Vyjadrenie k stanovisku prezidenta SR k uzneseniu Ústavného súdu SR

Prezident SR Ivan Gašparovič dnes prostredníctvom svojho hovorcu Mareka Trubača vyhlásil, že uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. júla 2005 nie je pre neho záväzné. Argumentuje tým, že prezident podľa ústavy ratifikuje medzinárodné zmluvy a ústava neuvádza pre ratifikáciu ďalšie podmienky. Preto Ústavný súd nemôže podľa neho vysloviť, čo odklad vykonateľnosti uznesenia Národnej rady SR znamená vo vzťahu k oprávneniu prezidenta SR ratifikovať medzinárodné zmluvy.

Právomoc Ústavného súdu odložiť vykonateľnosť uznesenia NR SR

Zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v § 52 ods. 2 uvádza, že „Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.“ Právomoc Ústavného súdu odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia NR SR vyplýva priamo zo zákona.

Ústavný súd dňa 14. júla 2005 prijal sťažnosť skupiny členov Iniciatívy proti európskej ústave na ďalšie konanie a odložil vykonateľnosť uznesenia NR SR č. 1596 z 11. mája 2005, ktorým NR SR vyslovila súhlas so Zmluvou o Ústave pre Európu. V odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu sa jednoznačne uvádza, že „odklad vykonateľnosti znamená, že do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej prezident Slovenskej republiky nemôže ratifikovať Zmluvu o Ústave pre Európu“. Vzhľadom na úplnú jednoznačnosť tohto konštatovania nemožno vyjadrenie prezidentovho hovorcu „potom nie je ale jasné, ktorú časť výroku svojho uznesenia týmto odôvodňuje“ hodnotiť inak ako snahu o vedomé zavádzanie.

Predchádzajúce rozhodnutie Ústavného súdu v porovnateľnej situácii

Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S.K., bytom B. B., zastúpeného advokátom JUDr. J.K., B. B., vo veci porušenia jeho základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR postupom Súdnej rady Slovenskej republiky pri navrhovaní kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky č. 74 z 20. decembra 2002. Ústavný súd SR prijal vec na ďalšie konanie a podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. odložil „vykonateľnosť uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky č. 74 z 20. decembra 2002 o schválení návrhu predložiť prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Š. H.“. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 5/03-10) V odôvodnení rozhodnutia Ústavný súd SR uviedol: „Odklad vykonateľnosti je odôvodnený dôležitým verejným záujmom, ktorý ústavný súd vidí v tom, že postup Súdnej rady Slovenskej republiky pri navrhovaní do funkcie kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí byť zbavený akýchkoľvek pochybností o tom, či je v súlade s ústavou. V okolnostiach prípadu je tento verejný záujem zvýraznený tým, že ide o ústavne a historicky prvý úkon Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorým prezidentovi Slovenskej republiky navrhuje kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Odkladom vykonateľnosti nevzniká žiadnym osobám ujma, ktorá by bola porovnateľná s ujmou, ktorá by vznikla, ak by sa pri vymenovaní predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistilo v postupe Súdnej rady Slovenskej republiky pri navrhovaní kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušenie ústavnosti. Odklad vykonateľnosti znamená, že do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej prezident Slovenskej republiky nemôže vymenovať kandidáta navrhovaného Súdnou radou Slovenskej republiky za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.“

Ústava SR pritom tiež priznáva prezidentovi právomoc vymenovať predsedu Najvyššieho súdu SR a pre toto vymenovanie neuvádza ďalšie podmienky. To však neoprávňuje prezidenta konať v rozpore s uznesením Ústavného súdu, pretože právomoc Ústavného súdu vyplýva zo zákona č. 38/1993 Z.z.

Dôvody rozhodnutia Ústavného súdu o odložení vykonateľnosti uznesenia NR SR

Ústavný súd rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia NR SR, pretože boli naplnené dôvody, ktoré zákon predpokladá. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza: „Odklad vykonateľnosti je odôvodnený dôležitým verejným záujmom, ktorý ústavný súd vidí v tom, že postup národnej rady pri schvaľovaní uznesenia č. 1596 z 11. mája 2005, ktorým vyslovila súhlas so Zmluvou o Ústave pre Európu musí byť zbavený akýchkoľvek pochybností o tom, či je v súlade s ústavou. V okolnostiach prípadu je tento verejný záujem zvýraznený tým, že ide o rozhodnutie národnej rady, ktoré sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky. Odkladom vykonateľnosti nevzniká žiadnym osobám ujma, ktorá by bola porovnateľná s ujmou, ktorá by vznikla, ak by sa pri postupe národnej rady pri schvaľovaní označeného uznesenia o súhlase so Zmluvou o Ústave pre Európu zistilo porušenie ústavnosti.“

Ak prezident nebude rešpektovať uznesenie Ústavného súdu, môže to znamenať, že podpíše medzinárodnú zmluvu, o ktorej sa neskôr preukáže, že postup, akým s ňou NR SR vyslovila súhlas, nebol v súlade s Ústavou SR a došlo ním k porušeniu základných práv občanov. To by malo negatívne dôsledky aj na dôveryhodnosť Slovenskej republiky v zahraničí. Vzhľadom na stav ratifikačného procesu v ostatných členských štátoch EÚ, najmä vzhľadom na negatívny výsledok referend vo Francúzsku a v Holandsku neexistuje žiadny dôvod ponáhľať sa s ratifikáciou Zmluvy o Ústave pre Európu v SR a nevyčkať na rozhodnutie Ústavného súdu, či bol postup NR SR v súlade s Ústavou SR. Takýto postoj prezidenta by bol logický a zodpovedný aj v situácii, keby k nemu nebol zaviazaný uznesením Ústavného súdu.

Záväznosť rozhodnutia Ústavného súdu

V poučení k rozhodnutiu Ústavného súdu sa uvádza, že „proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok“. Vyplýva to priamo z Ústavy SR, ktorá v čl. 133 uvádza, že „proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok“.

Prezident nie je podľa ústavy oprávnený podávať výklad ústavy. Výklad ústavy podáva Ústavný súd, ak je vec sporná (čl. 128 Ústavy SR). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môžu štátne orgány „konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Prípadné nerešpektovanie rozhodnutia Ústavného súdu prezidentom by bolo v rozpore so základnými princípmi právneho štátu a z politického hľadiska by pripomínalo obdobné nerešpektovanie rozhodnutí Ústavného súdu z čias mečiarizmu, keď Ivan Gašparovič zastával post predsedu NR SR.

Ondrej Dostál
Autor textu ústavnej sťažnosti
Koordinátor Iniciatívy proti európskej ústave
Riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M.R.Štefánika

V Bratislave dňa 18. júla 2005.

Mediálne výstupy k stanovisku prezidenta SR k uzneseniu Ústavného súdu SR:

18. júl 2005

TA3: Prezident sa dostal do konfliktu s Ústavným súdom kvôli euroústave

STV: Prezident nebude čakať

SITA: Prezident by mal rešpektovať uznesenie ÚS o euroústave

SITA: Prezident by mal odložiť ratifikáciu euroústavy

SITA: Uznesenie ústavného súdu nie je pre hlavu štátu záväzné

SITA: Uznesenie ÚS SR sa vzťahuje aj na kompetencie prezidenta

Pravda: Prezidenta neviaže rozhodnutie ÚS

19. júl 2005