Konzervativizmus.SK  
O INŠTITÚTE O KONZERVATIVIZME O M.R.ŠTEFÁNIKOVI
ČLÁNKY

Tlač
Päť ekonomických mýtov, ktoré nikdy nevymrú
[04.08.2015, Corey Iacono, ČLÁNKY]

Väčšina ľudí sa dostáva k ekonomickým informáciám prostredníctvom internetu a naráža na texty plné nezmyslov. Častou témou je, že energická ruka štátu, resp. vlády, je všetko, čo je potrebné na to, aby veci boli na správnom mieste.

Napríklad každý „vie“, že štátom prijaté zákony ukončili detskú prácu a že program vlády USA „New Deal“ ukončil veľkú hospodársku krízu. Sú toto však skutočne platné výroky a aká je skutočnosť?

Tu je päť takých mýtov, ktoré príliš veľa ľudí považuje za pravdu.

 

Mýtus číslo 1: Ekonomický rast nepomáha chudobným

V článku z roku 2001 „Rast je dobrý pre chudobných“ ekonómovia Art Kraay a David Dollar zo Svetovej banky zistili, že keď priemerné príjmy rastú, tak priemerné príjmy najchudobnejšej pätiny ľudí v spoločnosti rastú proporčne. Tento výsledok sa preukázal ako platný naprieč rôznymi regiónmi, periódami, úrovňami príjmu a mierami ekonomického rastu. V roku 2013 – po viac ako desiatich rokoch od vydania ich článku, Kraay a Dollar preskúmali znovu vzťah medzi ekonomickým rastom a chudobou, pričom použili dáta zo 118 krajín počas štyroch dekád. Autori prišli k tomu istému záveru. Podľa týchto ekonómov:

„Tieto zistenia potvrdzujú centrálnu dôležitosť ekonomického rastu pre zmenšovanie chudoby … inštitúcie a politiky, ktoré vo všeobecnosti podporujú ekonomický rast, v priemere zvýšia príjem chudobných proporčne a tým prispievajú ku „zdielanej prosperite“… Neexistujú prakticky žiadne prípady, v ktorých by ekonomický rast zvýhodňoval signifikantne bohatých alebo chudobných.“

To znamená, že politiky, ktoré podporujú ekonomický rast prostredníctvom metód ako obmedzovanie veľkosti štátu a odstraňovanie bariér pre medzinárodný obchod sú kľúčové pre zmierňovanie chudoby. Ekonomický rast a nie programy vládneho prerozdeľovania je v skutočnosti primárnym prostriedkom k zmenšovaniu chudoby. Táto empirická pravda je overená dlhodobou evidenciou.

 

Mýtus číslo 2: Slobodný obchod nevedie v reálnom svete k lepším ekonomickým výsledkom

Paul Krugman raz zavtipkoval, „ak by existovalo ekonomické vierovyznanie, tak by určite obsahovalo vyhlásenia ‚Rozumiem princípu komparatívnych výhod‘ a ‚som zástancom slobodného obchodu‘.“ Kritici slobodného obchodu – ako napríklad rozvojový ekonóm Ha Joon Chang – poskytli veľmi zvláštne vyjadrenia ako napríklad toto:

„Existuje solídne historické zdôvodnenie pre colnú alebo inú ochranu priemyselných odvetví, ktoré ešte nie sú rentabilné. … Naproti tomu voľný obchod funguje dobre iba vo fantázii teoretického sveta dokonalej konkurencie.“

Komentáre ako tieto sú zavádzajúce, pretože obhajcovia voľného obchodu nepodmieňujú fungovanie slobodného obchodu „dokonalou konkurenciou“. Oni jednoducho chápu, že ak jedna krajina dokáže vyrobiť nejaký produkt za menšie náklady obetovaných príležitostí ako druhá, obchod medzi týmito krajinami (teda jednotlivcami, či firmami týchto krajín) je vzájomne výhodný (toto sa označuje ako teória komparatívnych výhod).

Ekonómovia skúmali veľakrát, či slobodný obchod vedie k rýchlejšiemu ekonomickému rastu. Čo sa týka liberalizácie obchodu – reformy, ktoré znižujú bariéry medzinárodného obchodu – sa empiricky potvrdzuje, že takéto reformy postupom času zlepšujú ekonomickú výkonnosť.

Podľa jednej štúdie, ktorá skúmala 141 liberalizácii obchodu a porovnávala ekonomickú výkonnosť pred a po liberalizácii (po kontrole rušivých faktorov) bol ekonomický rast krajín na obyvateľa po liberalizácii okolo 1,5 percentuálneho bodu vyšší ako pred liberalizáciou a miery investovania boli vyššie o 1,5 – 2,0 percentuálneho bodu.

Iný výskum od Antoni Estevadeordala a Alana M. Taylora sa dostal v analýze ďalej. Autori totiž porovnali miery ekonomického rastu spred a po roku 1990, keď sa cez svet prehnala vlna liberalizácií. Ekonómovia rozdelili krajiny do experimentálnej skupiny (krajiny, ktoré zliberalizovali ich obchodné režimy) a kontrolnej skupiny (krajiny, v ktorých sa liberalizácia neudiala). Autori „našli presvedčivý dôkaz, že liberalizácia cien importovaného kapitálu a polotovarov zvýšila miery rastu o asi jeden percentuálny bod ročne v krajinách, ktoré uskutočnili liberalizáciu“. Výskum tiež ukázal, že liberalizácia obchodu spôsobila väčšiu ekonomickú výkonnosť v oblasti subsaharskej Afriky, teda v regióne, ktorý žalostne potrebuje ekonomický rast a prosperitu.

Reformy, ktoré majú za výsledok slobodnejší obchod vedú k lepším ekonomickým výsledkom. To je výsledok dobre zdokumentovaného pozorovania. Aj neokeynesiánsky ekonóm Paul Krugman uviedol: „Aj keď môžu existovať situácie, v ktorých je slobodnejší obchod nežiaduci, tieto situácie nie sú normou a politika slobodného obchodu je stále „racionálnym pravidlom vychádzajúcim zo skúsenosti“.

 

Mýtus číslo 3: Štát ukončil detskú prácu. Na slobodnom trhu by detská práca stále existovala

Tvrdenie, že štátom vytvorené zákony a regulácie ukončili detskú prácu sa nekonečne často opakuje a často sa používa ako „dôkaz“, že bez takých zákonov by detská práca stále pretrvávala v trhovom hospodárstve. Economic History Association (EHA) preukázala, že to nie je pravda:

„Väčšina ekonomických historikov dochádza k záveru, že legislatíva [o detskej práci] nebola primárnym dôvodom pre jej redukciu a prakticky elimináciu detskej práce medzi rokom 1880 a 1940. Namiesto toho poukazujú na to, že industrializácia a ekonomický rast priniesli zvýšenie príjmov, čo rodičom umožnilo ten luxus, že mohli deti vyčleniť z pracovnej sily.“

Podľa National Bureau of Economic Research „sú zákazy detskej práce síce častým politickým nástrojom, ale existuje len veľmi málo empirických potvrdení ich účinnosti”.

Nielen že existuje iba malá evidencia o účinnosti týchto zákonov, ale existujú empirické dôkazy, že podobné zákony zhoršujú situáciu rodín, ktorým majú pomôcť. Výskum zákazu detskej práce v Indii preukázal, že „v rámci rozličných kategórií výdavkov domácností, spotreby, kalorických dávok a vlastnených aktív, sa situácia domácností po zavedení zákazu detskej práce zhoršila“.

 

Mýtus číslo 4: Krajiny ako Švédsko a Dánsko sú dôkazom toho, že vysoké dane neškodia ekonomickému rastu

Povedať, že zdanenie neškodí ekonomickému rastu a prosperite, pretože jeho efekty nie sú v jednej alebo niekoľkých krajinách na prvý pohľad vidieť, je ako tvrdiť, že cigarety neškodia zdraviu, pretože veľa mladých a zdravých ľudí ich fajčí, pričom nie sú badateľné žiadne bezprostredné škodlivé efekty. Ekonomický rast ovplyvňuje veľa faktorov. Aby výskumníci mohli pozorovať, ako vysoké dane ovplyvňujú ekonomický rast, musia kontrolovať rušivé faktory a zároveň používajú veľké národné a medzinárodné súbory dát.

Podľa výskumu, ktorý zverejnila Európska centrálna banka, ktorá použila ročné dáta z obdobia od roku 1965 po rok 2007 pre 26 krajín, „efekt nárastu daní na reálne HDP na obyvateľa je negatívny a trvalý: nárast celkovej daňovej kvóty (meranej ako pomer daňových príjmov k HDP) o 1 % v pomere k HDP má z dlhodobého hľadiska efekt na HDP na obyvateľa v reálnom vyjadrení vo výške -0,5 % až -1 %“.

Mnoho iných štúdií týkajúcich sa veľkosti štátu, resp. vlády, a ekonomického rastu prišlo k tomu istému záveru. Okrem toho štúdia o makroekonomických efektoch dánskeho daňového systému zistila, že:

„Dánsky daňový systém generuje celkovú stratu na hospodárnosti, ktorá zodpovedá 12 percentnému zníženiu celkového národného príjmu. Prechodom od škandinávskeho systému vysokých daní k systémom, aké sú v krajinách OECD s nižším zdanením ako napríklad v USA, je možné získať až 4/5 tohto potenciálneho nárastu hospodárnosti.“

Avšak ani krajiny s relatívne nízkymi daňami ako USA nie sú imúnne voči škodlivým efektom zdanenia. Priekopnícky príspevok keynesiánskych ekonómov Christiny a Davida Romerových priniesol zistenie, že dane sa zvyšujú častokrát v obdobiach ekonomickej konjunktúry a znižujú počas recesií. Táto tendencia sťažuje pozorovanie efektu daní na ekonomický rast. Podľa odhadov Romerových „daňové nárasty pôsobia vysoko kontraktívne. Tieto efekty sú veľmi významné, robustné a oveľa väčšie ako tie, ktoré sprostredkúvajú široké rozsahy daňových zmien“. Konkrétne, zvýšenie dane o 1 % v pomere k HDP vedie k poklesu HDP o 3 %.

Vyššie úrovne zdanenia tak brzdia ekonomický rast a krajiny s vyšším celkovým daňovým zaťažením vykazujú pomalší ekonomický rast ako krajiny s nižším daňovým zaťažením, za predpokladu inak nezmenených podmienok.

 

Mýtus číslo 5: Kapitalizmus nie je ekonomicky výkonnejší ako socializmus

Veľa štúdií sa zaoberalo tým, ako prechod od socializmu (resp. od centrálne potlačovanej trhovej ekonomiky) k trhovej ekonomike (resp. k slobodnejšej trhovej ekonomike) – teda proces známy ako liberalizácia – ovplyvňuje ekonomický rast.

Napríklad použitím dát zo 140 krajín počas obdobia od roku 1960 do roku 2000 porovnali ekonómovia z Bocconiskej univerzity krajiny, ktoré prešli ekonomickou liberalizáciou s krajinami, ktoré ňou neprešli. Po kontrole ostatných relevantných premenných zistili, že:

„Ekonomická liberalizácia je dobrá po všetkých stránkach. Sprevádzajú ju lepšie štrukturálne politiky ako aj lepšie makroekonomické politiky a následne sa dostavuje vyššia ekonomická výkonnosť. Táto okolnosť poukazuje na kauzálnu interpretáciu, prinajmenšom čo sa týka ekonomických výsledkov.“

Iný výskum, zverejnený v Journal of Economic Surveys, preukázal, že „existujú silné náznaky, že liberalizácia … stimuluje ekonomický rast“. Príkladom je Čína.

Výskum z ekonomickej fakulty Oxfordskej univerzity zistil, že ekonomický rast Číny, ktorý v Číne spôsobil masívny pokles chudoby, bol poháňaný liberalizáciou obchodu, prudkou privatizáciou a sektorálnymi zmenami. Výsledkom týchto reforiem bol vyšší rast HDP na obyvateľa o 4,1 percentuálneho bodu, ako by bol bez reforiem, čo oslobodilo milióny ľudí z chudoby.

Správa z vyše 40 štúdií o vzťahu medzi ekonomickou slobodou a ekonomickým rastom (ekonomickou slobodou meranou ako Index ekonomickej slobody vo svete, ktorý zostavuje Fraser Institute) priniesla zistenie, že výskum neustále preukazuje, že slobodnejšie trhy sú silno spojené s väčšou ekonomickou výkonnosťou. Štúdie ukázali, že ekonomická sloboda pozitívne pôsobí na ekonomický rast. Tento vzťah nie je len obyčajná korelácia.

Empirický výskum tiež ukazuje, že krajiny dokážu zvýšiť užitočnosť vlastných zdrojov približne o 45 % jednoducho transformáciou na ekonomiky založené na trhu a potvrdzuje, že súkromný sektor je hospodárnejší ako verejný sektor.

 

Záver

Ľudia častokrát predpokladajú, že štát, resp. vláda, je prostriedok k vytvoreniu lepších ekonomických a sociálnych výsledkov. Čo ak je však vláda v skutočnosti prekážkou pre lepšie výsledky? Vyššie citované štúdie poukazujú na to, že vlády nemôžu, jednoducho nedokážu legislatívne vyriešiť problémy. V skutočnosti vládne intervencie často zhoršujú problémy, ktoré mali pôvodne riešiť.

Okrem toho sú tvrdenia, že tradičné ekonomické teórie sa nehodia na realitu, chybné. Výskum ukazuje, že dane deformujú ekonomiku, ekonomický rast je dobrý pre chudobných a slobodnejší obchod vedie k väčšej ekonomickej výkonnosti.

 

Autor je študent University of Rhode Island.

 

Článok bol pôvodne publikovaný na webe časopisu Foundation for Economic Education Freeman.

 

Preložil Lukáš Klenovský, ekonóm, rizikový analytik a spolupracovník KI.

    RSS Slovak | English

ÚVODNÁ STRÁNKA

ENGLISH

HĽADAJTE

KONTAKTUJTE NÁS

PODPORTE NÁS

OBJEDNAJTE SI

KNIŽNICA KI

AUDIO/VIDEO KI

BLOGY

FOTOGALÉRIA

NAŠI PARTNERI

ĽUDSKÉ PRÁVA

EUROÚSTAVA - ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ

REFORMA VZDELÁVANIA

Darujte nám online:
Ďakujeme!

KPKI

Reformná vláda

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Templeton Freedom Award 2009

Akadémia Klasickej Ekonómie

Nové Školstvo - portál

Monitoring fondov EÚ

SFP

ECEG

ECEG

Táto webstránka bola vytvorená i vďaka finančnej podpore poskytnutej prostredníctvom Trustu pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe.

Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.

KI @ Fecebook

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Bajkalská 29F
821 05  Bratislava

Tel.:  02 / 58 100 188
E-mail:  conservative@institute.sk
Web:  http://www.konzervativizmus.sk