Nesúhlas so skládkami odpadov môže vyjsť občanov draho

Má byť skládka odpadov povolená na základe argumentov, alebo nálad verejnosti?

Práva verejnosti zasahovať do procesu výstavby zložitejších priemyselných prevádzok sú dnes v moderných krajinách rozvinuté do tej miery, že prejsť úspešne povoľovacím konaním na ich výstavbu je veľmi ťažké. Občania síce obvykle nie sú proti výstavbe nejakej fabriky, skládky alebo budovy, ale často iba dovtedy, pokým nie je v ich blízkosti.

Neposkojnosť občanov s novým susedom je natoľko rozšírená, že títo občania už majú aj svoje pejoratívne označenie ako NIMBY (z anglického Not In My Back Yard, v preklade Nie v mojej záhradke). Ešte expresívnejšie označenie sa používa pre občanov, ktorí odmietajú akúkoľvek väčšiu stavbu už „z princípu“ – tzv. bananisti, z anglického BANANA („Build Absolutely Nothing Anywhere Near Anyone“). To znamená, nestavať nič a kdekoľvek, čo je blízko čohokoľvek.

Za ostatné roky nimbysti a bananisti „drtia“ rôzne projekty bez ohľadu na ich racionálnu podstatu. Zastupiteľstvá v obave pred nevôľou voličov zamietajú návrhy investorov napríklad na vodné elektrárne, ale aj na energetické zhodnocovanie odpadov (tzv. spaľovne) alebo termické zhodnocovanie odpadov, čo sú verejnosťou podobne, ba ešte kontroverznejšie vnímané zariadenia ako skládky odpadov. Ide o niekoľko navrhovaných projektov v Malých Karpatoch, v Senici, Bardejove, Nižnej Slanej, pri Trebišove, v Banskej Bystrici a v mnohých ďalších lokalitách. Projekty sú verejnosťou odmietané i napriek tomu, že v Európe sú lídrami spaľovania odpadov práve krajiny, ktoré si na ekologický imidž mimoriadne potrpia.

Napriek tomu sa vlajku pochybného verejného záujmu rozhodla opäť zdvihnúť politická strana. Paradoxne nie moderná ľavica, od ktorej sa odmietavý postoj proti investorom takpovediac očakáva, ale stredopravá SDKÚ-DS.

V rozprave počas ostatného zasadnutia parlamentu vyjadril poslanec za SDKÚ-DS Pavol Frešo záujem podporiť stranu SMER-SD v snahe o zmenu stavebného zákona. Podľa neho je potrebné zaťažiť proces schvaľovania technicky náročných stavieb – napríklad nadregionálnych skládok odpadov, ale aj developerských projektov – tým, že verejnosť bude môcť zasahovať do zámerov investorov ešte výraznejšie. A to i napriek tomu, že dotyčný podnikateľ získal (alebo získa) všetky ostatné zákonné
povolenia, vrátane kladného posudku vplyvu na životné prostredie.

Nie je to po prvý raz, čo SDKÚ-DS hýri aktivitou posilniť rozhodovanie širokej verejnosti o nakladaní so súkromným vlastníctvom investora. Už v júni 2008 navrhli poslanci za SDKÚ-DS Jarmila Tkáčová s Viliamom Novotným, aby účastníkmi konania pri technicky náročných alebo neobvyklých stavbách boli aj fyzické osoby alebo združenia občanov dotknutých obcí.

Návrh vtedy neprešiel, ale SDKÚ-DS to nevzdávala a už v októbri toho istého roku Pavol Frešo prišiel s iným návrhom novely stavebného zákona. Podľa neho by sa pri výstavbe skládok nebezpečných aj nie nebezpečných odpadov, okrem záväzných stanovísk podľa stavebného zákona, malo vyžadovať aj súhlasné stanovisko obce, v katastrálnom území ktorej má byť umiestnená takáto stavba, ako aj súhlasné stanoviská obcí bezprostredne katastrálne susediacich, nadôvažok aj súhlasné stanovisko vyššieho územného celku (samosprávneho kraja), v územnom obvode ktorého sa takéto obce nachádzajú.

Ani vtedy návrh neprešiel, preto to Pavol Frešo skúsil o štyri mesiace znovu. Návrh sa líšil len v tom, že upúšťal od snahy podmieniť schvaľovanie výstavby skládok súhlasnými stanoviskami obcí bezprostredne katastrálne susediacich s navrhovanou skládkou. Keďže návrh opäť neprešiel, pokúsil sa ho spolu s Miroslavom Jureňom za HZDS-ĽS predložiť o osem mesiacov znovu, tentoraz neprešiel do druhého čítania len o jeden hlas.

Paradoxom návrhu Pavla Freša je to, že sa snaží zabraňovať práve výstavbe skládok odpadov. O výstavbu skládok odpadov na nových lokalitách totiž investori v súčasnosti neprejavujú záujem. Stratégia únie smeruje k útlmu skládkovania odpadov a zdá sa, že investori čakajú na rozhodné slovo ministerstva, ktoré stanoví termín ukončenia skládkovania i na Slovensku.

Návrhy zmien stavebného zákona zo strany SDKÚ-DS nemajú s ekológiou a zdravotnými dopadmi vôbec nič spoločného, pretože realizácia týchto stavieb podlieha veľmi prísnym ekologickým normám na výstavbu i prevádzku. Veď napríklad dve veľké spaľovne odpadov sa nachádzajú priamo v centre Viedne.

Prečo potom taký hon proti skládkam? Odpoveď je celkom jednoduchá, naznačil ju i sám Pavol Frešo: lebo pezinská skládka. Jej spustenie do prevádzky je predmetom dlhoročného sporu – nie však kvôli zdravotným rizikám, ale podozreniam z rôznych procesných pochybení. V tomto prípade ide skôr o získanie si voliča na „zelený pocit“ a prísľub, že ľud bude môcť rozhodovať o osude investora.

Na návrhy rozširovať kompetencie verejnosti alebo samospráv pri schvaľovaní stavieb môžu občania raz draho doplatiť. Ak Slovensko nevyužije posledné možnosti budovať či rozširovať skládky, alebo sa nepripraví včas na pripravované európske regulácie zákazu skládkovania, budú firmy musieť voziť komunálny odpad do spaľovní v okolitých krajinách. To sa nám to vďaka pár šomrajúcim občanom pekne predraží.

Článok bol uverejnený dňa 30. mája 2012 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.

Navigácia