Energia opäť zdražie. Európska rada rozhodla 23. októbra 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, v nadväznosti na ktorý má Európska komisia sprísniť ciele pre zavádzanie tzv. bezuhlíkových technológií.
Bez nafúkaných fráz je podstata celkom prozaická. Vlády rozhodli o tom, že milióny obyvateľov a firiem v Európskej únii budú platiť za energie viac, pretože si budú musieť kupovať drahší tovar a služby, než doteraz. Na úkor iných tovarov či služieb.
Peniaze, ktoré takto Rada a Komisia donúti spotrebiteľa použiť, budú „otáčať“ firmy, ktoré podnikajú s vyvolenými technológiami. Ďalšie peniaze zaplatí spotrebiteľ v cene výrobkov, ktoré si zakúpi, nakoľko ich výrobcovia budú musieť investovať ešte viac peňazí buď do zakúpenia vzduchu, alebo do drahších technológií, aby sa vyhli povinnosti nakupovať vzduch. Čo sa týka onoho „vzduchu“, ide o komoditu, o ktorej Komisia zavedením systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) rozhodla, že bude vzácna, podobným spôsobom, akým kedysi súdruhovia rozhodovali o tom, koľko korún bude stáť ktorý výrobok a aký bude výmenný kurz mien.
Európska rada sa opäť raz vyžila v súkaní prázdnych fráz. Zo najnovšieho zoznamu vyberme „dosiahnutie cieľa kolektívne maximálne nákladovo účinným spôsobom“, „čistejšia, bezpečná a cenovo dostupná energia“, či „v záujme solidarity, rastu a vzájomných prepojení“, v ktorých bez problémov pritakáva vzájomne sa vylučujúcim cieľom. (Mimochodom, asi najznámejším blufom Európskej komisie je tvrdenie, že splnenie nového cieľa zvýši zamestnanosť. Tomuto klamu rozbitého okna zjavne verí aj Greenpeace.)
V prevedení do slovenskej reality vyzerá plnenie doterajších cieľov Komisie takto. V roku 2013 zaplatili odberatelia elektriny v cene elektriny 343 miliónov eur na podporu obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Tento rok sa má podľa odhadov ÚRSO táto suma vyšplhať až na 405 miliónov eur. Napríklad slnečná energia – teda fotovoltické elektrárne – vyšla spotrebiteľa vlani na 194 miliónov. Tento rok to má byť už 206 miliónov eur.
Suma mohla byť podstatne nižšia, nebyť eldoráda, do ktorého na začiatku tejto dekády pripustila niektorých „rentiérov“ vláda SMER-u v súčinnosti s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pri podpore výstavby solárnych elektrární. Stačilo sa zamerať na menej ziskové odvetvia, ktoré vyrábajú stabilnú elektrinu. Napríklad bioplyn, keď už prišiel „ten príkaz zhora“.
Výsledkom tohto pustošenia sú na Slovensku vysoké ceny elektriny pre priemysel, jedny z najvyšších v EÚ. Systematicky na to upozorňujú výrobcovia i nedávno zverejnenou štúdiou, rovnako ako Eurostat, zatiaľ čo ÚRSO tvrdošijne trvá na tom, že slovenské firmy nemajú drahšiu elektrinu. Analýza, ktorá to má potvrdzovať, však porovnáva iba šesť krajín a bez akejkoľvek metodiky.
Komisia a slovenská vláda (plus “nezávislý” regulátor) sa ukazujú byť nebezpečnou kombináciou. Treba sa pripraviť na ďalší rast regulovaných zložiek cien elektriny. V prípade ÚRSO platí už mnoho rokov, že najpreukázateľnejšie výsledky jeho regulácie sú merateľné v náraste ziskov v sieťových odvetviach v elektroenergetike (napríklad zisky regulovaných distribučných spoločností vlani vzrástli na viac ako 100 miliónov eur). V prípade Európskej Komisie (a Rady) platí už mnoho rokov, že lobisti s technológiami sú väčší kamaráti, ako spotrebitelia v Únii.
Nuž, napokon ten raj na Zemi niekto vždy zaplatí. Ak z neho nezdupká.
Článok bol uverejnený dňa 28. októbra 2014 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.
