WWW.KONZERVATIVIZMUS.SK

Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu predstavuje argumenty proti trvalému eurovalu

[21.05.2012, Peter Gonda, KI KOMENTUJE]


Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu (ISPE) prináša odpovede profesorov ekonómie a iných expertov a jej signatárov na dve tematické skupiny otázok, ktoré sa týkajú aktuálneho schvaľovania trvalého eurovalu v jednotlivých krajinách Európy.

Bratislava, 21. máj 2012 - Iniciatíva za slobodnú a prosperujúcu Európu (ISPE) - neformálne a nepolitické zoskupenie európskych think-tankov a iných mimovládnych inštitúcií, osobností ekonomického a spoločenského života a občanov (viac o iniciatíve a jej signatároch nájdete tu) - prináša odpovede profesorov ekonómie a iných expertov a jej signatárov na dve tematické skupiny otázok. Prvá sa týka aktuálneho schvaľovania trvalého eurovalu - Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) v jednotlivých krajinách Európy. Odpovede na druhú skupinu otázok predstavujú navrhované alternatívy riešenia európskej dlhovej krízy.

Odpovede renomovaných expertov (uvádzané nižšie) sú určené odbornej aj laickej verejnosti, médiám a osobitne politikom, rozhodujúcich o ratifikácii EMS, vrátane poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ktorí budú hlasovať o vyslovení súhlasu NR SR so Zmluvou o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (tzv. trvalého eurovalu).

Peter Gonda
spoluzakladateľ ISPE
riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

conservative@institute.sk
02 546 300 61

V Bratislave dňa 21. mája 2012.



1. skupina otázok a odpovedí týkajúca sa trvalého eurovalu (EMS):



Čo si myslíte o EMS? Mal by vstúpiť do platnosti? Ak nie, prečo? Aké sú Vaše hlavné výhrady proti EMS?


Prof. Roland VAUBEL, profesor ekonómie, Univerzita v Mannheime, Nemecko: "Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) je veľká chyba. Kríza je totiž iba dočasná, nepotrebujeme trvalý fond. Nakoľko pôžičky z EMS budú poskytované za veľmi nízky, dotovaný úrok, bude v podstate podporovať nezdravé ekonomické politiky. Eliminuje stabilizačné efekty trhu. “Pakt stability a rastu“ zostane neefektívny, pretože mu chýba automatickosť. Nový “fiškálny pakt“ bude neefektívny aj z toho dôvodu, že jeho porušenie nemôže byť zo strany Európskej komisie sankciované. Teda vinný štát nebude nijakým spôsobom zo strany iných štátov postihovaný. EMS predstavuje porušenie Európskych zmlúv (konkrétne článok 125 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý zakazuje, aby si členské štáty vzájomne kryli svoje záväzky)."

Prof. Pascal SALIN, emeritný profesor ekonómie, Univerzita Paríž-Dauphine, Francúzsko, bývalý prezident Mont Pèlerin Society: "Vlády by mali niesť zodpovednosť za svoje vlastné politiky bez toho, aby prenášali následky zlých rozhodnutí na iné vlády. Prečo by mali byť zodpovední ľudia a nie politici, ktorí prijímajú vládne rozhodnutia? Ak vláda míňa príliš veľa, mala by míňať menej. Nie je správne požadovať, aby daňoví poplatníci iných krajín platili za jej nedostatok šetrnosti. EMS je vlastne európsky mechanizmus nestability, pretože podporuje vlády v prijímaní nezodpovedných rozhodnutí. Je paradoxné, že európske inštitúcie a MMF financujú nezodpovedné vlády, kým banky robia opak (tie financujú dobre riadené firmy a domácnosti). Avšak sú to práve banky, ktoré sú terčom kritiky a nie vlády."

Prof. Erich WEEDE, emeritný profesor sociológie, Univerzita Bonn, Nemecko: "EMS nemal byť v prvom rade vôbec vytvorený. V princípe sa jedná o mechanizmus odmeňovania chyby (príliš veľký dlh) a trestania úspechu (vyhnutie sa vysokému dlhu). Ktokoľvek schybí, dostane pomoc. Ktokoľvek uspeje, musí platiť. V 90. rokoch 19. storočia popísal britský sociológ Herbert Spencer popísal dôsledky takejto politiky: „Konečným dôsledkom ochrany človeka pred dôsledkami jeho hlúposti je naplnenie zeme hlupákmi.“ Nemali by sme ďalej pokračovať na ceste takéhoto bláznovstva."

Dr. Tim EVANS, generálny riaditeľ, Cobden Centre, Veľká Británia: "Som presvedčený, že EMS privedie eurozónu do stavu technokratického diktátorstva bez vyhliadky na demokraciu. Povedie nielen k ekonomickému úpadku, ale podporí aj politický extrémizmus. Namiesto podpory európskych krajín na ceste k princípom zdravých peňazí a ekonomického rastu, EMS ich ďalej sprevádza na ceste do ekonomickej záhuby. Kvôli stále narastajúcemu dlhu sa tiež obávam budúceho možného rizika vysokej inflácie. Pre malé krajiny ako napríklad Slovensko to bude katastrofa. Ak to nastane, Slováci by sa mali pripraviť na druhý kolaps socializmu – tentokrát v podobe eura a EÚ."

Rūta VAINIENÉ, hlavná expertka LFMI, Litva: "EMS predstavuje ďalšiu inštitúciu EÚ, ďalšie náklady pre prispievajúce krajiny, dodatočnú motiváciu pre nezodpovedné verejné politiky a odsúvanie prijatia potrebných reforiem v oblastiach od sociálneho zabezpečenia po fiškálnu a monetárnu politiku. EMS nepoukazuje na žiadny dôvod, ktorý spôsobuje vysokú zadlženosť krajín – najmä priebežných dôchodkov a sociálnych dávok, financovanie zdravotníctva a obmedzovanie ekonomickej slobody. EÚ – ako veriteľ iba podporuje morálny hazard a riskovanie krajín, ktoré nedisponujú vnútornými brzdami pred nezodpovednou fiškálnou politikou. „Nevinní trpia, vinní obídu bez potrestania“ – predstavuje základný princíp EMS. A to je samozrejme chyba. Okrem toho, EMS nedisponuje transparentnosťou vo svojich konečných cieľoch. Ciele určitých skupín sú ukryté pod pojmami solidarita a spoločné ciele medzi krajinami."

Institute of Market Economics (IME), Bulharsko: "1. EMS je popri existencii MMF, Svetovej banky a ostatných inštitúcii, ktoré poskytujú finančnú pomoc za vykonané reformy, nepotrebný; 2. EMS nevyrieši základné fiškálne problémy, iba predlžuje čas, ktorý by mal byť využitý na prijatie bolestivých, ale zato potrebných reforiem; 3. Súčasná dlhová kríza nemôže byť vyriešená bez vyhlásenia (riadených alebo neriadených) platobných neschopností, štruktúrne reformy by mali vyriešiť dlhotrvajúce porušovanie rovnováhy."



2. skupina otázok a odpovedí týkajúca sa alternatívy riešenia európskej dlhovej krízy:



Aké alternatívne riešenia by ste ponúkli na vyriešenie európskej dlhovej krízy?


Prof. Roland VAUBEL, profesor ekonómie, Univerzita v Mannheime, Nemecko: "Existuje lepšia alternatíva. Prísľub udržania bánk a zásobu peňazí. Nemali by sme míňať peniaze daňových poplatníkov na odvrátenie platobnej neschopnosti zahraničných vlád. Namiesto toho by sme mali zabezpečiť, že platobné neschopnosti vlád nepovedú k bankrotom bánk. Toto prinúti vlády, aby niesli dôsledky svojich chybných rozhodnutí a je to omnoho lacnejšie, pretože iba malá časť toxických vládnych dlhov je vlastnená bankami. Náklady sa odhadujú na 20 miliárd eur. Banky, ktorým hrozí nesolventnosť, môžu byť podporené kapitálom zo strany vlády (v prípade, že vláda zbankrotuje, ostatnými členmi EÚ)."

Prof. Pascal SALIN, emeritný profesor ekonómie, Univerzita Paríž-Dauphine, Francúzsko, bývalý prezident Mont Pèlerin Society: "Nejde o nijakú európsku dlhovú krízu, ani krízu eura, ale jedná sa o národnú dlhovú krízu. Jediné morálne možné riešenie je ponechať každú vládu, aby sama prijala potrebné rozhodnutia a sama si vyriešila svoj problém so zadlženosťou."

Prof. Erich WEEDE, emeritný profesor sociológie, Univerzita Bonn, Nemecko: "Musíme sa vrátiť k princípu “žiadny bailout“. Tento princíp sa uplatňuje v USA ako aj vo Švajčiarku. ECB by mala prestať financovať vlády, priamo alebo nepriamo. Grécko musí opustiť eurozónu a devalvovať svoju menu (o 30 až 70 percent). Je vysoko pravdepodobné, že Portugalsko tiež bude musieť odísť. Čím skôr sa eurozóna zmenší a bude konkurencieschopnejšia, tým lepšie (a lacnejšie pre daňových poplatníkov). Spoločný trh a štyri slobody by mali zostať zachované, euro nie nevyhnutne."

Dr. Tim EVANS, generálny riaditeľ, Cobden Centre, Veľká Británia: "1. Navrátil by som krytie mien zlatom; 2. Potom by som liberalizoval všetky trhy s menou, aby som umožnil konkurenciu medzi súkromnými menami; 3. Zrušil by som všetky formy centrálneho bankovníctva a národných úrokových sadzieb. Cena peňazí a jej koordinovanie s investíciami by mala byť určená úrokmi, ktoré by stanovil trh bez akýchkoľvek vládnych zásahov; 4. Vlády by mali míňať iba toľko, koľko reálne majú. Požičiavanie peňazí by im nemalo byť povolené; 5. Plne súkromný bankový systém, ktorý by viedol k lepším pro-trhovo orientovaným reguláciám. Manažéri bánk by nemali mať možnosť socializovať riziká prostredníctvom zákonov o obmedzenom ručení záväzkov."

Prof. Philipp Booth, profesor poistenia a rizikového manažmentu, Veľká Británia: "Podľa môjho názoru je lepšie zriadiť jednu menu takým spôsobom, že Európska centrálna banka nebude vystavená úverovému riziku jednotlivých krajín. Tie by sa týkali iba postihnutých krajín a ich veriteľov. Pokým sa tak nestane, nevidím udržateľnú budúcnosť eura bez zavedenia politickej únie."

Rūta VAINIENÉ, hlavná expertka LFMI, Litva: "Našťastie, Európa sa zatiaľ neocitla v dlhovej kríze. V dlhovej kríze sa ocitlo niekoľko európskych krajín, ktoré zlyhali pri balancovaní svojich príjmov, výdavkov a toku peňazí na jednej strane a investormi, ktorí na seba zobrali príliš vysoké riziko a urobili chyby na strane druhej. Preto by sa všetky riešenia mali pohybovať v tomto rámci. Ak niekomu hrozí platobná neschopnosť, niet úniku bez vzniku nákladov a malo by sa uvažovať iba o jedinej otázke: Kto tieto náklady ponesie? EMS navrhuje rozdelenie týchto nákladov medzi európskych daňových poplatníkov, takže nebudú také nápadné a nepoškodia jednotlivých veriteľov. Avšak takéto riešenie podkopáva základný princíp zodpovednosti. Existuje pár možností, akým spôsobom vyriešiť dlhový problém: 1. zadlžené krajiny by mali vyhlásiť platobnú neschopnosť časti svojich dlhov a tým by spôsobili škodu svojim veriteľom, 2. zadlžené krajiny by mali rokovať s veriteľmi o znížení svojho dlhu a mali by pristúpiť k reštrukturalizácii svojho dlhu, 3. mali by sa vrátiť k národnej mene, 4. vlády by mali pristúpiť k zníženiu svojich výdavkov a zrušeniu ekonomických regulácií, ktoré budú viesť k vyšším príjmom v budúcnosti, 5. zadlžené krajiny by mali prefinancovať svoje dlhy novými dlhmi. Tieto návrhy môžu vyzerať bolestivo, avšak súčasná politika zakrývania reálnych nákladov je omnoho viac škodlivá."

Institute of Market Economics (IME), Bulharsko: "1. Pôžičky od finančných inštitúcií by mali byť podmienené prijatím štrukturálnych reforiem. Kto reformy neprijme, mal by byť ponechaný na vyhlásenie platobnej neschopnosti; 2. Radikálne reformy drahých, ale neefektívnych štátnych programov ako priebežné dôchodkové systémy, zdravotníctvo, školstvo; 3. Efektivita nových pravidiel pre fiškálnu disciplínu v eurozóne a širšiu EÚ prostredníctvom prísneho dodržiavania pravidiel a automatických sankcií; 4. Prijatie reforiem na zlepšenie konkurencieschopnosti ekonomík prostredníctvom malej vlády, flexibility pracovného trhu, menej regulácii a menej sociálnych dávok."