Ešte nie plnohodnotný člen

Hoci vstup do EÚ bol v histórii Slovenska dôležitý medzník, v našom každodennom živote ten rok, čo odvtedy uplynul, zasa až taký viditeľný zlom nepriniesol. Vďaka intenzívnej niekoľkoročnej príprave sa dá povedať, že v prostredí EÚ sme žili už pred okamihom vstupu. A vďaka prechodným opatreniam, týkajúcim sa napríklad voľného pohybu pracovných síl, sa zasa dá povedať aj to, že plnohodnotným členom sme sa dosiaľ nestali.
Plnohodnotným členom navyše nie sme ani svojim vnútorným nastavením. V čase predvstupových rokovaní sme boli nútení akceptovať aj také normy a pravidlá EÚ, ktoré by sme sami z vlastnej vôle zrejme neprijali. Ak sme sa chceli stať členom únie, inú možnosť sme veľmi nemali. Veľa sa hovorilo o tom, že v pozícii člena získa Slovensko možnosť spolurozhodovať. Členom únie sme už rok, ale zdá sa, akoby sme s touto možnosťou narábali až príliš opatrne.
Ak niekto zo slovenských zástupcov dôsledne trvá na svojom postoji aj napriek tomu, že je so svojim názorom osamotený (napr. ministri Palko a Lipšic), vystavuje sa návalom nepochopenia nielen medzi kolegami z iných členských krajín, ale aj zo strany slovenských politikov a médií. Ak slovenská politická reprezentácia sformuluje svoju predstavu (napr. o tom, ako by sa mal zmeniť návrh euroústavy) a nepodarí sa jej z nej presadiť skoro nič, výsledný tvar bez ohľadu na tento fakt aj tak podporí. Ak doma robíme pravicové a protrhové reformy, v Bruseli sa príliš nebránime stále socialistickejším reguláciám a dokonca podporujeme masívne prerozdeľovanie verejných zdrojov cez eurofondy.
Eurotémou uplynulého roka bola európska ústava, ktorá mení úniu. Trendy centralizácie rozhodovania, presúvania kompetencií do Bruselu, oslabovania suverenity národných štátov, rastu regulácií, rozširovania sociálnych práv tu boli prítomné aj doteraz, ale európska ústava im pridáva na sile. Dnešné ekonomické problémy v krajinách EÚ tak iba zabetónuje. A je významným krokom na ceste k európskemu superštátu, čo je zásadný dôvod na jej odmietnutie. Dokonca aj väčšina eurooptimistov potichu priznáva, že je to nekvalitný dokument. Málokto z nich sa však z toho odváži vyvodiť logický záver, že nekvalitný dokument je potrebné odmietnuť, nie schvaľovať. Veď ako by to vyzeralo, keby malé Slovensko zablokovalo to, na čom sa dohodla celá EÚ?
Podobne je to na Slovensku aj s ďalšou dôležitou témou – s eurom. Hoci jeho zavedenie bude mať z hľadiska reálnych dôsledkov na centralizáciu EÚ možno ešte výraznejšie dopady než euroústava, na Slovensku sa o takých veciach skoro ani nehovorí. Veľká Británia si stanovila kritériá, na základe ktorých sa rozhoduje, či je pre ňu výhodné zaviesť spoločnú európsku menu. Slovensko má starosť iba s tým, aby splnilo kritériá, na základe ktorých môže vstúpiť do eurozóny.
Napriek prechodným obdobiam by Slovensko mohlo pri formulovaní politiky EÚ a svojich postojov k európskym záležitostiam vystupovať ako plnohodnotný člen únie. Zatiaľ sa tak nespráva.

Článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách dňa 2. mája 2005.

Navigácia