Konzervativizmus.SK  
O INŠTITÚTE O KONZERVATIVIZME O M.R.ŠTEFÁNIKOVI
ČLÁNKY

Tlač
O kocke a katedrále
[01.10.2005, Jaroslav Daniška, ČLÁNKY]

George Weigel, The Cube and the Cathedral, Europe, America, and Politics Without God, Basic Books, New York 2005, 202 strán

George Weigel, Kanaďan žijúci v USA, je pomerne dobre známy aj na Slovensku. Predovšetkým vďaka hrubej knihe Svedok nádeje, monumentálnej biografii pápeža Jána Pavla II., ktorá vyšla rozdelená do troch dielov aj po slovensky (Slovart, 2000, 2001). Okrem toho je však Weigel autorom alebo editorom ďalších siedmich kníh, z ktorých je svojou tézou u nás azda najznámejšia The Final Revolution: The Resistance Church and the Collapse of Communism (Oxford, 1992). Pôvodne esej, ktorej obsahom bolo, že komunizmus zvrhlo duchovné hnutie inšpirované pápežom Jánom Pavlom II. Okrem kníh je Weigel plodným autorom esejí vychádzajúcich vo viacerých magazínoch a žurnáloch, za všetky spomeňme First Things. So slovenskými prekladmi jeho článkov sa mohli v minulosti stretnúť najmä čitatelia týždenníka Domino-fórum, dnes napríklad revue Impulz.

Vo svojej poslednej knihe, ktorá je vlastne rozpracovanou esejou Europe´s problem – and Ours (First Things, February 2004), sa autor venuje súčasnej Európe a kladie slovenskému konzervatívcovi dôverne známe otázky: Prečo vidia Európania a Američania svet inak? Prečo tak rozdielne chápu demokraciu? Alebo, prečo Európa demograficky vymiera? V 29 kapitolách prehľadne a veľmi zrozumiteľne písaného textu, ponúka svoje videnie problému, ako aj hodnotenie a videnie budúcnosti. Weigelove uvažovanie je ohraničené a poznačené esejou Roberta Kagana Labyrint síly a ráj slabosti (NLN, 2003) a diskusiou o Európskej ústave pred jej ratifikáciou. Kniha teda vyšla pred francúzskym a holandským referendom, ktoré ústavu odmietli. Na téze a téme jeho knihy, to však nič nemení.

V nazve knihy je „kocka a katerála“ a autor má na mysli parížske pamiatky Grande Arche de la Défense, veľkú otvorenú kocku, ktorú v rámci tzv. grands projets vytvoril na objednávku socialistického prezidenta Françoisa Mitteranda architekt Johann von Spreckelsen ako monument Francúzskej revolúcie a ľudských práv a známu gotickú katedrálu Notre Dame. Ako v úvode uvádza autor, v prezentačnom materiále ku „kocke“ sa píše, že Grande Arche je tak veľká, že by sa do jej vnútra zmestila celá katedrála Notre Dame. Veľký to symbol. Tak pre Mitteranda, ako aj Weigela. Tieto dve architektonické diela sú tak ideálnymi symbolmi dvoch odlišných poňatí kultúry, dvoch odlišných koncepcii ľudských práv, dvoch koncepcii Európy. Kocka symbolizuje ateistický humanizmus, katedrála humanizmus kresťanský. Navzájom sú tieto dve poňatia nezlúčiteľné, svojimi „hodnotami“ protikladné a kontrastné. Tak ako spomínaná kocka a katedrála. Pritom symbolika v názve nevyjadruje len ľahko viditeľný kontrast. Tak ako prezentačná brožúra ku Grande Arche, aj dnes v Európe prevládajúca ideológia sekularizmu si nárokuje viac – presiahnuť a prevýšiť starobylú kresťanskú kultúru, na čo cíti nárok. Preto treba povedať, že tento symbolický názov vybral Weigel svojej knihe naozaj dôvtipne a presne.

Zdá sa, že prvotným impulzom k úvahe bola Weigleovi otázka Roberta Kagana. Aj on sa pýta na rozdiely medzi Európou a Amerikou, pričom Kaganove odpovede mu nepostačujú. Má pocit, že to, či je niekto „z Marsu alebo Venuše“, dostatočne nevysvetľuje problém v jeho podstate. Niežeby nesúhlasil, Kaganovu analýzu považuje za pravdivú, ale nepostačujúcu. Weigela zaujímajú korene problému a tie nemôžu byť iné ako duchovné. Predtým, než sa dostane k jadru problému, oboznámi nás s výpočtom celého radu iných udalostí a javov, ktoré on za problém považuje. Predovšetkým má na mysli diskusiu o Európskej ústave a odmietaní zmienky o Bohu či kresťanstve v jej preambule. Textu ústavy sa podrobne nevenuje, zostáva iba na úrovni symbolov a všeobecných súdov o tom, čo ústava má a nemá obsahovať. Dotýka sa však pritom samej podstaty sporu. Pýta sa napríklad: „Prečo je tak veľa európskych intelektuálov a politikov odhodlaných vymazať pätnásť storočí európskej histórie z kolektívnej pamäti?“ Napriek všeobecne správnemu uvažovaniu však Weigel v jednej chvíli zbytočne znásilňuje tému, keď motív toho, prečo chýbajú zmienky Boha a kresťanstva v preambule, stotožňuje s motívom, prečo Európa nepodporila americký zásah v Iraku. Práve podobné zjednodušenia sú najväčším problémom knihy. Európa sa redukuje na Francúzsko a Nemecko a Amerika akoby na jej „červené“ republikánske časti.

Našťastie sa však Weigel vracia k podstate a posilňuje svoju argumentáciu názornými príkladmi. Okrem iného uvádza celý rad príkladov kultúrnej vojny v praxi, ktoré ilustrujú absurditu a necivilizovanosť súčasnej Európy, jej „kristofobický“ charakter, úpadok rodiny či postupné vymieranie celých národov. Tieto javy vidí v dejinnej perspektíve, postupujúcu tragédiu súčasnosti spája s tragédiami minulosti, Osvienčimom, Gulagom, dvoma svetovými vojnami, či troma totalitnými systémami (má na mysli komunizmus, nacizmus a fašizmus) a pýta sa „Prečo mala Európa také 20. storočie, aké mala? (...) Čo sa stalo?“ Čo je príčinou, „krízy morálky európskej civilizácie“? Weigel v tejto časti čiastočne zreálňuje svoje videnie, rozdiely medzi USA a EÚ už nevidí čierno-bielo. Tvrdí len, že Európa je na tom horšie. K hlbšej analýze podrobností a rozdielov sa však nedostáva.

A čo považuje za koreň „európskeho problému“? Prirodzene, kultúru. Osvojuje si, ako tomu hovorí, „slovanské videnie dejín“. Odvoláva sa predovšetkým na poľských autorov (najmä z obdobia romantizmu a boja proti komunizmu), spomína však aj Václava Havla a Václava Bendu, a dodáva, že to, čo určuje dejiny, je kultúra. Duchovné korene problému ležia teda tiež v kultúre. S odvolaním sa na Henriho de Lubaca Weigel tvrdí, že „komunizmus, fašizmus a nacizmus boli vyjadrením ateistického humanizmu, ktorý sa vyvinul z pozitivizmu Augusta Comta, subjektivizmu Feuerbacha, materializmu Marxa a radikálizmu Nietszcheho“. „Európsky problém“ teda nie je iba problémom 20. storočia, naopak, súčasný „triumf sekularizmu“ alebo „dechristianizácie“ sú následkami dlhodobého duchovného vývoja, počínajúc osvietenstvom. Tomu, prečo bola európska kresťanská civilizácia taká zraniteľná, sa autor bližšie nevenuje. Predpokladá ale súvis s identifikáciou Katolíckej cirkvi s „politickými hnutiami rezistentnými voči demokratickému projektu“. Takéto (od)vážne a kontroverzné tvrdenie by stálo minimálne za dlhší komentár, na to však nemá Weigel „dosť miesta“ a preto na argumenty nedochádza. Príslušná časť, aj keď nie je pre knihu najpodstatnejšia, tak opäť patrí medzi slabé miesta.

V ďalšej časti knihy autor bližšie analyzuje Európsku ústavu a jej nekompletnosti, čím má opakovane na mysli ignorovanie minimálne 15 storočí vlastných dejín, vyjadrené odmietaním zmienky o Bohu a kresťanstve. Ako dokumentuje v nasledujúcich kapitolách, európske dejiny boli formované kresťanstvom do takej miery, že to proste ignorovať nie je možné. Európska ústava bez symbolov (rozumej kresťanských symbolov) preto pre Weigela nie je kompletnou ústavou a ako taká nemôže uspieť. Autor vidí štyri možné scenáre budúcnosti. Po prvé, európsky projekt ateistického humanizmu uspeje. Po druhé, povedie k zmätkom, vnútornému rozkladu. Po tretie, Európa prejde konverziou, návratom späť, alebo - štvrtý scenár – Európu čaká revízia roku 1683 (porážka Turkov pri Viedni), a teda islamizácia kontinentu. Autor nenecháva čitateľa na pochybách, ktorý scenár preferuje, upozorňuje však na potrebu širšej kultúrnej zmeny. Ako píše, v Európe zlyháva schopnosť vytvoriť humánnu budúcnosť v tom najelementárnejšom zmysle – splodením budúcej generácie - čo je pre Weigela dôkazom širšieho zlyhania, doslova „úpadkom sebadôvery“. Cituje Davida Harta a hovorí, že Európu ovláda a ničí „metafyzika nudy“, ktorú je treba zvrátiť. Pomenúva riešenie, ba dokonca vidí aj nádej. Riešením je kresťanský humanizmus a nádejou tzv. „generácia Jána Pavla II.“. Dokáže to Európa? George Weigel sa domnieva, že odpoveď musia dať sami Európania. Ako však dokladá, pomocnú ruku by mali priložiť aj Američania, pretože pre ich budúcnosť je otázka rovnako dôležitá, ako pre budúcnosť Európy. Nezostáva než súhlasiť.

Autor je spolupracovník KI a redaktor revue Impulz

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 09/2005.

    RSS Slovak | English

ÚVODNÁ STRÁNKA

ENGLISH

HĽADAJTE

KONTAKTUJTE NÁS

PODPORTE NÁS

OBJEDNAJTE SI

KNIŽNICA KI

AUDIO/VIDEO KI

BLOGY

FOTOGALÉRIA

NAŠI PARTNERI

ĽUDSKÉ PRÁVA

EUROÚSTAVA - ÚSTAVNÁ SŤAŽNOSŤ

REFORMA VZDELÁVANIA

Darujte nám online:
Ďakujeme!

KPKI

Reformná vláda

Conservative Economic Quarterly Lecture Series /CEQLS/

Templeton Freedom Award 2009

Akadémia Klasickej Ekonómie

Nové Školstvo - portál

Monitoring fondov EÚ

SFP

ECEG

ECEG

Táto webstránka bola vytvorená i vďaka finančnej podpore poskytnutej prostredníctvom Trustu pre občiansku spoločnosť v strednej a východnej Európe.

Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.

KI @ Fecebook

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Bajkalská 29F
821 05  Bratislava

Tel.:  02 / 58 100 188
E-mail:  conservative@institute.sk
Web:  http://www.konzervativizmus.sk