Jedine euro…!

Končí sa (10. jún 2005) medzirezortné pripomienkové konanie k materiálu ministerstva financií „Národný plán zavedenia eura v SR“. Jeho prijatím vo vláde by sa malo skončiť „nemoderné“ zachovávanie slovenskej koruny a jej výmenného kurzu s inými menami. Naopak, zelenú môže dostať príprava výmeny „starej“ slovenskej koruny „novou“ – európskou – menou. Ako ministerstvo uvádza vo svojom materiáli, tak by aj po 16.1.2009 malo platiť, že:„…zákonným platidlom na území SR bude už iba euro.“ Jedine euro…!

…tak ako to je v dnešnej 12-tke eurozóny. “Otcovia zakladatelia” zjednotenej Európy sa rozhodli, že byrokraticky nanútená spoločná mena by mohla byť nástrojom na čo možno najrýchlejšie vybudovanie “Spojených štátov európskych”. Za všetky príklady spomeňme výrok Helmuta Kohla z roku 1995, keď uviedol, že “Chceme politickú unifikáciu Európy. Bez menovej únie nemôže vzniknúť ani politická únia” a bývalého európskeho komisára pre konkurenciu K. von Mierta v roku 1997, že “…euro prispeje k vytvoreniu európskej vlády.”

Viac ako prípadné nostalgické spomienky na slovenskú korunu však problémom môžu byť reálne dopady na našich obyvateľov. Materiál ministerstva financií sa čiastočne nevyhýba rizikám zo zvýšenej inflácie, ktoré budú znášať spotrebitelia na Slovensku. Naozaj ale iba čiastočne…Jeho autori vidia riziká “iba“ v technických a psychologických faktoroch: v nákladoch pri zavedení eura, v preceňovaní, či v zaokrúhľovaní na nové spotrebiteľsky atraktívne ceny a prostredníctvom vnímanej (ale nie reálnej) inflácie.

Ministerstvo financií tiež nespomína ani väčšie riziká zvyšovania inflácie po povinnom prijatí eura, ktoré by mohli vyplývať z približovania sa k cenovej úrovni v krajinách dnešnej Hospodárskej a menovej únie (EMU) prostredníctvom vyššej inflácie ako v týchto krajinách, nie aj zhodnocovaním nominálneho kurzu (ako je to možné v súčasnosti). Ministerstvo neuvádza ani inflačné tlaky, ktoré by mohli vyplývať z masívnejšieho prílevu peňazí zo zahraničia. Nespomína dokonca ani riziká zvýšenej inflácie, o ktorých sa písalo v predchádzajúcom vládnom dokumente „Konkretizácia Stratégie prijatia eura v SR,“ ako napríklad rýchly rast úverov.

Čo je však podstatnejšie, tak to je, že tento a ani predchádzajúce dva strategické dokumenty (Stratégia prijatia eura v SR a Konkretizácia Stratégie prijatia eura v SR) nepredkladajú občanom Slovenska ekonomické zdôvodnenie výhodnosti pre Slovensko vstupovať do eurozóny, navyše už v roku 2009. Ide pritom o celospoločensky závažné rozhodnutie, ktoré neznamená “iba” nahradenie koruny eurom (teda aj stratu výmenného kurzy koruny), či menovej politiky NBS centralizovanejšou politikou Európskej centrálnej banky (ECB), ale tiež väčšiu zviazanosť s ekonomikami eurozóny, akceptovanie dnešných a budúcich pravidiel a záväzkov v nej EMU a z toho vyplývajúce dopady na obyvateľov.

Takéto vážne rozhodnutie stále nie je stále podložené napríklad porovnaním nákladov a prínosov pre ekonomické subjekty v SR, keď nebude existovať výmenný kurz koruny (a Slovensko bude v EMU) s ponechaním výmenného kurzu koruny (keď Slovensko bude mimo eurozónu) v rôznom časovom období. Nie sú v ňom ani návrhy na predchádzanie a reagovanie na reálne riziká, napríklad súvisiace s cyklickými výkyvmi v produkcii a nezamestnanosti, či s dopadmi neexistencie kurzu koruny a menovej politiky ECB na ekonomiku Slovenska. Nie sú v ňom ani dopady vyplývajúce z tlakov na harmonizovanie ostatných podmienok v únii.

Národný plán zavedenia eura na Slovensku nereaguje alebo ešte ani nestihol reagovať na problémy a riziká, ktoré súvisia s rastom nestability a neistoty o fungovaní a udržateľnosti EMU a/alebo s prehlbovaním centralizácie a harmonizácie podmienok v únii. Týka sa to napríklad súvislostí s euroústavou. Tá v prípade jej prijatia predstavuje reálne riziká väčšej politickej centralizácie, prílišných sociálnych práv, tým aj väčšej neefektivity a výraznejšieho konfliktu medzi menovou úniou a štedrým sociálnym modelom v Európe. V prípade jej odmietania a odmietnutia znamená prinajmenšom dočasné zvýšenie kurzovej a politickej nestability v eurozóne. Napríklad odmietnutie euroústavy vo Francúzsku a v Holandsku prišlo po vypracovaní tohto materiálu.

Ďalším faktorom nestability je nedávne uvoľnenie pravidiel kritéria Paktu rastu a stability pre deficit verejných financií. Dôsledkom je rast nedôvery medzi vládami krajín a môže byť čoraz viac rast deficitov verejných financií aj v krajinách, ktoré v súčasnosti dodržiavajú toto kritérium. Dochádzať môže aj ku konfliktom medzi národnými rozpočtovými politikami a nadnárodnou (centrálnou) menovou politikou v únii.

Osobitná pozornosť nie je venovaná ani faktorom nestability a problémom dnes a v budúcnosti, vyplývajúcich z vohnania krajín EMU do “lievika”, obmedzujúceho pružnosť ich ekonomík jednou menou (euro) a fixným kurzom. Dopadom je a čoraz viac bude brzdenie ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov v EMU (napríklad Nemecka a Talianska). Väčšie riziká to však predstavuje pre Slovensko, ktoré v porovnaní s dnešnými členmi podstatne viac zaostáva ekonomicky a cenovo za priemerom v EMU, ktoré má dnešný výmenný kurz významne odlišný od dlhodobo rovnovážneho kurzu a ktoré prešlo deformáciami z socializmu. Ministerstvo financií v tomto materiáli a vláda v predchádzajúcich strategických dokumentoch naďalej neodpovedali na tieto podstatné otázky. V eurozóne navyše dochádza navyše k čoraz väčšej nestabilite a neistote.

Konzervatívny inštitút preto opakovane vyjadruje nesúhlas s takýmto vháňaním občanov Slovenska do prílišných rizík. Naopak, Konzervatívny inštitút by verejne ocenil, ak ministerstvo financií a vláda prehodnotenia svoje doterajšie rozhodnutie o začlenení Slovenska do eurozóny už v roku 2009 a definitívne rozhodnutie odložia do času, kým sa nepreukáže opodstatnenosť a životaschopnosť EMU (bez rizík jej kolapsu a/alebo politickej centralizácie únie) a kým sa jednoznačne nepotvrdí ekonomická výhodnosť členstva Slovenska v EMU. Príkladom môže byť konzervatívna Veľká Británia, v ktorej aj nekonzervatívny Tony Blair nedávno deklaroval, že “…by nechal možnosť pripojenia sa k euru otvorenú, nakoľko na takýto krok nie sú vhodné ekonomické podmienky… a vylúčil možnosť, že by sa Británia pripojila k euru pred rokom 2010.”

Viac na túto tému sa dočítate i v nasledovných výstupoch na stránkach Konzervatívneho inštitútu:

Peter Gonda: EMU proti prosperite a slobode, Konzervatívne listy 05/2005

Peter Gonda: Euro: Preteky v skokoch do tmy, Konzervatívne listy 11/2004

Peter Gonda: Riziká vstupu Slovenska do eurozóny, Konferencia KI „Čo znamená euro pre Slovensko?“ 7. september 2004

Peter Gonda: S eurom k centralizácii, SME 7. september 2004

Európska únia smeruje k euro-štátu, Rozhovor s Petrom Gondom, Profit 39-40/2004

Peter Gonda: Čím podmieniť členstvo v eurozóne, Hospodárske noviny, 11. august 2003?

Peter Gonda: Slovensko a EMU bez ružových okuliarov, Seminár KI „Slovensko v EÚ – kedy prijať euro?“, 10.jún 2003

Navigácia