Konzervativizmus.SK  
O INŠTITÚTE O KONZERVATIVIZME O M.R.ŠTEFÁNIKOVI
ŠTÚDIE

Tlač
Reformné presmerovanie EÚ a európskej integrácie
[07.06.2018, Peter Gonda, ŠTÚDIE]


Výsledok referenda o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie zatriasol podstatou európskej integrácie. O necelý rok po ňom predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker predstavil Bielu knihu o budúcnosti Európy a vyzval ostatných k diskusii o budúcnosti Európskej únii (EÚ). Výzvu sme prijali a rok po nej zverejňujeme publikáciu, v ktorej predkladáme našu predstavu o žiaducej podobe budúcej integrácie a spolupráce v EÚ, respektíve celkovo v Európe.

Odrazovým mostíkom k nej je analýza súčasnosti, konkrétne podstaty európskej integrácie a príčin a dôsledkov hlavných problémov EÚ. K tomu pridávame spätný pohľad do minulosti, najmä na zdroje bezprecedentného ekonomického a kultúrneho rozkvetu Európy.

Európska integrácia naštartovala kombináciou pozitívnych a negatívnych trendov. Dnes sa však potvrdzuje, že tie nepriaznivejšie boli hlbšie a pevnejšie zakorenené. Následne totiž prevládli. Ekonomická integrácia bola od začiatku de facto podriadená politickej a zastrešená konceptom stále užšej únie. Presadzovala sa a postupne sa aj presadila kolektivisticko-konštruktivistická predstava o Únii, ideovo ťahaná predovšetkým francúzskymi politikmi a technokratmi, menovite v začiatkoch najmä Jeanom Monnetom (ako viac rozoberáme v 1. kapitole).

V priebehu nasledujúcich desaťročí, najmä od 90-tych rokov minulého storočia, sa európskym lídrom postupne „darí“ centralizovať mnohé politické rozhodnutia národných štátov, a tým výraznejšie posúvať a posunúť podmienky k politickej únii. To stále výraznejšie valcuje myšlienky štyroch ekonomických slobôd, ktoré boli súčasťou naštartovania európskej integrácie. Európskej integrácii tak podľa nás čoraz viac dominujú nepriaznivé trendy, ktoré nesú systémové chyby a tým príčiny problémov európskej integrácie: centrálne harmonizovanie podmienok a prenášanie kompetencií na európsku úroveň, rastúci nadnárodný intervencionizmus, korporativizmus a byrokratický aparát, inštitucionálne nastavenie a politiky podporujúce morálny hazard, nerešpektovanie dohôd a pravidiel a cielená jednosmernosť európskej integrácie (2. kapitola).

Ich dôsledky môžeme pozorovať v podobe problémov ako obmedzovanie slobody voľby a deformovanie ďalších hodnôt (najmä osobnej zodpovednosti), brzdenie prosperity, podnikavosti a produktívnej zamestnanosti, dlhová pasca európskych sociálnych štátov s inflačnými rizikami a pnutia, rozkoly a nárast nacionalizmu. Ten vyvolávajú aj vonkajšie problémy a hrozby ako utečenecká kríza, politický islam a hrozby ruskej imperiálnej politiky (3. kapitola). Ohrozením pre slobodu, bohatstvo a bezpečnosť ľudí nie sú len európska integrácia a vonkajšie hrozby, ale aj domáce hrozby v podobe sociálnych štátov, či populistických a autoritatívnych politikov.

Ako zdroj inšpirácie uvádzame v 4. kapitole historické zdroje aj dnešnej prosperity a slobody. Potvrdzuje sa, že aj EÚ sa čoraz viac vzďaľuje hodnotám západnej civilizácie a podkopáva základy bezprecedentného ekonomického a iného úspechu Európy, z ktorých doteraz čerpajú západné spoločnosti. Spolupodieľa sa tak na prehlbovaní pseudokultúry relativizovania kapitalizmu a základných hodnôt a inštitúcií Západu a na brzdení dnešnej a budúcej slobody, prosperity a bezpečnosti jej obyvateľov. Aj keď všetky administratívne jednotky s rozhodovacími právomocami o ostatných ľuďoch v spoločnosti sú rizikom pre slobody a peňaženky ľudí, tak sa preukazuje, že centralizovanejšie prinášajú väčšie systémové riziká ako decentralizovanejšie.

Žiaducou alternatívou európskej integrácie je tak podľa nás pružná, voľnejšia a dobrovoľná integrácia a spolupráca v Európe, postavená na princípoch slobodnej spoločnosti. Predpokladá to napríklad prioritne spolupracovať na medzinárodnej úrovni s partnermi, ktorí si viac ako iní ctia tradičné hodnoty, na ktorých stojí a padá západná civilizácia. Takáto alternatíva by sa mala opierať o decentralizáciu, dobrovoľnosť, slobodnú konkurenciu (aj politicko-inštitucionálnu), rôznosť, zmluvnú slobodu, univerzálne pravidlá (týkajúce sa najmä vlastníctva a zmluvnosti), osobnú zodpovednosť a rešpekt k vlastníctvu a dohodám, nie o centralizáciu, centrálne riadenú harmonizáciu, centrálne dotácie a regulácie a nerešpektovanie dohôd a iných pravidiel.

Za žiaducu alternatívu dnešnej podoby EÚ považujeme Európsku zónu slobodného trhu: združenie nezávislých štátov v zóne slobodného trhu (v deregulovanej a bezcolnej zóne voľného obchodu) s dohodnutými výnimkami konkrétnych oblastí, o ktorých štáty rozhodujú spoločne. Preto sme v podkapitole 5.2 predložili balík systémových a čiastkových návrhov na odstránenie a odstraňovanie systémových deformácií a príčin problémov dnešnej európskej integrácie.

Systémové a dlhodobé zmeny predkladáme na diskusiu ako intelektuálnu alternatívu súčasnej európskej integrácie, ktorá môže byť inšpiráciou do budúcnosti. Akýkoľvek posun k dosiahnutiu nami navrhovanej reformnej alternatívy by sme však považovali za priaznivý krok k slobodnejším a pre prosperitu priaznivejším podmienkam. Súčasťou návrhov sú preto aj čiastkové zmeny a medzikroky, ktoré by prispeli k žiaducim systémovým a dlhodobým zmenám.

Pri úvahách o žiaducej budúcnosti európskej integrácie sa neobmedzujeme len na EÚ. Zvažujeme možnosti integrácie v Európe, teda aj mimo EÚ. Dominantný a v tejto publikácii cieľový návrh reformného presmerovania EÚ preto dopĺňame v podkapitole 5.3 o rámcový pohľad na možnosti budúcej integrácie a spolupráce mimo EÚ, osobitne v rámci EFTA.

Sme presvedčení, že pre slobodnejšie a prosperitu priaznivejšie podmienky je kľúčové podstatne zmenšovať rozsah a vplyv vlád štátov, Európskej komisie, ECB a iných administratívnych jednotiek s právomocami rozhodovať o ostatných v spoločnosti a umožniť fungovanie pravidlá slobodnej spoločnosti a slobodných trhov s reálnou konkurenciou.

Návrhmi na reformné presmerovanie EÚ a európskej integrácie predkladáme východiskovú predstavu, ktorú budeme následne (aj na základe diskusií) precizovať, upravovať a dopĺňať. Naším zámerom je konštruktívne a argumentačne podložene prispieť do diskusie o budúcnosti EÚ, respektíve celkovo o budúcnosti integrácie a spolupráce ľudí v Európe.

Peter Gonda
riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika


Štúdiu Reformné presmerovanie EÚ a európskej integrácie nájdete na stiahnutie vo formáte .PDF tu alebo v náhľade nižšie:

    RSS Slovak | English

ÚVODNÁ STRÁNKA

ENGLISH

HĽADAJTE

KONTAKTUJTE NÁS

PODPORTE NÁS

OBJEDNAJTE SI

KNIŽNICA KI

AUDIO/VIDEO KI

BLOGY

FOTOGALÉRIA

NAŠI PARTNERI

ĽUDSKÉ PRÁVA

EUROÚSTAVA - ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ

REFORMA VZDELÁVANIA

Darujte nám online:
Ďakujeme!

KPKI

Reformná vláda

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Templeton Freedom Award 2009

Akadémia Klasickej Ekonómie

Nové Školstvo - portál

Monitoring fondov EÚ

SFP

ECEG

ECEG

Táto webstránka bola vytvorená i vďaka finančnej podpore poskytnutej prostredníctvom Trustu pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe.

Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.

KI @ Fecebook

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Bajkalská 29F
821 05  Bratislava

Tel.:  02 / 58 100 188
E-mail:  conservative@institute.sk
Web:  http://www.konzervativizmus.sk