Konzervativizmus.SK  
O INŠTITÚTE O KONZERVATIVIZME O M.R.ŠTEFÁNIKOVI
ČLÁNKY

Tlač
Sofistikovanejšie ako tma
[06.09.2012, Ondrej Dostál, ČLÁNKY]

Keď človek robí niečo nekalé, snaží sa to zvyčajne skryť pred zrakom verejnosti. Preto drobní zlodeji majú radi noc. Pod rúškom tmy sa im lepšie kradne. Páchatelia väčších nekalostí majú k dispozícii sofistikovanejšie nástroje. Napríklad také skrátené legislatívne konanie.

Postup, akým sú návrhy zákonov pripravované a prerokovávané vo vláde i v parlamente, má svoje jasne stanovené pravidlá. Súčasťou tých pravidiel je aj dostatočný čas na posúdenie a pripomienkovanie predkladaných návrhov. A to nielen preto, aby zákony boli kvalitné a nedostali sa do nich omylom nejaké nepodarky, ale aj z dôvodu, aby sa k nim okrem navrhovateľov mohli vyjadriť aj ostatní. Kým návrh zákona prerokuje vláda, navrhovateľom zákona je vecne príslušné ministerstvo a tými ostatnými, ktorí sa majú môcť vyjadriť, sú ostatné ministerstvá, iné štátne orgány a inštitúcie, vybrané organizácie a v neposlednom rade aj verejnosť. Keď návrh zákona prejde vládou, navrhovateľom sa stane vláda a tými ostatnými, ktorí majú právo sa vyjadriť a o návrhu rozhodnú, sú poslanci Národnej rady SR.

Postup prerokovania návrhov zákonov na vládnej úrovni upravujú Legislatívne pravidlá vlády. Na úrovni parlamentu je to zasa zákon o rokovacom poriadku NR SR. Vládne i parlamentné pravidlá poznajú okrem štandardných lehôt na prerokovanie návrhov zákonov aj skrátené legislatívne konanie. Má však k nemu dochádzať iba výnimočne, a to v prípade, že nastanú v príslušných pravidlách presne stanovené okolnosti.

Zneužívané skracovanie

Dlhodobo pretrvávajúcim neduhom našej politickej reality je zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania v situácii, keď pre neho neexistujú pravidlami stanovené vecné dôvody. Neraz sa to udeje iba na základe pocitu vlády, že situácia je naliehavá, treba konať a nemožno čakať, kým uplynú štandardné lehoty. Ono sa to, pochopiteľne, vždy na nejaký ten dôvod napasuje. Aj keď je všetkým zúčastneným jasné, že reálny dôvod neexistuje. Teda prinajmenšom taký, ktorý by zodpovedal platným pravidlám.

Pomerne frekventovane sa skrátené legislatívne konanie zneužíva v parlamente. A dialo sa to, žiaľ, za všetkých doterajších vládnych garnitúr. Parlamentu musí skrátené legislatívne konanie navrhnúť vláda. Opoziční poslanci obvykle namietajú, že na skrátené konanie neexistuje dôvod. Vládni poslanci naopak tvrdia, že dôvody sú reálne a návrh má oporu v rokovacom poriadku. A keďže vládni poslanci majú v parlamente väčšinu, zvykne byť návrh na skrátené legislatívne konanie až na nepočetné výnimky parlamentom schválený. A keď voľby prinesú zmenu a z opozičných poslancov sa stanú vládni a z vládnych opoziční, tak si vymenia pozície, aj pokiaľ ide o obhajobu alebo kritiku skráteného legislatívneho konania.

Verejnosť úplne mimo

Čo sa týka o porušovania Legislatívnych pravidiel vlády, v tejto disciplíne bol majstrom nad majstrov prvý Ficov kabinet. Zdá sa však, že ani druhá Ficova vláda nebude zaostávať. Priam modelovým príkladom zneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania sa stalo letné schvaľovanie novely zákona o sociálnom poistení. Skrátené legislatívne konanie vláda využila, či lepšie povedané zneužila aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania pred prerokovaním návrhu zákona vo vláde a rovnako aj pri schvaľovaní zákona v parlamente.

Zásterkou pre skrátený postup sa v oboch prípadoch stali údajne hroziace hospodárske škody, hoci tieto neboli nijako preukázané. A hospodárske škody hrozia skôr zo samotného schválenia zákona než z jeho neskoršej účinnosti.

Porušovanie pravidiel pri schvaľovaní novely zákona o sociálnom poistení však bolo neobvyklé aj na starých matadorov. Nešlo totiž len o – už takpovediac štandardné – skracovanie lehôt bez existencie vecných dôvodov. V rámci medzirezortného pripomienkového konania sa totiž okrem skrátenia lehoty, na ktoré nebol dôvod (a ktoré v príslušných materiáloch ani nebolo nijako zdôvodnené), udiali ešte ďalšie dve závažné pochybenia, resp. porušenia Legislatívnych pravidiel vlády. Pravidlá umožňujú skrátiť lehotu na pripomienkovanie zo štandardných 15 pracovných dní na najmenej 7 pracovných dní. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako predkladateľ návrhu skrátilo lehotu na pripomienkovanie na 3 pracovné dni. Ďalším porušením pravidiel bolo, že návrh novely vôbec nebol zverejnený na Portáli právnych predpisov. Na tomto portáli sa pritom podľa pravidiel musia zverejniť všetky návrhy zákonov. Tu sa tak nestalo, čo znamená, že verejnosť vôbec nemala možnosť sa k návrhu v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyjadriť. Možnosť pripomienkovať mali len tie subjekty, ktorým ministerstvo návrh zaslalo.

Nezahanbený parlament

Parlament sa v porušovaní pravidiel tiež nechcel nechať zahanbiť. Vláda pôvodne skrátené konanie nenavrhla. Neskôr si to však rozmyslela a povedala si, že nebude veci naťahovať. Veď načo čakať, kým sa ľudia vrátia z dovoleniek? Prečo také nepríjemnosti ako kradnutie dôchodkov z druhého piliera a zničujúce zvyšovanie odvodov pre živnostníkov, ďalšie samostatne zárobkovo činné osoby a dohodárov rozpitvávať a verejne pretriasať ešte niekoľko týždňov a schváliť až v septembri?

A tak vláda dodatočne navrhla skrátené legislatívne konanie. Lenže schôdza parlamentu už prebiehala a zaradiť do programu prebiehajúcej schôdze nový bod možno podľa rokovacieho poriadku iba na základe návrhu aspoň troch poslaneckých klubov. Smer však disponuje iba jedným klubom. Napriek tomu návrh do programu prebiehajúcej schôdze zaradil. Keď opozícia na toto nespochybniteľné porušenie rokovacieho poriadku NR SR upozornila, situáciu „vyriešil“ predseda parlamentu Pavol Paška. Prebiehajúcu parlamentnú schôdzu ukončil a vzápätí zvolal novú, už aj s návrhom na skrátené legislatívne konanie.

A čo na to ústavný súd?

Paškovskú fintu však už nemôže použiť premiér Fico vo vzťahu k porušeniu Legislatívnych pravidiel vlády. O ňom bude rozhodovať ústavný súd, na ktorý som sa obrátil s ústavnou sťažnosťou, pretože sa domnievam, že postupom ministerstva práce v medzirezortnom pripomienkovom konaní boli porušené ústavné práva moje i ďalších občanov, konkrétne petičné právo a právo podieľať sa na správe veci verejných priamo.

V novembri 2007 som podal ústavnú sťažnosť proti uzneseniu, ktorým prvá Ficova vláda schválila návrh zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Namietal som, že moje práva boli porušené tým, že ministerstvo dopravy v rozpore s pravidlami neuskutočnilo rozporové konanie so zástupcami predkladateľov hromadnej pripomienky, s ktorou sa stotožnilo viac ako 500 občanov. Ústavný súd sťažnosť odmietol. Avšak nie preto, žeby ministerstvo a vláda nemali povinnosť rešpektovať pravidlá, ale preto, že podľa názoru súdu malo ministerstvo možnosť posúdiť našu hromadnú pripomienku ako pripomienku nezodpovedajúcu pravidlám.

Ústavný súd však jednoznačne konštatoval, že je potrebné, aby štátne orgány vybavovali podnety občanov "spôsobom súladným s ústavou, príslušnými zákonmi, ako aj ďalšími normatívnymi právnymi aktmi." Na inom mieste uviedol: "Keďže úlohou ústavného súdu nie je v danom prípade skúmať myšlienkové pochody a spôsob hodnotenia hromadnej pripomienky predkladateľom, ale konformnosť jeho postupu s ústavou, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale hlavne s legislatívnymi pravidlami..." Z uvedeného evidentne vyplýva, že ministerstvo a vláda sú povinné legislatívne pravidlá vlády rešpektovať a riadiť sa nimi a ústavný súd je oprávnený posúdiť súlad ich postupu nielen s ústavou a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj s legislatívnymi pravidlami. A v prípade schvaľovania novely zákona o sociálnom poistení je nerešpektovanie legislatívnych pravidiel úplne zjavné. Dokonca ho priznalo aj samotné ministerstvo.

Keby chcel ústavný súd sťažnosť odmietnuť, nebude to mať jednoduché. Teda ak zotrvá pri tom, čo tvrdil pred pár rokmi.

Autor je predseda Občianskej konzervatívnej strany.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 07-08/2012.

    RSS Slovak | English

ÚVODNÁ STRÁNKA

ENGLISH

HĽADAJTE

KONTAKTUJTE NÁS

PODPORTE NÁS

OBJEDNAJTE SI

KNIŽNICA KI

AUDIO/VIDEO KI

BLOGY

FOTOGALÉRIA

NAŠI PARTNERI

ĽUDSKÉ PRÁVA

EUROÚSTAVA - ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ

REFORMA VZDELÁVANIA

Darujte nám online:
Ďakujeme!

KPKI

Reformná vláda

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Templeton Freedom Award 2009

Akadémia Klasickej Ekonómie

Nové Školstvo - portál

Monitoring fondov EÚ

SFP

ECEG

ECEG

Táto webstránka bola vytvorená i vďaka finančnej podpore poskytnutej prostredníctvom Trustu pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe.

Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.

KI @ Fecebook

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Bajkalská 29F
821 05  Bratislava

Tel.:  02 / 58 100 188
E-mail:  conservative@institute.sk
Web:  http://www.konzervativizmus.sk