WWW.KONZERVATIVIZMUS.SK

Ekonómovia: Nezamestnanosť bude rásť aj na budúci rok

[04.02.2009, Peter Gonda, KI KOMENTUJE]

Podľa výsledkov ankety, ktorou inštitút INEKO v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov (KEA) zisťoval na prelome januára a februára názory dvadsiatich ekonómov (vrátane ekonóma KI Petra Gondu) na vývoj ekonomiky, by mala evidovaná nezamestnanosť dosiahnuť v priemere 10,1% v decembri 2009 a 10,3% v decembri 2010. Zlepšenie by mal priniesť až rok 2011, pre ktorý ekonómovia odhadujú 9,5-percentnú nezamestnanosť. Deficit verejných financií by mal v tomto roku stúpnuť na 3,1% a v budúcom na 3,2%. Klesnúť by mal až v roku 2011 na 2,7%.

Hrubý domáci produkt (HDP) by mal v tomto roku vzrásť podľa priemeru odhadov o 1,4%. Odhady však poznačuje vysoká miera neistoty, pohybujú sa totiž od záporného rastu -2,5% až po kladný rast 3%. Medián odhadov je 2,4%. Traja z pätnástich ekonómov očakávajú, že Slovensko v tomto roku skĺzne do recesie. V roku 2010 by sa mal rast HDP zrýchliť na 2,3% a v roku 2011 na 3,4%.


Prečítajte si komentáre a odpovede ekonóma KI Petra Gondu na anketové otázky INEKO a KEA:


Komentár k odhadom rastu HDP, nezamestnanosti a deficitu verejných financií:

Ak chce vláda udržať v rozpočte naplánovaný deficit verejných financií na rok 2009, tak pravdepodobný výpadok príjmov verejnej správy z dôvodu nižšieho ekonomického rastu bude musieť kompenzovať objemovo významnejšími škrtmi verejných výdavkov, bez sociálno-inžinierskeho presúvania potenciálne ušetrených zdrojov do výdavkov na podporu dopytu v ekonomike. Takéto “podporné” opatrenia totiž bývajú len dopingovou finančnou injekciou, ktorá dočasne utlmuje bolestné dosahy recesie, ale po skončení jej účinnosti spôsobuje vážnejšie problémy. Ekonomicky žiaducejšie by však bolo dosiahnuť v tomto roku výrazne nižší deficit podstatne nižšími verejnými výdavkami ako sa v rozpočte naplánovali (s enormným medziročným zvýšením) a v ďalších rokoch už udržiavať vyrovnaný rozpočet, ktorý je vo všeobecnosti jediným ekonomicky zdôvodniteľným výsledkom hospodárenia verejnej správy.

Čo by v aktuálnej situácii mala podľa Vás vláda robiť v oblasti verejných financií?

Vláda by sa podľa mňa mala snažiť zmierniť dosahy finančnej krízy opatreniami vo verejných financiách, ktoré by mohli byť dlhodobo účinné a systémovo zamerané, nie krátkodobo cielenými pokusmi „keynesiánsky orientovaných stimulačných balíčkov“, ktoré prinášajú iba dočasné efekty, ale následne dlhodobé negatívne dôsledky. To znamená, že vláda by mala redukovaním verejných výdavkov viac šetriť, obmedziť spotrebu a investície, znížením a odbúraním deficitu verejných financií a nenaštartovaním finančne náročných projektov nezadlžovať daňovníkov do budúcnosti a znížením daní a sociálnych odvodov nechať ľuďom viac z vytvorených zdrojov, nemala by však na úkor budúcnosti výdavkami a inými verejnými projektmi umelo zvyšovať dopyt v ekonomike.
Inak povedané, vláda by mala ísť cestou úspornosti, obmedzovania vládnej spotreby a finančne náročných investičných projektov, ako aj dlhodobo nasmerovanej systémovej zmeny na dosiahnutie minimálnej vlády s nízkym zaťažením daňovníkov a vyrovnaným rozpočtom. Predpokladá to výrazne redukovať verejné výdavky, napríklad na spotrebu a administratívu verejnej správy a na „podporu“ podnikateľských subjektov, a znižovať dane a najmä odbúravať sociálne odvody.
Naopak, proticyklické “stimulovanie ekonomiky“ výdavkovou expanziou by krátkodobo zvýšilo celkový dopyt v ekonomike, ale prinieslo tiež falošné signály na trh a dlhodobé negatívne dôsledky, známe z príkladov v histórii. Mementom sú niekoľkodesaťročné negatívne dôsledky keynesiánsky orientovanej fiskálnej politiky, naštartovanej v 30-tych rokoch 20. storočia, ktorá sa stala zámienkou pre obmedzovanie slobody, koncentráciu moci, vznik vládnych a iných centrálnych inštitúcií, zavedenie vládnych regulácií, ako aj napríklad vytlačovanie súkromných aktivít vládnymi a finančné problémy spojené s rastom daňového zaťaženia a verejných dlhov.

Ak by vláda zvýšila deficit, čo je podľa Vás najlepším dôvodom na jeho zvýšenie?

Pri možnostiach úspor vo verejných výdavkoch (na úrovni niekoľkých miliárd eur ročne) a predpokladanom ekonomickom raste (hoci nižšom ako sa donedávna očakávalo) nie je ekonomický dôvod na zvýšenie deficitu verejných financií, a to dokonca aj v prípade žiaduceho zníženia sociálnych odvodov a/alebo daní.

Viac o ankete nájdete na stránkach INEKO tu.