Päť dôvodov, prečo nezakazovať výkup kovového odpadu

Zákaz je zásahom do vlastníckych práv.

Ministerstvo životného prostredia chce presadiť, aby podnikatelia mali zakázané kupovať od fyzických osôb – nepodnikateľov odpad z farebných kovov a iného kovového odpadu. Navrhlo to v legislatívnom zámere nového zákona o odpadoch. Snahou ministerstva je zabrániť tomu, aby nedochádzalo ku krádežiam kovov z dôvodu získania „ľahkého“ príjmu. Návrh však treba zamietnuť. Existuje na to niekoľko dôvodov.

1.) Na zákaz doplatia aj tí, ktorí nekradnú. Predstavme si dôchodcu, ktorý si chce na dome kúpiť nové rímsy na odvádzanie vody, alebo nové oplotenie. Vo svojom rozpočte počítal s tým, že staré hrdzavé súčasti predá vo výkupni, čo mu zníži náklady na zakúpenie nového tovaru. Určite nebude nadšený tým, že svoj vlastný plot môže maximálne tak zadarmo odovzdať na zberný dvor. Zámer ministra Petra Žigu, že tým pomôže rozpočtu obce a bude platiť menej za komunálny odpad, má pre neho minimálny benefit, pretože on odpadu produkuje málo.

2.) Zákaz sa bude obchádzať. Zákazová politika obvykle nefunguje. Jej hlavným výsledkom býva, že eskaluje vznik čierneho trhu. Stačí, aby si nápad premyslela firma, ktorá vo svojej výrobe produkuje kovový odpad. Alebo: ak môže zlodej povedať, že kovový odpad „našiel“ v lese, môže ho na tom istom mieste „nájsť“ aj eseročka, ktorá les vlastní. Sieť „zberačov“ prejde pod krídla všetkých týchto firiem. Ako sa dá skontrolovať, či firma mohla vyprodukovať toľko „vlastného“ odpadu, alebo nie? Ministerstvo už dnes nemá kapacity a mechanizmy na to, aby dokázalo skontrolovať a pokutovať tých, ktorí vykážu viac zhodnoteného odpadu ako na zhodnotenie prijmú. Zoberie si na plecia ďalšie povinnosti? Možnosti kontroly sa limitne blížia k nule. Nehovoriac o tom, že existuje druhý spôsob ako sa vyhnúť zákazu, ktorý je ešte jednoduchší: vyviezť ho do okolitých krajín (Česko, Poľsko, Maďarsko), kde zákaz nie je. V malých objemoch je riziko občasného „záchytu“ minimálne.

3.) Na úrade práce skončia nízko kvalifikované sily. Na Slovensku sú stovky výkupní kovových odpadov po celom Slovensku a ďalšie pribúdajú. Obsluhujú ich obvykle ľudia s nízkym potenciálom uplatnenia na trhu práce. Výkupne vlastnia aj stovky drobných živnostníkov a podnikateľov, ktorí sa v iných odvetviach podnikania nevyznajú. Na výkupne sú naviazaní spracovatelia – medzičlánky – ktorí odpad upravujú a predávajú koncovému klientovi. Ministerský zákaz je skokové opatrenie, na ktoré sa zainteresovaní nebudú môcť vopred pripraviť. Veľkú časť z nich zlikviduje, zvyšných výrazne ekonomicky poškodí.

4.) Vytvorí priestor pre „samosprávne kšefty“. Pripusťme, že sa nájde pár uvedomelých občanov, ktorí budú svoj kovový odpad voziť zadarmo na zberný dvor. Čo urobí s vyzbieraným kovom vlastník zberného dvora? Podľa vízie ministerstva by ho mal všetok predať a peniaze použiť na krytie nákladov odpadového hospodárstva. Lenže lukratívna komodita, získaná zadarmo, priam navádza na rozvinutie čulého obchodu „mimo záznam“, do vrecka vlastníka zberného dvora.

5.) Vzniknú nelegálne skládky odpadov. Občan, ktorému sa nebude chcieť vláčiť kovový odpad na najbližší zberný dvor, pretože tým nič nezíska a stratí na preprave, pohodí ho na najbližšie vhodné miesto. Do potoka, alebo do lesa. Na opačnej strane reťazca sú tí, ktorí doteraz mali motiváciu odvážať pohodený kovový odpad. Teraz ju stratia.

Zrušiť plánovaný zákaz

Legislatívny zámer zákona o odpadoch, ktorý predložilo ministerstvo, navrhuje aj niekoľko efektívnych riešení (napríklad zrušenie Recyklačného fondu). Zákaz výkupu kovových odpadov od fyzických osôb však nebude fungovať a bude mať mnohé deštrukčné dopady. Dobrý úmysel nemá vždy dobré riešenie a toto je práve ten prípad.

Článok bol uverejnený dňa 27. mája 2013 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.

Navigácia