Ilúzie o vzdelávaní na Slovensku

<strong>Zmeny vo svete sú také rýchle, že nemá zmysel upínať sa na efemérne, dnes platné poznatky. Základný zmysel má ale vyznačenie efektívnych ciest k tvorbe kreatívnych a flexibilných schopností/kompetencií a k ich používaniu a využívaniu, k schopnosti rozlíšiť zmysluplné a nezmyslené poznatky a vytvárať ich zmysluplné súvislosti.</strong>     </p>
<p>     <strong>Prvá ilúzia</strong> – na Slovensku prebehla alebo prebieha neoliberálna reforma vzdelávania.     <strong>Fakt: </strong> na Slovensku neprebehla doteraz liberálna, neoliberálna a vôbec nijaká reforma vzdelávania, to, čo sa za ňu vydávalo, bolo len jej predstieranie.     </p>
<p>     <strong>Druhá ilúzia </strong>– neexistujú overené koncepcie vzdelávania, treba ich vytvárať odznova.     <strong>Fakt: </strong> Dnešný koncept vzdelávania a jeho úspešné modely sú známe už dvadsaťpäť rokov, ustavične sa inovujú, majú svoje jasné softvéry a manuály, ale na Slovensku neexistuje politická vôľa a odborná pripravenosť pre ich uplatnenie. Preto sa celé vzdelávanie točí do kruhu a nehýbe z miesta, ale opakuje v rozličných podobách tie isté chyby.      </p>
<p>     <strong>Tretia ilúzia</strong> – v súčasnosti sme schopní predvídať vzdelávacie potreby na nasledujúce desaťročia a podľa toho môžeme orientovať aktuálny vzdelávací systém.     <strong>Fakt: </strong> zmeny vo svete sú také rýchle, že nemá zmysel upínať sa na efemérne, dnes platné poznatky. Základný zmysel má ale vyznačenie efektívnych ciest k tvorbe kreatívnych a flexibilných schopností/kompetencií a k ich používaniu a využívaniu, k schopnosti rozlíšiť zmysluplné a nezmyslené poznatky a vytvárať ich zmysluplné súvislosti.     </p>
<p>     <strong>Štvrtá ilúzia</strong> – nemá zmysel zhromažďovať poznatky, lebo zbytočne zaťažujú dieťa.     <strong>Fakt: </strong> ale je nevyhnutné utvárať, pestovať a kultivovať kultúrnu pamäť v najširšom zmysle slova. Pamäť toho, čo ľudstvo vie spoľahlivo a platne o človeku, prírode, technike, spoločnosti, je tým, čo dlhodobo tvorí základný „kánon“ vzdelávania, štandardy, zaručujúce jeho porovnateľnosť a kompatibilitu. Tvorba pamäti znamená hľadať efektívne formy zapamätávania.     </p>
<p>     <strong>Piata ilúzia</strong> – učiteľ a dieťa sú v partnerskom vzťahu.     <strong>Fakt: </strong> učiteľ a dieťa sú z povahy veci v asymetrickej pozícii. Učiteľ je ten, čo učí, žiak je ten, čo sa učí. Podrývanie autority učiteľa vedie k asociálnemu správaniu žiakov. Odpoveďou však nemôže byť vojenský dril, ktorý ubíja kreativitu, ale ústretovosť a otvorenosť učiteľov voči žiakom a rešpekt žiakov voči učiteľom.     </p>
<p>     <strong>Šiesta ilúzia</strong> – vzdelávanie treba odizolovať od výchovy.     <strong>Fakt: </strong> výchova, čiže učenie sa platným obsahom, spôsobom, formám a pravidlám sociálneho správania a ich používaniu, je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej osobnosti a sociálneho správania a v tomto zmysle aj neoddeliteľnou zložkou vzdelávania.     </p>
<p>     <strong>Siedma ilúzia </strong> – vzhľadom na rýchlosť civilizačných, prírodovedných, technických a technologických zmien treba vzdelávanie v humanitnej oblasti odsunúť do úzadia.     <strong>Fakt: </strong> médiá komunikácie, teda slovo – obraz – hlas sú kľúčovou súčasťou porozumenia obsahom vzdelávania, orientácie vo svete a schopnosti rozhodovať sa a svoje rozhodnutia účinne artikulovať a nástrojom sebapresadzovania a integrácie indivídua v spoločnosti, preto majú tvoriť základnú zložku vzdelávania, pokiaľ nechceme, aby ďalšie generácie boli generáciami mumákov.     </p>
<p>     <strong>Ôsma ilúzia</strong> – základom modernej vzdelanosti je počítačová gramotnosť.     <strong>Fakt: </strong> počítačová gramotnosť, technická schopnosť narábať s počítačom je nástrojom a nie cieľom. Kľúčová je počítačová vzdelanosť, schopnosť naučiť sa selekcii a kombinácii pri spracúvaní informácií.     </p>
<p>     <strong>Deviata ilúzia</strong> – jedinou podmienkou zlepšenia vzdelávania je navýšenie štátneho rozpočtu na vzdelávanie.     <strong>Fakt: </strong> vzdelávanie je finančne podvyživené a učitelia majú nárok na vyššie platy, ale vrážanie finančných prostriedkov do zlého vzdelávania znamená len utvrdzovanie a upevňovanie jeho súčasného stavu.     </p>
<p>     <strong>Desiata ilúzia</strong> – vzdelávanie nepotrebuje principiálne zmeny.     <strong>Fakt:</strong> bez zásadných zmien povahy vzdelávania a jeho financovania bude vzdelávanie aj naďalej na Slovensku vegetovať.     </p>
<p>     Najväčšou ilúziou je však myslieť si, že verejnosť (pedagogickí odborníci a pracovníci, rodičia, médiá, politici) sú na takúto zmenu pripravení.     </p>
<p>     <i>Autor je literárny vedec a prezident <a href=

Zmeny vo svete sú také rýchle, že nemá zmysel upínať sa na efemérne, dnes platné poznatky. Základný zmysel má ale vyznačenie efektívnych ciest k tvorbe kreatívnych a flexibilných schopností/kompetencií a k ich používaniu a využívaniu, k schopnosti rozlíšiť zmysluplné a nezmyslené poznatky a vytvárať ich zmysluplné súvislosti.

Prvá ilúzia – na Slovensku prebehla alebo prebieha neoliberálna reforma vzdelávania.

Fakt: na Slovensku neprebehla doteraz liberálna, neoliberálna a vôbec nijaká reforma vzdelávania, to, čo sa za ňu vydávalo, bolo len jej predstieranie.

Druhá ilúzia – neexistujú overené koncepcie vzdelávania, treba ich vytvárať odznova.

Fakt: Dnešný koncept vzdelávania a jeho úspešné modely sú známe už dvadsaťpäť rokov, ustavične sa inovujú, majú svoje jasné softvéry a manuály, ale na Slovensku neexistuje politická vôľa a odborná pripravenosť pre ich uplatnenie. Preto sa celé vzdelávanie točí do kruhu a nehýbe z miesta, ale opakuje v rozličných podobách tie isté chyby.

Tretia ilúzia – v súčasnosti sme schopní predvídať vzdelávacie potreby na nasledujúce desaťročia a podľa toho môžeme orientovať aktuálny vzdelávací systém.

Fakt: zmeny vo svete sú také rýchle, že nemá zmysel upínať sa na efemérne, dnes platné poznatky. Základný zmysel má ale vyznačenie efektívnych ciest k tvorbe kreatívnych a flexibilných schopností/kompetencií a k ich používaniu a využívaniu, k schopnosti rozlíšiť zmysluplné a nezmyslené poznatky a vytvárať ich zmysluplné súvislosti.

Štvrtá ilúzia – nemá zmysel zhromažďovať poznatky, lebo zbytočne zaťažujú dieťa.

Fakt: ale je nevyhnutné utvárať, pestovať a kultivovať kultúrnu pamäť v najširšom zmysle slova. Pamäť toho, čo ľudstvo vie spoľahlivo a platne o človeku, prírode, technike, spoločnosti, je tým, čo dlhodobo tvorí základný „kánon“ vzdelávania, štandardy, zaručujúce jeho porovnateľnosť a kompatibilitu. Tvorba pamäti znamená hľadať efektívne formy zapamätávania.

Piata ilúzia – učiteľ a dieťa sú v partnerskom vzťahu.

Fakt: učiteľ a dieťa sú z povahy veci v asymetrickej pozícii. Učiteľ je ten, čo učí, žiak je ten, čo sa učí. Podrývanie autority učiteľa vedie k asociálnemu správaniu žiakov. Odpoveďou však nemôže byť vojenský dril, ktorý ubíja kreativitu, ale ústretovosť a otvorenosť učiteľov voči žiakom a rešpekt žiakov voči učiteľom.

Šiesta ilúzia – vzdelávanie treba odizolovať od výchovy.

Fakt: výchova, čiže učenie sa platným obsahom, spôsobom, formám a pravidlám sociálneho správania a ich používaniu, je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej osobnosti a sociálneho správania a v tomto zmysle aj neoddeliteľnou zložkou vzdelávania.

Siedma ilúzia – vzhľadom na rýchlosť civilizačných, prírodovedných, technických a technologických zmien treba vzdelávanie v humanitnej oblasti odsunúť do úzadia.

Fakt: médiá komunikácie, teda slovo – obraz – hlas sú kľúčovou súčasťou porozumenia obsahom vzdelávania, orientácie vo svete a schopnosti rozhodovať sa a svoje rozhodnutia účinne artikulovať a nástrojom sebapresadzovania a integrácie indivídua v spoločnosti, preto majú tvoriť základnú zložku vzdelávania, pokiaľ nechceme, aby ďalšie generácie boli generáciami mumákov.

Ôsma ilúzia – základom modernej vzdelanosti je počítačová gramotnosť.

Fakt: počítačová gramotnosť, technická schopnosť narábať s počítačom je nástrojom a nie cieľom. Kľúčová je počítačová vzdelanosť, schopnosť naučiť sa selekcii a kombinácii pri spracúvaní informácií.

Deviata ilúzia – jedinou podmienkou zlepšenia vzdelávania je navýšenie štátneho rozpočtu na vzdelávanie.

Fakt: vzdelávanie je finančne podvyživené a učitelia majú nárok na vyššie platy, ale vrážanie finančných prostriedkov do zlého vzdelávania znamená len utvrdzovanie a upevňovanie jeho súčasného stavu.

Desiata ilúzia – vzdelávanie nepotrebuje principiálne zmeny.

Fakt: bez zásadných zmien povahy vzdelávania a jeho financovania bude vzdelávanie aj naďalej na Slovensku vegetovať.

Najväčšou ilúziou je však myslieť si, že verejnosť (pedagogickí odborníci a pracovníci, rodičia, médiá, politici) sú na takúto zmenu pripravení.

Autor je literárny vedec a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.

Článok bol pôvodne publikovaný na portáli noveskolstvo.sk dňa 15. septembra 2014.

Čo by malo byť zmyslom a náplňou povinného vzdelávania v budúcnosti? Z akých hodnôt a princípov by malo vychádzať? K čomu by sme mali vychovávať a vzdelávať budúce generácie? Nad týmito otázkami sa zamýšľal filozof a pedagóg Erich Mistrík, futurológ Ivan Klinec a ekonóm Martin Mlýnek. Prečítajte si ich predstavy a prezentované argumenty na webe kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku a zapojte sa do diskusie!

Navigácia