TREND: Prečo Slováci kašlú na župy

V sobotu sa na Slovensku po štvrtýkrát uskutočnia župné voľby a všetko nasvedčuje tomu, že účasť na nich opäť nebude žiadnym trhákom. Prečo je to tak?

Analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda si napriek nedostatkom súčasného nastavenia a nízkemu záujmu u voličov myslí, že decentralizácia a súvisiaci vznik samosprávnych krajov bol jednou z najdôležitejších reforiem po roku 1989. Župy podľa neho poslúžili ako nástroj decentralizácie, bez ktorého by dodnes celému Slovensku vládla vláda v Bratislave. On aj V. Nižňanský sa zhodujú, že prínos existencie žúp je dnes možné vidieť na cestách II. a III. triedy, o ktoré sa starajú. Ich oprava a údržba sú rozložené rovnomernejšie, než keby ich mala na starosti centrálna vláda.

Hoci sa sám premiér na jar vyslovil za zníženie počtu žúp z ôsmich na tri, podľa informácií TRENDU vnútri Smeru žiadna diskusia o zmene súčasného modelu vyššej územnej samosprávy neprebieha. Mimochodom, všetky zákony upravujúce jej fungovanie sú jednoduché, teda nie ústavné, a vláda strana by mohla sama prekopať reformu presadenú za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Z pohľadu zefektívnenia nakladania s verejnými peniazmi však Slovensko potrebuje viac komunálnu reformu. Dve tretiny z vyše 2 900 miest a obcí má menej ako tisíc obyvateľov. Podľa D. Slobodu sú už len dve európske krajiny s podobne roztrieštenou samosprávou – Francúzsko a Česko.

Čítajte ďalej v týždenníku TREND v článku zo dňa 7. novembra 2013 tu.

Navigácia