Konzervativizmus.SK  
O INŠTITÚTE O KONZERVATIVIZME O M.R.ŠTEFÁNIKOVI
ČLÁNKY

Tlač
Mýtus o kvalitnom vysokom školstve v období socializmu
[13.12.2018, Tomáš Královič, ČLÁNKY]

Dnešné slovenské vysoké školstvo má mnoho problémov a tí, ktorí sa o neho zaujímame by sme privítali jeho reformu a zrušenie mnohých nekvalitných vysokých škôl. V tejto súvislosti sa mnoho ľudí obracia na obdobie socializmu a obdivuje vtedajší školský, resp. vysokoškolský systém. Podľa prieskumu verejnej mienky s tvrdením „Školstvo bolo za socializmu kvalitnejšie a ľudia boli vzdelanejší ako dnes.“ celkovo súhlasí 67% respondentov, pričom rozhodne s týmto tvrdením z nich súhlasí 35% a skôr súhlasí 32%.(1) Vo všeobecnom naratíve prevláda názor, že štúdium bolo vtedy iba pre tých najlepších, ktorí po vyštudovaní vysokej školy automaticky získali prácu vo vyštudovanom odbore. Bolo tomu skutočne tak?

Realita vtedy a dnes
Odpoveď na to, v akom stave bolo slovenské vysoké školstvo v období tzv. reálneho socializmu nájdeme najlepšie priamo v dokumentoch jeho riadiaceho orgánu Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy SSR. Napriek tomu, že tieto materiály sú ešte archivármi nespracované, bádateľom sú už v Slovenskom národnom archíve prístupné.

Počty vysokých škôl a študentov
V akademickom roku 1989/1990 študovalo na Slovensku na 13 vysokých školách, 43 fakultách, celkovo 49 154 študentov. Do prvého ročníka denného štúdia bolo prijatých 13 060 študentov, čo predstavovalo 16,4% všetkej 18-ročnej mládeže.(2) V akademickom roku 2017/2018 študovalo na 20 verejných, 3 štátnych a 12 súkromných vysokých školách celkovo 136 684 študentov. Do prvého ročníka denného štúdia sa zapísalo 29 920 študentov, čo predstavovalo 45,73% maturantov zo školského roka 2016/2017.(3)
Z počtu vysokoškolských študentov vyplýva, že v období socializmu vysokoškolské štúdium nebolo ani zďaleka tak dostupné, ako je tomu v súčasnosti. Rektor Masarykovej univerzity v Brne Mikuláš Bek hovorí, že takto výrazný nárast počtu študentov vysokých škôl je jednou z dôležitých vecí, ktorá sa po Novembri '89 podarila. Dovtedy bol vysokoškolský systém veľmi konzervatívny, keďže dovoľoval študovať iba nízkemu percentu populácie. Vysokoškolské vzdelanie tak bolo záležitosťou úzkej skupiny ľudí. Výber bol navyše ešte zaťažený politickými kritériami. Selekcia pri prijímacom konaní bola taká veľká, že ak by sa aj prijímacie skúšky organizovali dobre, aj tak by osud mnohých ľudí záležal na náhode, ako sa uchádzači o štúdium „vyspia“ a napíšu test. Je lepšie na vysoké školy pustiť aj tých, ktorí na štúdium nemajú úplne predpoklady, ako tam nepustiť mnohých, ktorí tie predpoklady majú.(4)

Akademické slobody vysokých škôl
Prvé univerzity v stredovekej Európe pôsobili vďaka výsadám, ktoré im udelili pápeži, cisári a králi. Boli to spoločenstvá učiteľov a žiakov s vlastnou samosprávou. V ich čele stál volený rektor.(5) V stredovekej spoločnosti tak mali špeciálne postavenie. Socialistický štát bol štátom totalitným a v takomto štáte žiadna forma samosprávy existovať nemôže. Totalitný štát chcel ovládať každú spoločenskú činnosť a preto pod seba spútal aj vysoké školy a dosadzoval ich vedenia. Študenti všetkých vysokých škôl navyše museli absolvovať povinné predmety z ideológie marxizmu-leninizmu. Tie sa opierali o tzv. nemenné postuláty a nepripúšťali slobodnú diskusiu o spoločenských problémoch. Preto ani nedokázali reagovať na skutočný vývoj spoločnosti.(6)
V druhej polovici 80. rokov si bola problémov vysokého školstva vedomá aj komunistická štátostrana a v rámci „prestavby“ sa pripravoval návrh novely zákona o vysokých školách. Ten ale nebol do Nežnej revolúcie prijatý a reálne sa pristúpilo iba k čiastočnej decentralizácii ekonomických činností vysokých škôl.(7) Dnes sú verejné vysoké školy podľa vysokoškolského zákona verejnoprávnymi a samosprávnymi inštitúciami, ktoré majú zaručené akademické slobody a práva. O ich organizácii a činnosti rozhodujú orgány akademickej samosprávy.(8) To, že dnes Akademické senáty vysokých škôl a fakúlt často nie dostatočne využívajú svoje kompetencie, je už chyba členov tej ktorej akademickej obce a nie obmedzení zo strany štátu.

Kvalita vybavenia vysokých škôl
Vážnym nedostatkom socialistického vysokého školstva nebolo iba zideologizované vzdelávanie, ale aj nízka úroveň materiálno-technického vybavenia s ktorým zaostávalo za hospodársky vyspelými krajinami. Absentovala najmä špičková výpočtová technika, meracie, diagnostické a laboratórne zariadenia, videotechnika a na ich báze moderná didaktická technika. Vysoké školy boli na tom z hľadiska vybavenia dokonca horšie, ako iné súčasti vedeckovýskumnej základne štátu, keď mali v prepočte na 1 pracovníka oproti nim 2-3x horšiu infraštruktúru.(9) Existoval napr. program elektronizácie školstva, ktorý narážal na problém nedostatočnej sériovej výroby kvalitných počítačov.(10) Tak ako v súčasnosti boli vo veľmi zlom stave napríklad internáty. Komunistický režim ale miesto investícií do ich rekonštrukcie začal priamo v študentskej Mlynskej doline, tri roky po havárii v Černobyle, stavať školský jadrový reaktor za 188,3 mil. Kčs.(11)

Automatické získanie zamestnania vo vyštudovanom odbore
Vysokoškolskí študenti v období socializmu mali problém uplatniť sa po absolvovaní vysokoškolského štúdia v praxi. V roku 1982 malo 2567 absolventov vysokých škôl, tj. 50,8% ťažkosti pri získavaní zamestnania, ktoré by zodpovedalo ich študovanému odboru a stupňu vzdelania. Pri absolventkách to bolo až 61,9%. V tejto oblasti sa zaznamenával od roku 1967 jednoznačne negatívny vývin, keďže vtedy malo tieto ťažkosti iba 25,14% absolventov.(12) Napriek tomu, že vysokoškolské vzdelanie boli prístupné omnoho menšiemu počtu ľudí, ako je tomu dnes, aj tak sa viac ako polovica z vtedajších absolventov nedokázala uplatniť v odbore, ktorí vyštudovali.

Záver
Dnešné vysoké školstvo zápasí s mnohými problémami. Je ním napr. obrovský odchod maturantov do zahraničia, ktorý sa každoročne zvyšuje o tisíce, ako aj veľké množstvo vysokých škôl, ktoré v očiach verejnosti znižujú hodnotu celého vysokoškolského systému. Tieto problémy v socialistickom systéme neexistovali a to „vďaka“ izolácii krajiny a direktívnemu riadeniu. Všetky ostatné problémy ako málo financií na vzdelávanie, platy pedagógov a investície do modernizácie vysokých škôl boli vtedy ešte vypuklejšie ako dnes. Neexistoval ani slobodný prístup k najnovším poznatkom zo Západu. Najpodstatnejšie ale je, že komunistická štátostrana odoberala vysokým školám to najdôležitejšie a tým sú ich akademické slobody a práva.

Použité zdroje
(1) Focus. 2018. Dostupné na internete: <http://www.konzervativizmus.sk/article.php?6198>
(2) Slovenský národný archív (ďalej SNA), fond Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy SR (ďalej f. MŠ), škatuľa (ďalej šk.) 10, operatívna porada ministra školstva SSR číslo (ďalej op. č.) 7, číslo jednotlivého dokumentu (ďalej č. j.) 1 699/1990-40. Program zmien vo vzdelávacej sústave, jeho materiálno-technické zabezpečenie vrátane zvýšených vynakladaných finančných prostriedkov na jeho rozvoj z marca 1990.
(3) Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2017. Dostupné na internete: <https://www.minedu.sk/vyrocne-spravy-o-stave-vysokeho-skolstva/>
(4) Bek: Vysokoškoláci pracují na úkor studia, střední školy se od socialismu nezměnily. Dostupné na internete: <https://video.aktualne.cz/dvtv/bek-vysokoskolaci-pracuji-na-ukor-studia-stredni-skoly-se-od/r ec9be648ddcb11e8abf3ac1f6b220ee8/?redirected=1542292342>
(5) Encyclopedia Britannica. Dostupné na internete: <https://www.britannica.com/topic/university>
(6) SNA, f. MŠ, šk. 2, op. č. 18, č. j. 4 889/88-31. Súčasný stav a úlohy spoločenských vied na vysokých školách v ČSSR zo dňa 7. 6. 1988.
(7) SNA, f. MŠ, šk. 6, op. č. 10, č. j. 2 203/1989-41. Plnenie úloh decentralizácie ekonomických činností vysokých škôl a návrh zásad ďalšieho postupu zo dňa 20. 3. 1989.
(8) Zákon z 21. februára 2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupné na internete: <https://www.portalvs.sk/sk/dokumenty-na-stiahnutie/2>
(9) SNA, f. MŠ, šk. 10, op. č. 7, č. j. 1 699/1990-40. Program zmien vo vzdelávacej sústave, jeho materiálno-technické zabezpečenie vrátane zvýšených vynakladaných finančných prostriedkov na jeho rozvoj z marca 1990.
(10) SNA, f. MŠ, šk. 2, op. č. 15, č. j. 4 475/1988-412. Koncepcia rozvoja školstva v SSR do roku 2005 zo dňa 6. 6. 1988.
(11) SNA, f. MŠ, šk. 2, op. č. 19, bez č. j. Informácia o plnení uznesení straníckych a štátnych orgánov na ekonomickom úseku zo dňa 4. 8. 1988.
(12) SNA, f. MŠ, šk. 6, op. č. 1, č. j. 11566/1988-42. Správa o výsledkoch výskumu „Uplatnenie absolventov vysokých škôl v praxi“ /RS I-06/ zo dňa 14. 12. 1988.

Súťaž o najväčší mýtus o socializme je súčasťou aktivít projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte, ktorý realizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika s podporou John Templeton Foundation.


    RSS Slovak | English

ÚVODNÁ STRÁNKA

ENGLISH

HĽADAJTE

KONTAKTUJTE NÁS

PODPORTE NÁS

OBJEDNAJTE SI

KNIŽNICA KI

AUDIO/VIDEO KI

BLOGY

FOTOGALÉRIA

NAŠI PARTNERI

ĽUDSKÉ PRÁVA

EUROÚSTAVA - ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ

REFORMA VZDELÁVANIA

Darujte nám online:
Ďakujeme!

KPKI

Reformná vláda

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Templeton Freedom Award 2009

Akadémia Klasickej Ekonómie

Nové Školstvo - portál

Monitoring fondov EÚ

SFP

ECEG

ECEG

Táto webstránka bola vytvorená i vďaka finančnej podpore poskytnutej prostredníctvom Trustu pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe.

Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.

KI @ Fecebook

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Bajkalská 29F
821 05  Bratislava

Tel.:  02 / 58 100 188
E-mail:  conservative@institute.sk
Web:  http://www.konzervativizmus.sk