Konzervativizmus.SK  
O INŠTITÚTE O KONZERVATIVIZME O M.R.ŠTEFÁNIKOVI
ČLÁNKY

Tlač
Európska únia regionálne rozdiely nezdoláva
[12.02.2013, Dušan Sloboda, ČLÁNKY]

Eurofondy sa v Európskej únii prerozdeľujú už desiatky rokov a ich záber sa neustále rozširuje napriek tomu, že definované ciele nedokážu efektívne plniť. Ba čo viac, neplní sa ani hlavný cieľ regionálnej/kohéznej politiky EÚ – teda znižovanie regionálnych rozdielov, a to ani za pomoci miliárd z eurofondov. Negatívnym dôsledkom tejto politiky je nárast úlohy štátu v spoločnosti a nárast korupcie a klientelizmu, keďže väčšina eurofondov smeruje na podporu projektov realizovaných verejnou správou.

Členské krajiny EÚ počas štyroch programovacích období od roku 1989 postupne dostali možnosť z eurorozpočtu čerpať vyše 818 mld. eur na regionálnu/kohéznu politiku EÚ. Objem zdrojov sa z obdobia na obdobie zvyšuje, a to tak v absolútnych číslach, ako i v prepočte na obyvateľa. Tento nárast nesúvisí len s procesom rozširovania EÚ.

Kým platby z eurofondov v roku 1989 dosahovali menej než 10 mld. eur, v roku 2013 sa predpokladá ich zvýšenie na 54 mld. eur. Objem zdrojov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ sa stabilizoval na úrovni 0,4% HDP EÚ, čo predstavuje tretinu z celkového rozpočtu EÚ. Nemecko je dlhodobo hlavným čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ, na strane druhej je Grécko, ktoré je dlhodobo hlavným čistým prijímateľom.

Regionálne rozdiely po roku 1989

V krajinách, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi z rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko), nie je na úrovni NUTS I za obdobie 1990-2011 badateľný významný vplyv regionálnej/kohéznej politiky EÚ na pokles regionálnych rozdielov. Všetky tri krajiny sa ocitli v zóne krajín s nadpriemernou mierou nezamestnanosti, čo je omnoho podstatnejší problém než to, ako sa v danom období v týchto krajinách menili regionálne rozdiely.

Celkové regionálne rozdiely v EÚ, merané prostredníctvom sledovania zmien rozdielov medzi regiónom s najnižšou a najvyššou mierou nezamestnanosti podľa percentuálnych bodov (p. b.), na úrovni NUTS I v období 1990-2011 vzrástli o 4,1 p. b. Významný rast rozdielov pozorujeme v Belgicku (o 7,3 p. b.) a za zmienku stojí i rast rozdielov v Španielsku (o 4,0 p. b.), významný pokles rozdielov bol v Taliansku (o 9,2 p. b.) a Spojenom kráľovstve (o 7,0 p. b.), za zmienku stojí i pokles v Grécku (o 3,8 p. b.). Slovensko sa na tejto úrovni na regióny nečlení, naša krajina predstavuje jeden región NUTS I.

Ak zídeme nižšie, vidíme, že na úrovni NUTS II v období 1990-2011 regionálne rozdiely vzrástli o 4,0 p. b. Významný rast rozdielov sme nepozorovali v žiadnej krajine, za zmienku stojí rast rozdielov v Belgicku (o 4,3 p. b.). Významný pokles rozdielov v Taliansku (o 7,7 p. b.), za zmienku stojí tiež pokles rozdielov v Spojenom kráľovstve (o 6,3 p. b.), v Portugalsku (o 4,3 p. b.) a vo Fínsku (o 4,8 p. b.).

Ani v jednej z krajín, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi z rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko), v období 1999-2011 na úrovni NUTS II nedošlo k poklesu regionálnych rozdielov – ostali bez zmeny alebo rástli. Ba čo viac, tieto krajiny sa ocitli v zóne krajín s nadpriemernou mierou nezamestnanosti a vývoj nasvedčuje, že napriek svojmu hlbokému ponoru do mútnych vôd nezamestnanosti na dno ešte nedorazili. Slovensko sa na tejto úrovni člení na štyri regióny (Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko) a v sledovanom období 1999-2011 rozdiely u nás poklesli z 13,9 p. b. na 12,9 p. b., teda len o 1 p. b.

Celkové regionálne rozdiely v EÚ na úrovni NUTS III v období 1990-2009 klesli o 3,3 p. b. Významný rast rozdielov sme nepozorovali v žiadnej krajine. Významný pokles rozdielov nastal v Taliansku (o 13,6 p. b.), za zmienku stojí tiež pokles rozdielov v Írsku (o 4,7 p. b.), v Holandsku (o 4,6 p. b.) a vo Fínsku (o 4,2 p. b.).

V období 1999-2009 sme na úrovni NUTS III spomedzi nových členských krajín identifikovali negatívny vývoj s rastom nezamestnanosti i rastom rozdielov v prípade Maďarska. Z krajín, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi z rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky, sme jednoznačne pozitívny vývoj, teda pokles regionálnych rozdielov a zároveň pokles miery nezamestnanosti na národnej úrovni, zaznamenali v období 1999-2009 v prípade Bulharska, Českej republiky a Poľska. Slovensko sa na tejto úrovni člení na osem regiónov (samosprávne kraje) a v sledovanom období 1999-2009 rozdiely u nás poklesli z 15,9 p. b. na 14,2 p. b., teda len o 1,7 p. b.

Eurofondy treba zrušiť

Regionálna/kohézna politika EÚ sa zahaľuje do množstva mýtov o tom, že regionálne rozdiely sú hrozivé, a že len ak sa necháme aj jej prostredníctvom čoraz viac obaľovať pavučinou vynucovanej solidarity a rastúceho prerozdeľovania verejných financií, rozdiely sa znížia. Dobrotivý Brusel vo svojej propagande, v eurospeaku nazývanej tiež „publicita“, nás z peňazí z našich daní presviedča, že výsledkom zhora určovanej regionálnej/kohéznej politiky EÚ nie je neefektívnosť, posilňovanie verejného sektora na úkor súkromného a záplava korupcie.

Prehliadame, že ľudia a firmy uviaznutí v sieťach dotácií a závislosti na nich postupne strácajú schopnosť sústrediť sa na prirodzený rast a využitie svojho potenciálu. Transfery z eurofondov sú v protiklade s princípmi voľnej súťaže a selektívna podpora subjektov negatívne ovplyvňuje ich vlastnú konkurencieschopnosť po skončení „pomoci”. Vytvára sa začarovaný kruh závislosti od externých zdrojov.

Vždy, keď sa blíži koniec jedného programovacieho obdobia a na dvere klope ďalšia sedemročnica, ruka v ruke s handlovaním o podobe budúceho viacročného finančného rámca a objeme požadovaných zdrojov prichádzajú i návrhy nových cieľov, pozmenených politík a reforiem. Reforiem, ktoré sú zväčša len novým šatom navlečeným na kostrách starých figurín.

Príčin pre nerovnaký vývoj v regiónoch je viacero, platí však, že rozdiely sú prirodzené (ak do vývoja nezasahuje štát), a do značnej miery sú odrazom rozdielov medzi spoločenstvami obyvateľov, ktorí ich obývajú. Za rozdiely medzi jednotlivcami či ďalšími subjektmi nemožno viniť trh, preto koncepcie, ktoré sa snažia „vyvažovať“ tržný mechanizmus formou intervencií štátu, sú jednoducho neodôvodniteľné. Naopak, práve regulácie sú často brzdou rozvoja.

Neúnosné regulačné bremeno

Úlohou vlád nemá byť odstraňovanie regionálnych či iných rozdielov, ale odstraňovanie regulácií a bariér pre podnikanie a každodenný život, a to pre všetkých rovnako. Zo súčasného počtu 112 140 nariadení, smerníc a rozhodnutí až približne 30 percent vzniklo počas deväťdesiatych rokov a ďalších približne 30 percent počas prvej dekády nového tisícročia.

Až desatina všetkých európskych legislatívnych aktov v histórii vznikla v období 2008-2012, teda v období prehlbujúcej sa finančnej a dlhovej krízy, akej integrujúce sa európske spoločenstvo dosiaľ vystavené nebolo. Odpoveďou európskych inštitúcií na krízu je produkovať ešte viac regulácie.

Nepotrebujeme nivelizáciu rozdielov, nepotrebujeme nákladné a korupčné redistribučné stratégie, ale odstraňovanie harmonizácie a regulácie. Tvrdohlavo budovať na dlh sociálny štát, viac zdaňovať, viac regulovať a viac prerozdeľovať – toto naivné a nezodpovedné smerovanie EÚ ignoruje realitu. Realitu, v ktorej sa z členských krajín EÚ v globalizovanej ekonomike čoraz viac vytráca zamestnanosť, stráca sa konkurencieschopnosť a nezväzovanou slobodou poháňaná inovatívnosť. Realitu, v ktorej zadlžená EÚ chodí do komunistickej Číny na pytačky ohľadom nákupu európskych dlhov.

Dôsledky zvýšenej miery prerozdeľovania sa ukazujú v dlhodobom horizonte ako negatívne – často spôsobujú konzerváciu a znepružnenie ekonomickej štruktúry, vysoké zadlženie, problémy s infláciou, expanziu verejného sektoru, vysoké zdanenie a postupnú stratu konkurencieschopnosti subjektov v globalizovanej ekonomike a ich relokáciu do iných krajín s priaznivejšími podmienkami pre podnikanie. Regionálnu/kohéznu politiku EÚ ako súčasť európskeho redistribučného mechanizmu treba zrušiť a namiesto regionálnych rozdielov znižovať regulačné bremeno.

Autor je analytik KI.

Článok vychádza zo zistení publikovaných v štúdii Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii, ktorá je sprístupnená na adrese regio.institute.sk.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2013.


regio.institute.sk


Štúdiu Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii nájdete na stiahnutie vo formáte .PDF tu alebo v náhľade nižšie:

    RSS Slovak | English

ÚVODNÁ STRÁNKA

ENGLISH

HĽADAJTE

KONTAKTUJTE NÁS

PODPORTE NÁS

OBJEDNAJTE SI

KNIŽNICA KI

AUDIO/VIDEO KI

BLOGY

FOTOGALÉRIA

NAŠI PARTNERI

ĽUDSKÉ PRÁVA

EUROÚSTAVA - ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ

REFORMA VZDELÁVANIA

Darujte nám online:
Ďakujeme!

KPKI

Reformná vláda

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Templeton Freedom Award 2009

Akadémia Klasickej Ekonómie

Nové Školstvo - portál

Monitoring fondov EÚ

SFP

ECEG

ECEG

Táto webstránka bola vytvorená i vďaka finančnej podpore poskytnutej prostredníctvom Trustu pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe.

Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.

KI @ Fecebook

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Bajkalská 29F
821 05  Bratislava

Tel.:  02 / 58 100 188
E-mail:  conservative@institute.sk
Web:  http://www.konzervativizmus.sk