruje strana MOST-HÍD. Tá uvádza 29 darov v roku 2009 v sume 335 336,29 eur, 21 darov v súhrnnej sume 261 237,67 eur v roku 2010 a 8 darov spolu vo výške 107 764,32 eur za rok 2011. Nulové členské (?) a príspevok od štátu 1,4 milióna eur bol ďalším zdrojom Bugárovcov v roku 2010.

Je pochopiteľné, že SAS i MOST-HÍD deklarujú vyššie dary, než ostatné parlamentné strany. Súvisí to s ich nedávnym vznikom a faktom, že kým neuspeli vo voľbách v roku 2010, financovali sa len na základe členských príspevkov a darov, teda bez príspevkov zo štátneho rozpočtu, na ktoré získali nárok až na základe výsledku vo voľbách.

SNS uvádza na webe len dva prijaté dary – jeden v roku 2010 v sume 3 500 eur a druhý v roku 2011 v hodnote 900 eur. Je však možné, že oznámenia o ďalších daroch zverejnili voľakde na nástenke na verejnosti neprístupnej chodbe, ako je ich zvykom. V oficiálnom financovaní SNS v roku 2010 dominuje suma 1,3 milióna eur, ktorú sme nástenkárom z našich daní poslali cez štátne príspevky. Členské príspevky národniarov tvorili len 18 547 eur.

Matovičovi OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti zákon ignorujú a nezverejňujú o svojom financovaní vôbec nič (stav prezentovaného obsahu webstránky k 13. 2. 2012), hoci za posledný štvrťrok 2011 už túto povinnosť majú, keďže boli zaregistrovaní ako politická strana ministerstvom vnútra dňa 11. novembra 2011. Možno sa to zmení, ak o to Matoviča požiada námestie.

Rovnakú povinnosť má strana 99 % – občiansky hlas, ktorá vznikla na základoch tzv. občianskej iniciatívy 99 percent a dňa 6. decembra 2011 bola ministerstvom vnútra zaregistrovaná ako politická strana. S plnením zákonných povinností ohľadom transparentnosti ich financovania si jej zástupcovia ťažkú hlavu nerobia, a nejde len o masívnu kampaň v médiách. Svojich darcov utajujú „občiansky“ perfídne cez občianske združenie, ktoré nemá povinnosť zverejňovať vôbec nič.

§ 24 zákaz prijatia daru od občianskeho združenia

Arogantným výsmechom občanom od strany 99 % – občiansky hlas, ktorá na webe tvrdí, že „zákony musia platiť rovnako pre bežných ľudí, aj pre bohatých a mocných. Jedno percento vyvolencov si nemôže veselo porušovať zákony bez strachu z postihu,“ je totiž skrytie jej financovania prostredníctvom občianskeho združenia Občan v akcii, ktoré je dokonca i prevádzkovateľom webstránky, ktorá stranu propaguje na webe. Zákon však hovorí jasne o tom, že „dary a iné bezodplatné plnenia nesmie strana prijať od občianskych združení.“ Zákon pozná i sankciu na základe § 31, podľa ktorého „ministerstvo financií uloží strane pokutu v sume dvojnásobku príjmu z daru alebo iného bezodplatného plnenia, ak strana prijala dar alebo iné bezodplatné plnenie v rozpore s týmto zákonom“. Vo veci však zatiaľ nekoná nik. Navyše, ako uvádza v aktuálnom materiáli TRENDu Marián Leško, „občianske združenie Občan v akcii vyhlásilo verejnú zbierku na podporu 99 % (hoci na to nemalo povolenie), aby členovia kandidujúcej strany mohli predstierať, že ich podporuje spontánne hnutie zdola“.

V zmysle § 21 zákona sú strany povinné predložiť ministerstvu financií predbežnú správu o nákladoch na voľby (za obdobie začínajúce sa dňom vyhlásenia volieb a končiace sa 30 dní pred začatím volieb) najneskôr 21 dní pred začatím volieb v listinnej a v elektronickej podobe. Predbežná správa strany je verejná okrem rodného čísla darcu a možno do nej nahliadnuť. Ministerstvo tieto správy zverejňuje. V najbližších dňoch by sme sa teda o dosiaľ utajovanom financovaní 99 % mali dozvedieť viac. Samozrejme, v prípade, že si túto zákonnú povinnosť pre zmenu splnia tak, ako si ju zvykne plniť 99 % kandidujúcich strán. To však nie je vôbec isté, veď do volieb im predsa v banánovom právnom štáte žiadna sankcia nehrozí.

Sľuby sa sľubujú…

Je krátko pred voľbami a strany dusené vo vlastnej (neraz) skazenej šťave v gorilej atmosfére sľúbia čokoľvek. Verejné prísľuby strán ohľadom súhlasu so zmenami ich financovania sú fajn, netreba ich však oddeľovať od reality bežnej, teda nie tej aktuálne horúco predvolebnej.

Z pohľadu daňovníka by tiež mala byť nastolená i otázka, či by mal vôbec štát z našich daní prispievať politickým stranám resp. či by to mal robiť trojako ako dnes – teda príspevkom za hlasy podľa výsledku vo voľbách, príspevkom na činnosť a príspevkom za mandáty. Nestačil by len nejaký ten paušál na základný chod pre každú stranu, ktorá prekročí vo voľbách istý minimálny dohodnutý percentuálny prah? Teda bez ďalšieho nafukovania paušálu v súvislosti s počtom získaných hlasov vo voľbách? Znižovanie rozdielov je predsa „cool,“ nie? Vari sa tento koncept politikom hodí len ako zásterka pri rozhadzovaní eurofondov?

Obava, že také adresné „životné minimum“ pre strany by znamenalo nárast korupčného tlaku, zvádza k otázke, či to môže byť ešte horšie, než je. Česi to už majú i zrátané: „Každý měsíc u nás korupčníci ukradnou přibližně 1 000 Kč každému občanovi České republiky, včetně dětí!“. Buchneme sa do pŕs, zapálime vatry, vztýčime dvojkríže, posadíme Svätopluka na koňa a tromfneme ich?

Našli by sa však i konštruktívne a pozitívne protikorupčné karty. Netreba opomenúť, že obmedzenie zasahovania a prerozdeľovania štátu by malo byť hlavným z nich. Platí, že menej štátu = menej korupcie. Bez skutočnej reformy súdnictva a obmeny sudcovského stavu sa však nepohneme. No a bez zmeny apatického postoja verejnosti nič z toho nepôjde ľahko a rýchlo.

Autor je analytik KI, garant kapitoly Správa vecí verejných a spoluautor kapitoly Verejné financie v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády.

Článok bol uverejnený dňa 14. februára 2012 na blogu KIosk a nájdete ho tu.

Navigácia