Petícia proti harmonizácii spotrebných daní v EÚ

Konzervatívny inštitút je jedným zo signatárov Petície proti harmonizácii spotrebných daní v EÚ, ktorú koordinuje Lithuanian Free Market Institute. Text petície je uvedený nižšie.

Petícia

adresovaná národným vládam členských štátov Európskej únie, Rade Európy, Európskej komisii a členom Európskeho parlamentu

13. február 2006

V Európskej únii (EÚ) sú spotrebné dane čiastočne harmonizované – minimálne požiadavky na spotrebné dane sú stanovené pre alkohol, tabak a energetické produkty a nové členské štáty EÚ sa zaviazali, že dosiahnu túto minimálnu úroveň. Avšak táto úloha sa stáva čoraz viac záťažou pre spotrebiteľov, podnikanie a vládne inštitúcie nových členských štátov.

My, dolupodpísaní, tvrdíme, že zlyhania čiastočnej harmonizácie spotrebných daní dokazujú vnútorné vady daňovej harmonizácie: bráni sa tomu, aby existovali nižšie dane a menšie a účinnejšie vlády; členské štáty majú obmedzené príležitosti prispôsobiť sa svojím jedinečným sociálnym, ekonomickým a geografickým podmienkam a vlády sú „chránené“ pred ich vzájomnou potenciálnou konkurenciou. Preto podporujeme otvorenie diskusie v rámci celej EÚ o reforme politiky v oblasti spotrebných daní a zvážení zrušenia minimálnej úrovne spotrebných daní. Rastúce ceny palív a pašeráctvo odhalili prirodzené nedostatky spotrebnej dane.

Neexistuje zhoda o tom, či spotrebná daň je účinná a potrebná pri riešení negatívnych externalít spotreby. Samotné uplatňovanie spotrebných daní zapríčiňuje významné negatívne externality: spotrebitelia sa rozhodujú pre lacnejšie a málo kvalitné náhradné produkty, správa spotrebných daní je nákladná, rozdiely v cenách spôsobujú pašeráctvo a vysoké spotrebné dane najtvrdšie postihujú najnižšie vrstvy obyvateľov spoločnosti. Naviac, dostupnosť pašovaného alkoholu a tabaku úplne podrýva ciele politiky v oblasti zdravotníctva. Spotrebné dane predstavujú až 80% ceny, ktorú platia spotrebitelia, čo výrazne deformuje informácie o ponuke a dopyte na trhu ako aj dlhodobé perspektívy a potrebu prispôsobiť sa zmenám na trhu.

Zrušenie minimálnej úrovne spotrebných daní a zníženie ich sadzieb sú dlhodobými opatreniami pomáhajúcimi spotrebiteľovi prispôsobiť sa zmenám na trhu. Harmonizácia spotrebných daní nedosahuje ciele, ktoré si vytýčila: rozdiely v cenách medzi členskými štátmi EÚ zostávajú značné, spory krajín producentov vína a ostatných členských štátov dokazujú úzkoprsosť cieľov stanovených politikou spotrebných daní a rôzne sadzby spotrebných daní v rôznych členských štátoch toleruje samotná EÚ, keďže tieto nedeformujú hospodársku súťaž a vnútorný trh.

Revízia minimálnej úrovne spotrebných daní bola zrealizovaná pred posledným rozšírením EÚ; jej hodnoty boli stanovené tak, aby spĺňali životnú úroveň a príjmové štandardy v EÚ-15 a pre krajiny strednej a východnej Európy sa aj tak ukázali ako bremeno. Veríme, že spoločný trh vytvára vnútorná konkurencia a štyri slobody, nie rovnaké dane. Vysoké ceny tovarov, ktoré podliehajú spotrebnej dani a ich znižujúca sa dostupnosť podnecujú pašovanie do nových členských štátov EÚ, ktoré spravujú najdlhšiu časť vonkajších hraníc EÚ s jej chudobnejšími susedmi, čo je pre pašerákov významnou motiváciou. Hoci pašovanie slúži spotrebiteovi a tlmí cenový rast, vytvára priestor pre korupciu na colniciach, polícii a iných vládnych inštitúcií.

Podľa prieskumov vykonaných Transparency International, pohraničné útvary vo východnej Európe zostávajú mimoriadne náchylné ku korupcii napriek zásadnej finančnej podpore a školeniam z EÚ poskytovaných za účelom zabezpečenia jej vonkajšej hranice. Vlády EÚ-15, ktoré majú spotrebné dane vysoko nad minimálnou úrovňou, by mali venovať primeranú pozornosť rozsahu a významu problémov, ktorým čelia noví členovia klubu. Vyzývame národné vlády členských štátov Európskej únie, Radu Európy, Komisiu a Európsky parlament, aby prijali kroky potrebné na začatie diskusie o reforme spotrebných daní a podpore zrušenia minimálnej úrovne spotrebných daní ako prvom potrebnom kroku.

S úctou,

Alberto Mingard – Istituto Bruno Leoni, Taliansko, riaditeľ

Barbara Kolm-Lamprechter – F.A. v Hayek Institute, Rakúsko, generálny tajomník

Cecile Philippe – Molinari Institute, Francúzsko, generálny tajomník

Chresten Anderson, – Copenhagen Institute, Dánsko, riaditeľ

Hardy Bouillon – Centre for the New Europe, Nemecko, predseda, vedecká rada

Jan Oravec – Nadácia F. A. Hayeka, Slovensko, predseda

Jiří Schwarz – Liberální Institut, Česká republika, vedecká rada

Julian Morris, – International Policy Network, Spojené kráľovstvo, riaditeľ

Krassen Stanchev – Institute for Market Economics, Bulharsko, výkonný riaditeľ

Mattias Bengtsson – Centre for the New Europe, Belgicko, predseda

Peter Gonda – Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, Slovensko, ekonomický analytik

Pierre Garello – Institute for Economic Studies, Francúzsko, riaditeľ

Sacha Kumaria, – Stockholm Network, Spojené kráľovstvo, programový riaditeľ

Ugnius Trumpa – Lithuanian Free Market Institute, Litva, predseda

Veselin Vukotic – Institute for Strategies Studies and Prognoses, Čierna Hora, predseda

Waldemar Ingdahl – think tank Eudoxa, Švédsko, riaditeľ

Navigácia