Ďalšie kolo pretekov v čerpaní eurofondov na obzore

Zazmluvňovanie a čerpanie eurofondov prebieha pomalšie než v predošlom programovacom období

Programovacie obdobie 2014-2020 malo koncom júna 2017 za sebou tri a pol roka „implementácie“. Ak aktuálne stavy porovnáme s tým, ako vyzeralo zazmluvňovanie a čerpanie eurofondov v programovacom období 2007-2013 v rovnakom bode obdobia, teda po tri a pol roku, je zrejmé, že tempo čerpania, ale najmä zazmluvňovania, je dnes pomalšie.

 

Tesať do kameňa

„Premiér Fico žiadal, aby sa urýchlilo čerpanie eurofondov, a odborné útvary už vedeli, čo majú robiť.“

Marian Janušek
bývalý minister výstavby a regionálneho rozvoja (SNS) v prvej Ficovej vláde
obžalovaný v kauze „nástenkového“ tendra
v rámci svojej obhajoby | 24. 4. 2017

 

Základné dáta a ich popis

Pokiaľ ide o percento čerpania z celkového záväzku EÚ – teda z toho objemu zdrojov, ktoré má SR k dispozícii z EÚ zdrojov na celé programovacie obdobie – tak k 30. 06. 2017 (po tri a pol roku) ide o nepatrne nižšie relatívne číslo (6,97 %), než to bolo 42 mesiacoch predošlého obdobia (8,46 %).

Avšak, ani to by nemalo byť vnímané ako dobrá úroveň ukazovateľa čerpania, keďže ako vieme, v predošlom období sa mimoriadne finišovalo s čerpaním eurofondov v závere obdobia, a to takým tempom a spôsobom, že skoro všetkým zúčastneným bolo úplne jedno, kam tie peniaze SMERujú, hlavne, že tam idú rýchlo.

Nechajme však čerpanie čerpaním. Kľúčové je, v akom stave je zazmluvňovanie. To totiž hovorí o tom, aký objem zdrojov, ktoré sú k dispozícii, bolo reálne pridelených na konkrétne projekty, ktoré sa realizujú. A tam už je vidieť výrazný rozdiel.

Ide to totiž pomalšie než v minulom období. Vtedy bola totiž po tri a pol roku zazmluvnená skoro polovica peňazí (46,01 %), ktoré malo Slovensko na obdobie 2007-2013 k dispozícii a čerpať ich bolo možné do konca roka 2016. V aktuálne prebiehajúcom období 2014-2020 bola po 42 mesiacoch trvania obdobia zazmluvnená len štvrtina (25,57 %).

Z informácií, ktoré pravidelne o eurofondoch zverejňuje úrad podpredsedu vlády Petra Pellegriniho, ktorý má eurofondy pod palcom ako Centrálny koordinačný orgán (CKO), je zjavné, že problému sú si vedomí. Do popredia totiž úrad dáva ukazovateľ týkajúci sa nie čerpania či zazmluvňovania, ale vyhlásených výziev, ich počtu a alokácie zdrojov EÚ v nich obsiahnutej. Po tri a pol roku realizácie obdobia 2014-2020 bolo vyhlásených 263 výziev (mnohé z nich sú tzv. „otvorené“ výzvy), v ktorých bolo obsiahnutých 73,24 % z celkových zdrojov EÚ na toto obdobie. Avšak, pomerne vysoké bolo toto číslo aj po 42 mesiacoch v tom predošlom období 2007-2013, kedy bolo vyhlásených 301 výziev s celkovou alokáciou 82,70 % (ak berieme do úvahy tie operačné programy, ktoré vyhlasovali výzvy).

Čo z porovnania aktuálneho a predošlého obdobia vyplýva?

Akýkoľvek ďalší škandál typu toho letného „Plavčanovho“ vo vede a výskume bude znamenať skutočnú hrozbu, že Slovensko – presnejšie povedané tí, ktorí sú na eurofondy prisatí – kvôli korupcii a klientelizmu nebude schopné zdroje z rozpočtu EÚ vyčerpať v plnej miere.

Zatiaľ Slovensko o eurofondy z balíka na obdobie 2014-2020 neprišlo. Avšak, keďže fondy sa krajinám prideľujú a čerpajú v tranžiach (tzv. záväzkoch) na istú časť programovacieho obdobia, dôležité je sledovať, koľko zdrojov z „tranže“ toho ktorého roka je už vyčerpaných. Podľa údajov z konca júna, do konca tohto roka treba v súlade s pravidlom n+3 vyčerpať cca 222 miliónov eur zo záväzku roka 2014.

Summa summarum. Bez toho, aby sme robili paniku, je zrejmé, že stav zazmluvnenia (toho najmä) a čerpania k 30. 06. 2017 nie je na tom v aktuálne prebiehajúcom období 2014-2020 lepšie, než to bolo po tri a pol roku trvania predošlého obdobia 2007-2013 k 30. 06. 2010.

Evidentné je, že aj v tomto programovacom období v jeho závere budeme svedkami pretekov v čerpaní eurofondov v snahe splniť hlavný politický cieľ – teda vyčerpať peniaze ponúkané z rozpočtu EÚ pokiaľ možno na 100 %. Opäť nebude kľúčové to, kam a na aké priority peniaze idú (o tom sa už tak či tak rozhodlo pri programovaní v úvodnej fáze) a k akým žiadateľom na aké projekty putujú, ale najmä to, ako rýchlo ich dokážeme stroviť. A opäť bude aktuálny vyššie zmienený výrok exministra Janušeka, aj s inotajmi v ňom skrytými.

Infograf na zdieľanie

 

Po jednej vete nielen na okraj

+ Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, ktorý je zároveň Centrálnym koordinačným orgánom (CKO) zodpovedným za eurofondy, začal od mája pravidelne v mesačnej periodicite zverejňovať základnú správu o zazmluvňovaní a čerpaní eurofondov;

+ Akčný plán na zvýšenie transparentnosti eurofondov sľubuje Pellegrini na jeseň;

+ Možnosti verejnosti kontrolovať prerozdeľovanie eurofondov sa rozšírili vďaka novele zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorá nadobudla účinnosť 1. júna 2017, pričom sa tak stalo i vďaka akceptovaniu viacerých bodov z hromadnej pripomienky verejnosti za transparentnejšie eurofondy, ktorú sme k návrhu zákona iniciovali na jeseň 2016;

+ Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca parlamentu Ondreja Dostála (OKS, klub SaS) sa s účinnosťou od 1. januára 2018 budú údaje z Informačného systému pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zverejňovať podobne, ako sa budú zverejňovať údaje z informačného monitorovacieho systému ITMS;

+ Tento blog by nevznikol bez podpory Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis, vďaka ktorému realizujeme projekt Eurofondy otvorene | Vizualizácia a monitoring fondov EU.

Editor vydania: Dušan Sloboda | www.monitoringfondov.sk

Pôvodne uverejnené dňa 19. septembra 2017 na blogu KIosk.

Navigácia