WWW.KONZERVATIVIZMUS.SK

Marcel Guarnizo: Človek nemá slúžiť štátu

[12.01.2009, Jaroslav Daniška a Tomáš Gális, ROZHOVORY]

Slovensko pozná prostredníctvom študentov. Tvrdí, že sme slobodnejším štátom ako západné krajiny a predstavujeme nádej pre Európu. O politike a ekonomike hovorí úplne otvorene. Má prenikavý pohľad a ešte prenikavejšie názory. Je kňazom moskovskej diecézy a vedie americký vzdelávací inštitút vo Viedni. Otec Marcel Guarnizo.


.čo znamená zvolenie Baracka Obamu pre Ameriku?

V niektorých ohľadoch to bola historická voľba, prvýkrát máme čierneho prezidenta, čo sa zapíše do dejín. Obamovi sa tiež podarilo zvýšiť účasť na voľbách. Čo jeho zvolenie bude znamenať politicky, je iná otázka, ale či bude, alebo nebude významným prezidentom, dnes ešte nevieme povedať. Jedna vec sa však povedať dá: dopady finančnej krízy budú znamenať, že Obama nebude môcť robiť takú politiku, akú mal v pláne. Týka sa to aj návrhov, ktoré mnohí označili za socialistické, budeme si musieť počkať, čo z toho dokáže zrealizovať.

.čo o jeho vláde napovedá ohlásené zloženie?

Hillary Clinton bola zaujímavá voľba, ale v kabinete bude veľa ďalších ľudí spojených s Clintonovou administratívou, čo, samozrejme, znamená, že títo ľudia sú skúsení a vedia, ako sa politika vo Washingtone prakticky robí. Obama nás však presviedčal, že je agentom zmeny, a preto bude zaujímavé sledovať, ako to dokáže, keď do úradov prichádza so starou administratívou prezidenta Clintona. Osobne mám veľké výhrady ohľadom niektorých politík, ktoré ohlasoval v kampani.

.čo konkrétne?

Zostanem len pri ekonomike, myslím si, že niektoré jeho návrhy sú v protiklade k tomu, čo urobilo Ameriku úspešnou, v protiklade k hospodárskym zmenám, ku ktorým došlo v 80. rokoch. Mnohé z nich by mali pre Ameriku katastrofálne následky. Ide napríklad o návrh zvýšiť dane pre ľudí zarábajúcich viac ako 250-tisíc dolárov ročne, to by bola v čase finančnej krízy pohroma.

.ako vážne polarizujú Obamove návrhy americkú verejnosť?

Myslím si, že hlavným problémom je prístup, ktorý podporuje rast hospodárstva jazykom, ktorý pripomína triedny boj. Ako keby proti sebe stáli najbohatší a najchudobnejší, akoby jedni žili z druhých, pričom to tak nie je. Bohatí predsa nebohatnú na úkor chudobných, naopak, iniciatíva šikovnejších pomáha zamestnanosti, podnikaniu, a teda je na prospech všetkým. Rétorika triedneho boja je mylná a Ameriku rozdeľuje.

.aký môže mať v tomto zmysle finančná kríza dopad na hospodárstvo a kapitalizmus vo svete a aká bude rola Ameriky?

Slávny americký spisovateľ Whittaker Chambers, autor knihy Svedok, napísal, že ľavica zneužíva krízu, využíva ju ako katalyzátor a príležitosť na zmenu sveta, na revolúciu. V tomto ohľade, samozrejme, každá väčšia kríza predstavuje riziko. Ale z amerického pohľadu musím dodať, že naša tradícia revolúcie je iná než francúzska, nejde jej o vytrhnutie sveta z koreňov a budovanie nového svetového poriadku, skôr o konzervovanie toho, čo sa osvedčilo a prijatie nevyhnutných zmien, kde je to potrebné. Myslím si, že Amerika zostáva konzervatívnou krajinou.

.amerika v minulosti nepoznala socialistické tendencie?

Určite áno, napätie medzi obmedzenou a intervenujúcou vládou dobre poznáme už od čias programu prezidenta Roosevelta New Deal. Dnes sa môžeme pozrieť na Argentínu. Prezidentka Cristina Kirchner skonfiškovala súkromné penzijné úspory 10 miliónom pracujúcich, išlo o 30 miliárd dolárov a ona hovorila, že Argentína ukazuje svetu príklad a cestu, ako treba riešiť svetovú finančnú krízu. Ak by takýto trend pokračoval a ak by sa prezident Obama rozhodol posunúť doľava, dopad na svet by bol hrozný.

.v čom?

Vznikol by tlak na krajiny po celom svete, vrátane krajín strednej a východnej Európy, ktoré sú dnes podľa mňa ekonomicky slobodnejšie ako štáty v západnej Európe. Dopadlo by to aj na Slovensko, ktoré je v mnohých reformách príkladom západným štátom. Alebo skôr bolo? (smiech) Uvidíme, čo prinesie budúcnosť... V každom prípade máme skúsenosť, že socialistická revolúcia nefunguje, jej následkom je dezilúzia, takže si nemyslím, že by sme mali opakovať niečo, čo nefunguje.

.vráťme sa do USA. Aj prezident Bush ukázal počas svojej vlády nejaké socialistické tendencie, od dotácií pre poľnohospodárstvo po dotácie pre automobilky. Nemyslíte si, že aj republikáni majú problém s posunom doľava?

Mnohí ľudia sú dnes nespokojní so stavom Republikánskej strany. Voľby samotné boli do veľkej miery referendom o Republikánskej strane. Iste, mnoho ľudí prišlo voliť kvôli Obamovi, ale v skutočnosti bola účasť takmer taká istá ako pred štyrmi rokmi. Problémom je sklamanie republikánskych voličov zo stavu ich strany, na čom má podiel aj to, že republikáni sa v ekonomike odklonili od princípov, ktoré hlásali. Štát ekonomicky expandoval a dlh extrémne narástol. Samozrejme, bol to aj dôsledok dvoch vojen, ktoré Spojené štáty vedú a stoja miliardy dolárov. A tiež 11. septembra, ktorý mal rozsiahle následky na americké hospodárstvo.

.a podiel prezidenta Busha?

Nemyslím si, že Bush má nejaké socialistické tendencie. Vezmite si banky. Nemyslím si, že prezident Bush by rád odkúpil časť bánk. Kým on by bol k tomu donútený, socialisti to robia z presvedčenia.

.nie je výsledok rovnaký, nie je to forma znárodnenia?

Ide o dve odlišné veci. Pokiaľ ide o rolu štátu v bankách, na tento postup existoval široký konsenzus, ktorý to schvaľoval. Nenazval by som to znárodnením, štát skôr vystupuje v role partnera a garanta ozdravenia bankového sektora, nie v role podnikateľa. To sú dve odlišné veci.

.ako by ste pomenovali dedičstvo prezidenta Busha?

Jeho dve administratívy boli poznamenané udalosťami 11. septembra. V ten deň sa pre neho všetko zmenilo. Myslím, že to platí aj pre svet. O vojne proti terorizmu sa predtým neviedla žiadna diskusia. Jeho dedičstvo bude zmiešané. Američania by však mali pociťovať vďaku za to, že od 11. septembra nedošlo u nás k žiadnemu ďalšiemu teroristickému útoku, kredit za to patrí Bushovej administratíve. Išlo pritom o situáciu, na ktorú neexistoval žiadny precedens. Pokiaľ ide o finančnú krízu, ovplyvnilo ju množstvo faktorov, takže za ňu nevyhnutne nemožno viniť Bushovu vládu. Prezidentovi sa však nepodarilo udržať jednotu v republikánskej strane.

.prečo?

Napríklad pre vojnu, s ktorou mnohí konzervatívci nesúhlasili alebo zdravotnícku politiku. Prezidentovi však nemožno uprieť jednu vec: že úrad zastával dôstojne a požíval rešpekt mnohých ľudí.

.ako s odstupom hodnotíte vojnu v Iraku?

Vojna v Iraku bola komplikovaná vec. Došlo k početným chybám a mnohé očakávania americkej verejnosti nebolo možné naplniť. Na druhej strane, Irak bol oslobodený od vlády tyrana a vďaka navýšeniu počtu amerických vojenských jednotiek do veľkej miery obnovený. Pokrok je obrovský.

.ako riešite ako katolícky kňaz problém, že Svätá stolica a Ján Pavol II. boli proti vojne?

Rozhodnutie o vojne je politickou otázkou a katolícka doktrína nezaväzuje v takýchto otázkach na poslušnosť. Je to vec politického rozhodnutia, ktoré prináleží štátnej moci. A katolíci môžu v takýchto otázkach navzájom nesúhlasiť. Dôležité je aj pripomenúť, že Svätá stolica bola aj proti prvej vojne v Perzskom zálive, ktorej cieľom bolo oslobodenie Kuvajtu a ktorá bola schválená rezolúciou OSN. Myslím si, že na základe toho možno konštatovať, že Svätá stolica jednoducho dlhodobo nepodporuje vojny. Počas môjho života si spomínam iba na niekoľko príkladov, kde Svätá stolica podporila vojnu založenú na práve sebaobrany, príkladom je bývalá Juhoslávia.

.bola vojna proti Iraku správna?

Rozhodnutie o vojne musí byť veľmi opatrné a prezieravé. V prípade Iraku existovala široká zhoda spravodajských agentúr, že existuje hrozba použitia chemických zbraní a ďalších zbraní hromadného ničenia. To nebol výmysel americkej vlády. Tá sa iba snažila predísť hrozbe. Po druhé, bol odstránený tyranský režim, ktorý spôsobil genocídu na vlastnom národe. A po tretie, OSN je organizácia, ktorá je neschopná zabezpečiť mier či odstrašiť útočníka. Vidíme to v Darfúre a videli sme to v Rwande.

.bola tá vojna spravodlivá, aj s ohľadom na to, k čomu došlo v Iraku po vojne?

Doktrína spravodlivej vojny okrem iného hovorí, že v dôsledku vedenia vojny nemá vzniknúť situácia, ktorá je horšia, než čo bolo predtým. Súhlasím, že práve o to dnes v Iraku ide. Zdá sa, že v Iraku dnes v rozpore s tým dochádza k systematickej eliminácii niektorých náboženských menšín a napríklad kresťania masívne utekajú z krajiny. Okrem pomoci by sme mali byť schopní vyvinúť tlak na irackú vládu.

.zdá sa, že toho vláda v Bagdade nie je schopná.

Áno, ale nesúhlasil by som, že dôsledkom vojenskej invázie je väčšie zlo, existujú aj pozitívne dôsledky. V strednej a východnej Európe pôsobím 15 rokov a často počúvam sklamané hlasy, ktoré sa sťažujú, prečo západné krajiny neprišli na pomoc tunajším krajinám počas komunizmu. Myslím si, že ak je to možné, treba takúto pomoc zvážiť. To sa týka národov po celom svete vrátane Iraku. Bezpečnosť je, samozrejme, vážny problém, aj keď vieme, že pre väčšinu krajiny sa situácia dramaticky zlepšuje. Ale očakávať nastolenie konštitučnej demokracie do 6-7 rokov je nerealistické, napokon vieme, koľko to trvalo nám v Spojených štátoch a akými skúškami sme museli prejsť.

.bola to teda chyba?

Ja sám som zatiaľ názor nezmenil a myslím si, že to rozhodnutie bolo správne. Ak niečo americká vláda podcenila, bol to význam kultúry, osobitne miestneho náboženstva a etnicity, pri transformácii Iraku. Trh a voľby sme zaviedli, ale demokracia nie je produkt ako auto, ktoré možno exportovať. Najdôležitejšia je kultúra, ona vytvára prostredie, v ktorom je stabilná demokracia možná. Ako povedal Burke, pred tým, než máme mať demokraciu, potrebujeme demokratov. Práve to americká vláda nielen v Iraku, ale po celom svete podceňuje.

.vráťme sa k trhu. V čom vlastne spočíva hodnota slobodného trhu?

Civilizované demokratické spoločnosti sú založené na troch komponentoch, na silnej politickej komunite, na silnej kultúre, ktorá je založená na filozofickom a náboženskom dedičstve západnej civilizácie a trhovej ekonomike. Prednosť slobodnej ekonomiky nie je iba v tom, že je efektívnejšia a produkuje viac bohatstva pre viac ľudí ako jej alternatívy, ale aj preto, že je humánnejšia a vlastná ľudskej prirodzenosti.

.môžete to objasniť?

Ľudia boli stvorení ako slobodné bytosti a princípy slobodnej ekonomiky na tom stavajú, preto je tento systém efektívnejší než jeho alternatívy. Zásadný omyl socializmu je podľa Jána Pavla II. antropologický omyl, neporozumenie ľudskej prirodzenosti. Dôsledkom toho je, že socializmus je založený na donucovaní a berie ľuďom slobodu a dôstojnosť rozhodovať sa slobodne, podľa toho, čo je v rámci istých hraníc rozumné. Socializmus má predstavu, že človek má slúžiť jemu, pritom v skutočnosti je to naopak. Som presvedčený, že silné socialistické tendencie sú nekompatibilné s kresťanstvom. Povedať, že niekto je socialista a kresťan je kompletne nekompatibilné filozoficky, teologicky aj morálne.

.na Slovensku je to práve socialistická vláda Roberta Fica, ktorá sa dočkala doteraz najväčšej podpory slovenskej katolíckej hierarchie a dôvodom bola práve jej údajná sociálna politika...

Nepoznám detaily, takže je pre mňa ťažké sa k tomu vyjadriť, ale myslím si, že analýza sociálnej doktríny Cirkvi a súčasného stavu otvorene vedie k potrebe strhnúť zo socializmu masku, ktorou predstiera, že môže byť kresťanský. Pozrite sa na dejiny, Cirkev bola historicky jedným z hlavných nepriateľov socialistickej revolúcie.

.zdá sa však, že to neplatí všade, napríklad v Latinskej Amerike...

Doktrína Cirkvi je v tvrdom spore so socializmom, a to platí aj napriek kamufláži či vystupovaniu niektorých jednotlivcov. Napokon, žil som v Latinskej Amerike a môžem povedať, že Cirkev bola prenasledovaná aj tam. Materialistická ideológia nemôže byť kompatibilná s učením Cirkvi nikde na svete. Napokon, komunisti tomu rozumeli a Cirkev všade na svete prenasledovali.

.ako by ste vyjadrili ten zásadný rozpor?

Po prvé, socializmus odmieta vieru, že človek bol stvorený na Boží obraz, so všetkými dôsledkami, čo to znamená, a po druhé, myslím si, že ekonomický systém, ktorý ospravedlňuje odobratie neúmernej časti práce donucovacou mocou štátu, podľa môjho presvedčenia odporuje siedmemu Božiemu prikázaniu „Nepokradneš!“. A to je esencia socializmu.

.viete, že na Slovensku väčšina praktizujúcich kresťanov volí Ficovu stranu?

Opakujem, ideológia, ktorá považuje útok na majetných za normálny a tomu prispôsobuje politiku a ekonomický systém, je mimoriadne deštruktívna pre spoločenskú harmóniu. Je to ideológia triedneho boja a vy na Slovensku o jej dôsledkoch viete viac než inde na svete. Nerovnosť nie je nevyhnutne nespravodlivá. Nerovnosť talentu či vlastníctva je predsa výsledkom Božieho stvorenia. Navyše so snahou vytvoriť dokonale rovnostársky svet máme 70 rokov skúseností a vieme, že to viedlo k 100 miliónom obetí. Preto by sme sa mali prebudiť a Cirkev by mala otvorene povedať, že toto nie je cesta k úspechu. A chcem povedať ešte niečo. Myslím si, že ak sa Cirkev v strednej a východnej Európe neoslobodí od závislosti od štátu, od jeho dotácií na platy kňazov, financovanie fár, školstva, tak to bude znamenať smrť Cirkvi v strednej Európe.

.prečo?

Pozrite sa na západnú Európu. Keď sa cirkev stane závislá od štátu, má to rad následkov. Po prvé, vytratí sa povedomie, že duchovná služba má svojím spôsobom podnikateľský charakter. So závislosťou od štátu sa oslabuje snaha o obnovu spoločnosti, vidieť to po celej západnej Európe. Po druhé, ak je všetko platené z daní, umožňuje to ľuďom myslieť si, že oni sami už nemusia prispievať, že sa o to má postarať štát. A to rozkladá jednotu medzi Cirkvou a jej členmi a presvedčenie, že Cirkev je ich domovom a kňaz je ich duchovným pastierom, a teda, že majú spoločné poslanie.

.nie je služba kňaza založená na povolaní, ktoré je silnejšie?

Iste, ale ak ako kňaz dostanem mzdu bez ohľadu na to, či navštevujem chorých, či sa starám o mládež, tak to veľmi narúša samotné motívy, pohnútky konania. Závislosť od štátu ničí filantropiu, ničí podstatu charity, ktorá pre kresťanov znamená povinnosť darovať, starať sa o svojich blízkych. Navyše, Cirkev musí byť pri svojom kázaní nezávislá a slobodná a je veľmi ťažké kázať proti tým, od ktorých ste finančne závislí. Myslím si, že obzvlášť v krajinách, kde cirkvi trpeli počas komunizmu, si nemôžu dovoliť luxus robiť kompromis s pravdou, ktorú kážu. Navyše, stačí sa pozrieť na Rakúsko. Ak spoločnosť čelí kríze a Cirkev je závislá od štátu, má tendenciu sa tomu prispôsobovať, výsledkom sú prázdne kostoly. Cirkev závislá od štátu veľmi skoro zistí, že tlakom zo strany štátu sa nevyhne a že štruktúru, ktorá bola financovaná zo štátnej podpory, nedokáže sama udržať.

.na Slovensku je dnes takáto kohabitácia s vládou realitou. Paradoxné je, že sa to týka aj legendy podzemnej Cirkvi biskupa Korca, s čím sa časť mladej a strednej generácie kňazov ťažko vyrovnáva...

Veľmi nerád by som sa vyjadroval k vzťahu biskupa Korca k premiérovi Ficovi, pretože o ňom nič neviem. Ale poviem niečo iného. Cirkvi v Amerike sú živšie ako v Európe, pretože pracujú na úplne inom princípe. Cirkvi v Amerike sú slobodné, nezávislé od vlády. Nechceme od vlády, aby kontrolovala to, čo učíme, ani nechceme, aby nám prispievala na činnosť. Na to sa skladajú veriaci, ktorí v tom vidia zmysel a robia to dobrovoľne. Takýto model je možný a úspešný, veď Spojené štáty sú veľmi nábožné. Dúfam, že ho budú nasledovať aj krajiny strednej a východnej Európy.

.v roku 2009 máme na Slovensku prezidentské voľby. Kandiduje v nich len jeden otvorene pro-life kandidát. Mali by ho biskupi podporiť?

Myslím, že právo na život je imanentné a najzákladnejšie právo, pretože všetky ostatné práva sú vám nanič, ak nemáte právo žiť. Načo vám je právo vlastniť súkromný majetok, ak vás zničia ešte v maternici. Preto by som povedal, že toto nie je len politická téma, ale mala by to byť jedna z tém, o ktorých sa v spoločnosti nevyjednáva. Nepoznám ostatné názory toho kandidáta, takže vám neviem odpovedať. Ale zdá sa mi zásadné, že každý kandidát, ktorý tvrdí, že chce slúžiť ľuďom, najslabším zo slabých, by im nakoniec nemal škodiť. Aborcia robí zo súkromných osôb sudcov a katov iných súkromných osôb, ktoré sú navyše nevinné. Spoločnosť by mala podliehať vláde zákona, nie vláde ľudí.

.teda mali by takéhoto kandidáta biskupi podporiť?

Ako hovorím, nepoznám jeho agendu, ale myslím si, že biskupi by nemali podporovať nikoho, kto je proti životu. Od toho princípu nemôžu ustupovať.

.stačí takéto negatívne vymedzenie?

Negatívne vymedzenie je v morálke veľmi dôležité. Desať prikázaní tak bolo napísaných z nejakej príčiny. Aj preto si myslím, že kresťania by nemali voliť ľudí, ktorí sú za potraty. V Nemecku sa po druhej svetovej vojne pýtali, ako mohli dovoliť holokaust. Ja si myslím, že vyrastie generácia, ktorá sa bude pýtať politikov, rodičov i cirkví ako mohli dopustiť, že napríklad v USA takto prišlo o život už 40 miliónov ľudí. Toľko nezabil žiadny tyran v histórii. Potraty sú v súčasnosti hlavnou témou ľudských práv. Posledná vec, ktorú k tomu poviem. je, že v Spojených štátoch majú biskupi povinnosť verejne sankcionovať politikov, ktorí sa vyhlasujú za katolíkov a sú za potraty. Mali by byť exkomunikovaní a biskupi by sa toho nemali báť.

.do východnej Európy ste prišli pred pätnástimi rokmi. Čo ste tu našli?

Myslím, že táto oblasť je veľkou nádejou pre Západ. Neexistoval neľudskejší režim ako komunizmus a vidieť, ako to ľudia prežili, je veľmi povzbudzujúce. Myslím, že krajiny v strednej a východnej Európe sú oproti Západu oveľa zdravšie. Videl som množstvo mladých a kompetentných ľudí, ktorí sa zaujímajú o nové myšlienky a zmeny a to je veľká nádej. Západná Európa mi v porovnaní s východnou pripadá unavená.

.čo Slovensku chýba?

Najdôležitejšia je nová inteligencia. Široký a vplyvný okruh ľudí, ktorý bude ovplyvňovať kultúru a verejný život na Slovensku.

.našli ste aj niečo negatívne?

Videl som aj smutné veci. Napríklad politikov, ktorí nastupujú do úradov, aby mohli kradnúť a klamať. Táto skutočnosť má hrozný dopad na mladých, ktorí si môžu začať myslieť, že v politike sa nedá urobiť nič bez toho, že by ste si zašpinili ruky. Svojím spôsobom je to tragédia.

.vy ste boli prvým kňazom, vysväteným v Rusku po páde komunizmu. Ako sa to stalo?

Keď padol Berlínsky múr, študoval som v Spojených štátoch ekonómiu. Mal som dvadsaťjeden, keď ma Boh povolal stať sa kňazom. Nebol som si istý, v ktorej časti sveta by to malo byť, vedel som len, že to nebude v USA, pretože tam je kňazov dosť. Ani neviem, ako sa to stalo, a bol som v Rusku. V roku 1991 sme tam mali len dvoch biskupov, sedemdesiat rokov bolo Rusko bez katolíckych biskupov. A napriek tomu som tam našiel mnohých svedkov viery. Spomínam si na prípad jednej ženy, ktorá upratovala kostol. Pre jej vieru ju raz uniesli a zaviezli na Kamčatku na dvadsaťpäť rokov. Keď som ju stretol, bola to už staršia žena, ale stále čistila ten istý kostol. Myslím, že na Západe by také niečo asi nebolo možné.

.v Rusku môžeme vidieť aj spolužitie medzi vládou a ruskou ortodoxnou cirkvou. Čím to je?

Ortodoxná cirkev prežila veľké znovuzrodenie. Urobila veľa pre to, aby ľuďom priniesla evanjelium. Pravoslávie bolo historicky úzko späté so štátom a myslím, že dnes skúša a experimentuje, aké to môže mať dôsledky. Ale bez ohľadu na to, o akej cirkvi a o akom štáte rozprávame, platí, že cirkev, ktorú neplatí štát, je slobodnejšia. Kresťanské cirkvi ohlasujú Krista a nemali by si do toho nechať zasahovať politikou, ekonomikou či niečím iným.

.o politike hovoríte otvorenejšie ako absolútna väčšina kňazov na Slovensku. Čo vám to dáva?

Možno je to tým, že sú lepší ako ja. Myslím, že pre Cirkev je dôležité, aby bola súčasťou reálneho sveta a svet verejnej sféry má svoj politický, ekonomický a náboženský aspekt. Naším poslaním je vidieť ho prostredníctvom hlásania evanjelia a informovať ľudí o tom, čomu veríme v rôznych oblastiach. Katolíci v krajinách, ako je Slovensko, majú zvlášť zodpovednú úlohu viesť život, ktorý nie je schizmatický a medzi súkromným životom a verejným pôsobením je súlad. Okrem toho treba ísť príkladom iným národom a budúcim generáciám. Som presvedčený, že Cirkev má schopnosť to dokázať.

Rozhovor bol publikovaný v týždenníku .týždeň 2/2009 dňa 5. januára 2009.

Marcel Guarnizo študoval teológiu a filozofiu v Ríme, kde sa špecializoval na metafyziku. Bol jedným z prvých kňazov vysvätených v Rusku po páde železnej opony. Je zakladateľom a prezidentom organizácie Aid to the Church in Russia, ktorá sa venuje obnove odkazu Cirkvi po období komunizmu v Rusku a riadi vzdelávací Neuwaldegg Institute vo Viedni. Bratislavu navštívil na pozvanie Konzervatívneho inštitútu.


Dňa 10. decembra 2007 prednášal Marcel Guarnizo v Bratislave na pozvanie KI v rámci cyklu prednášok CEQLS na tému Ekonómia, filozofia a základy demokracie. Výstupy z prednášky, vrátane videozáznamu, audiozáznamu a prepisu prednášky nájdete tu.